Historický príbeh o trójskom koňovi je jedným z najslávnejších prerozprávaných príbehov. Obrí drevený kôň plný gréckych vojakov bol Trójanom podarovaný a tí bez akéhokoľvek podozrenia zhltli návnadu a presunuli sa do mesta. Pod plášťom tmy vykĺzli Gréci z koňa, otvorili brány mesta svojim druhom a o pár hodín neskôr skončila mocná Trója v plameňoch.
Výborná a jednoduchá lesť, ako napadnúť nepriateľa „z vnútra“ – poslať svojich ľudí za nepriateľom, aby sa tvárili, že sú priatelia a čakať až získajú dôveru protivníka a potom zvnútra účelovo intrigovať a škodiť – je zdĺhavá aktivita a nie je zaručené, že si dôveru človek získa.
Ale úprimne, odmietli by ste dar, ktorým vám nepriateľ preukazuje úctu? Asi nie. A už vôbec by vám nenapadlo podrobiť ten dar dôkladnému skúmaniu. Obzvlášť, ak ide o sochu koňa s veľmi impozantnými rozmermi.
Podvody sú natoľko mocné, že ich v rôznych podobách využíva kadekto a stretávame sa s nimi takmer denne. V súčasnosti sa najčastejšie stretávame asi s verziou v podobe počítačového vírusu, ktorý si sami nevedomky zavlečieme do počítača a potom sa nestíhame čudovať, rovnako ako Trójania.
Príbeh sa dostal do povedomia vďaka eposu Ilias
Samotný príbeh trójskeho koňa sa do povedomia ľudí dostal vďaka eposu Ilias od gréckeho básnika Homéra z 8. až 7. storočia pred naším letopočtom. Od tej doby sa príbeh o trojskom koňovi dočkal mnohých literárnych, výtvarných, hudobných aj filmových spracovaní a na hodinách literatúry a dejepisu sa s ním zoznamujú študenti po celom svete.
Príbeh je to natoľko zaujímavý, fascinujúci a dobre známy, že vôbec nemáme dôvod pochybovať o tom, že by to všetko mohlo byť úplne inak.
Objavy naznačujú, že sa príbeh mohol odohrať inak
Ale čo ak tento mýtus o koňovi nie je vôbec pravdivý? Nové, prelomové objavy popredných historikov a archeológov naznačujú, že jeden z najslávnejších príbehov histórie by sa mohol prepisovať, pretože trójsky kôň v skutočnosti nebol koňom.
Podľa archeológa Francesca Tiboniho má celá legenda o koňovi veľkú trhlinu, a to v podobe nesprávneho prekladu pred mnohými rokmi. Spomínaným slávnym trójskym koňom bola podľa neho v skutočnosti obchodná loď.
Ako však mohlo k tak dôležitej zámene slov dôjsť? Podľa Tiboniho sa výraz “kôň” alebo aj “hroch” používal prenesene pre označenie obchodných lodí. Tie totiž boli bežne zdobené na prednej časti galionovou figúrou pripomínajúcu konskú hlavu.
K tejto teórii sa prikláňalo tiež mnoho vedcov dávno pred Tibonim. Ak tomu v skutočnosti bolo tak a kôň nebol koňom, ale loďou, ako potom Gréci prekabátili svojho nepriateľa a dostali sa až za hradby nedobytnej Tróje?
Jedinečný dokument Záhada Trojského koňa, ktorý v nedeľu 23. mája o 21:00 uvedie dokumentárna stanica Viasat History, sa pozrie zblízka na nové objavy a konkrétne teórie s pomocou popredných historikov, vedcov a inžinierov. Tí sa pokúsia vniesť svetlo do celej záhady a na konci možno zistíme, ako to v skutočnosti celé bolo alebo mohlo byť.
Nahlásiť chybu v článku