Keď skupinka 10 ľudí dorazí 25. januára 1959 do osady Vižaj, posledného najbližšieho osídleného miesta pri hore Otorten, nikto netuší, že sa z nich 9 nevráti naspäť. Nikto netuší, že sa telá mladých horolezcov nájdu 2. februára 1959, 10 kilometrov od ich vytúženého cieľu, s roztrieštenými lebkami, polámanými rebrami a vytrhnutým jazykom. Nikto nevie, že priesmyk, v ktorom skupinka zomrie, bude v budúcnosti niesť meno vedúceho výpravy, Igora Djatlova. Nikto nevie, že sa táto mrazivá udalosť zapíše do histórie, a že ani po 60 rokoch sa záhada zániku Djatlovej výpravy nevyrieši.
Cieľom výpravy bol vrchol hory Otorten, ktorá leží v Sverdlovskej oblasti v pohorí Ural. Plánovaná trasa bola zaradená medzi najnáročnejšie, no členovia výpravy boli skúsení horolezci, ktorí mali už pár náročnejších expedícií za sebou. No aj napriek skúsenostiam ich v horách čakala smrť.
Igora Djatlova, Zinaidu Kolmogorovovú, Ludmilu Dubininovú, Alexandra Kolevatova, Rustema Slobodina, Georgija Krivoniščenko, Jurija Dorošenko, Nikolaja Thibeaux-Brignollesa a Alexandra Zolotarjova však nezabil pád zo skaly, ani ich nepochovala lavína. Niektorí mali roztrieštené lebky a polámané rebrá. Ludmile Dubininovej niekto vytrhol jazyk. Všetci členovia výpravy boli oblečení len v spodnom prádle, aj keď sa vonkajšia teplota pohybovala okolo -30°C.
Podľa lekárov boli ich telá vystavené veľkému tlaku, ako keď do vás narazí auto. Čo týchto skúsených horolezcov prenieslo na druhý breh, je do dnešných dní záhadou. Podľa niektorých teórií za to mohlo UFO, snežný muž alebo vojenský test. No nikto nevie presne určiť, čo sa 2. februára skutočne stalo a tak zánik Djatlovej výpravy zatiaľ zostáva jednou veľkou záhadou.
Či sa niekedy táto záhada vyrieši, je otázne. No dovtedy môžu teoretici veselo teoretizovať, čo sa v roku 1959 stalo a milovníci tajomna rozprávať príbeh o incidente v Djatlovom priesmyku ako strašidelný príbeh svojim priateľom.
Tu je 10 zaujímavých faktov o zániku Djatlovej výpravy, aby boli vaše teórie presnejšie a príbehy strašidelnejšie.
1. Všetci to boli skúsení horolezci
Jedným z dôvodov, prečo tento nešťastný incident vyvoláva toľko otázok, je, že všetci členovia výpravy boli skúsení horolezci, ktorí už mali pár výprav za sebou. Expedícia na horu Ortotent mala byť pôvodne pauzou od štúdia. Všetci 9 absolventi boli považovaní za odolných, schopných a šikovných a výlet mal byť v rozsahu ich schopností.
Skupinka sa fotila od začiatku svojej cesty, aby zdokumentovala spoločnú expedíciu a vytvorila nádherné spomienky. Na všetkých fotkách vyzerajú šťastní, uvoľnení a spokojní. Vôbec to nevyzerá, že by mali mať s výstupom problém. Čo však týchto mladých a oduševnených ľudí poslalo na druhý breh, keď za to nemohla neskúsenosť? Ako je možné, že skúsení horolezci zomrú z jedného dňa na druhý a nechajú za sebou len rozrezaný stan a kopec otázok? Možno spravili len banálnu chybu. A možno ich niečo (alebo niekto) prekvapilo…
2. Neznámy stan
To, čo ich zabilo, ich muselo vystrašiť na smrť. Skupinka mladých horolezcov v strachu rozrezala stan zvnútra a utiekla len v spodnom prádle a bez vecí. Čo ich však mohlo vystrašiť tak veľmi, že namiesto toho, aby jednoducho otvorili stan, ho radšej rozrezali? Čo ich mohlo tak vystrašiť, že boli ochotní vo svojom tábore nechať všetky potrebné veci? Že vybehli do -30°C mrazu bez oblečenia?
Nechali tam zimné oblečenie, nohavice, rukavice a čiapku, no aj kompasy. V stane sa dokonca našli 3 sekery a 2 fínske nože, ktoré sa dali použiť ako zbrane. No aj napriek tomu sa 9 ľuďom zdal lepší nápad utiecť bez ničoho, ako sa zdržovať v stane. Zaujímavé je, že jeden z členov skupiny ušiel zo stanu takmer nahý, no zobral si so sebou fotoaparát. Musíme sa opýtať otázku, čo mohlo byť také desivé, že sa 9 mladí ľudia radšej odsúdili na zmrznutie, ako by čelili svojmu strachu?
3. Vyzlečení horolezci
V stane zanechali všetko potrebné, vrátane oblečenia. Keď záchranné tímy našli telá, boli šokované zistením, že 5 z nich boli takmer nahí. Záchranári boli zmätení. Skupinka bola predsa tvorená zo skúsených horolezcov, ktorí boli oboznámení s počasím v pohorí Ural.
Mnohí tvrdia, že za ich z prvého pohľadu nepochopiteľné vyzlečenie mohla smrteľná hypotermia. Tí, čo hypotermiou trpia, majú pocit, akoby horeli. Nervy v ich krvných cievach trpia paralýzou, čo vedie k ich roztiahnutiu a následne má postihnutý pocit intenzívneho tepla.
No keď záchranný tím našiel ďalšie 4 mŕtvoly, vyplávalo na povrch desivé zistenie. 4 nájdené mŕtvoly boli takmer kompletne oblečené. Po preskúmaní fotografií obetí sa však zistilo, že mali na sebe oblečenie svojich 5 mŕtvych priateľov, aby sa zachránili pred mrazom.
To, čo ich muselo prenasledovať, čo ich donútilo rozrezať stan a nezobrať si žiadne z potrebných vecí, to, čo ich donútilo vyzliecť svojich zosnulých priateľov, muselo byť neuveriteľne desivé.
4. Odlišné zranenia
Aby to bolo ešte zvláštnejšie a divnejšie, keď začala pátracia skupina prezerať telá týchto mladých ľudí, všimla si, že každá z obetí mala odlišné zranenia, aj keď utekali od toho istého útočníka.
Jurij Dorošenko a Georgiy Kirvonišenko boli nájdení ako prví a ich telá ležali najbližšie k stanu. Ich ruky boli skrvavené a zmasakrované. Kôra stromu blízko ich tiel obsahovala časti ľudského mäsa, čo je dôkazom, že sa muži snažili naň vyšplhať. Boli tak vydesení, že si pri snahe ujsť na strom dotrhali ruky.
Igora Djatlova našli ako ďalšieho a stav jeho tela bol skutočne znepokojivý. Jeho mŕtvola ležala na chrbte, bundu mala rozopnutú a ruky pevne pritiahnuté k hrudi. Tvár bola pokrytá malými odreninami.
Telo Rustema Slobodina odhalilo ďalšie smrteľné zranenie. Spolu s inými menšími škrabancami bola jeho lebka roztrieštená. 6 centimetrová fraktúra rozdelila jeho ľavú časť hlavy na dve polovice. No aj napriek tomuto zraneniu sa mnohí odborníci stále domnievali, že za to mohla hypotermia.
Zinaida Kolmogorovová utrpela mnoho zranení na tvári, no najviac si to odniesli jej ruky. Odreniny a omrzliny zničili články prstov a zmrzačili ruky dievčaťa.
Prešli 2 mesiace kým našli ďalších 2 horolezcov. Rovnako, ako ich priateľov, boli ich zranenia zvláštne. Nikolaj Thibeaux-Brignolles bol nájdený dobre oblečený pod vrstvou snehu, no jeho lebka bola zrazená dovnútra. Jeho čeľusť a hlava utrpeli vážne zlomeniny. No najviac zvláštne bolo, že Nikolaj nemal žiadne vonkajšie zranenia.
No zranenia Alexandera Kolevatova a Alexandera Zolotarjova boli ešte čudnejšie. Zolotarjovi chýbali oči a mäkké tkanivo v blízkosti očnej oblasti. Na jeho lebke bola široká rana a jeho hrudník bol tak stlačený, že sa mu rozšíril a zlomili sa mu rebrá.
Kolevatovi taktiež chýbalo tkanivo okolo očí a na hlave. Na jeho lebke sa tiahla široká rana, podobná Zolotarjovej.
Najviac otázok však vyvolávajú zranenia poslednej obete, Lyudmily Dubininy. Na tvári jej chýbalo mäkké tkanivo, nemala oči a jej nos bol úplne rozdrvený. Ústa mala otvorené a vyzerala, akoby kričala. Neskôr sa zistilo, že jej v ústnej dutine chýbal jazyk.
Odborníci stále nevedia vysetliť, ako je možné, že všetky telá mali odlišné zranenia. No desivejšou otázkou je, čo tieto zranenia spôsobilo.
5. Neznáma sila
Zdravotní prieskumníci mali pri skúmaní tiel veľa práce. Či to bol chýbajúci jazyk alebo lebečné zlomeniny, bolo ťažké určiť, čo sa jednotlivým osobám stalo. Jednou z teórií bola už spomínaná hypotermia. Ďalším vysvetlením bolo, že za všetkým stála ,,neznáma sila.“ Ibaže to bolo všetko, čo bolo povedané. Neexistuje nič, čo by potvrdilo, o akú neznámu silu išlo. Nikdy nebolo povedané, čo sa tým označením myslelo.
Možno to označovalo lavínu, možno nejakú inú udalosť, ktorá sa mohla na horách stať. Poznamenalo sa však, že mnohé obete mali zranenia podobné pádom. Výskum tejto ,,neznámej sily“ skončil pár slovami v pitevnej správe. No je možné, že by nám lekári niečo zatajovali?
6. Prípad bol náhle uzatvorený
Po preskúmaní tiel sa vo vzduchu ocitlo veľa otázok, ktoré však neboli zodpovedané, pretože sa prípad Djatlovej výpravy náhle uzatvoril. Ruská vláda zobrala všetky dokumenty, ktoré sa tohto prípadu týkali a zapečatili ich.
Predtým, ako prípad zaradili medzi uzavreté, sa vyšetrovatelia snažili objasniť záhadné úmrtia. Pokusy o zrekonštruovanie tragickej udalosti boli však zbytočné a neposkytli žiadne poriadne odpovede. Slepé uličky a sklamanie viedli k rýchlemu ukončeniu vyšetrovania. Avšak novo objavená ,,neznáma sila“ viedla k ďalším otázkam, keďže oficiálne spisy tvrdili, že táto sila mohla za smrť horolezcov.
V dôsledku nedostatku presvedčivých dôkazov a nenápadnej cenzúre vlády sa z prípadu zániku Djatlovej expedície stalo hniezdo pre konšpiračné teórie.
7. Radiácia
Celý prípad sa stal ešte viacej podivnejším, keď sa zistilo, že oblečenie horolezcov obsahovalo vysokú úroveň ožiarenia. Mnohí z príbuzných obetí dokonca potvrdili, že na pohrebe mali telá pochovaných zvláštnu oranžovú pokožku a ich vlasy boli šedé. Predpokladá sa, že oranžové sfarbenie bolo spôsobené rádioaktivitou na mieste ich smrti.
Keďže v tej dobe viedli všetky cesty do oblasti jadrových zbraní, dlho sa myslelo, že horolezci narazili na niektorú z testovacích zón. Ruské úrady však uistili, že v tejto oblasti k testovaniu jadrových zbraní nikdy nedošlo.
Ďalšia špekulácia vravela o tom, že objavená radiácia pochádzalo z environmentálneho zloženia oblasti. No aj táto teória bola zamietnutá. Je možné, že sa horolezci stretli s tajnou vojenskou základňou a stali sa neočakávanými obeťami testovania nukleárnych zbraní? A ak sa neuskutočnilo žiadne testovanie, ako sa dá vysvetliť nájdená radiácia a neprirodzená farba pokožky a vlasov?
No aj keď sa zdá byť testovanie jadrových zbraní ako dobré vysvetlenie, pravdou je, že na obetiach sa nenašli žiadne vonkajšie stopy, ktoré by spôsobil radiačný výbuch. Radiácia, rovnako ako mnohé iné záležitosti, tento nevyriešený prípad robí zložitejším a v konečnom dôsledku aj desivejším.
8. Svetlá na oblohe
Počas tragickej noci sa na oblohe objavilo niekoľko podivných oranžových kruhov. Teda to tvrdila skupinka, ktorá v tú noc bola síce od obetí vzdialená niekoľko kilometrov, no stále sa nachádzala v pohorí Ural.
Ku všetkému Lev Ivanov, vyšetrovateľ tohto incidentu, vo svojej správe uviedol, že vrcholy stromov okolo turistov boli obhorené. Počas tejto doby bola myšlienka, že by za to mohlo UFO neuveriteľná, neprípustná a hlúpa, no Ivanov to aj napriek tomu v správe uviedol.
Ivanov pokračoval vo svojom vyšetrovaní a skúmal možné vzťahy medzi UFOm a incidentom, no narazil na neprekonateľný bod. Nemohol sa dostať k žiadnym KGB dokumentom. V rozhovore, ktorý zodpovedal počas 90-tych rokoch Ivanov tvrdil, že bol pod tlakom mnohých ruských úradníkov a doktori z jeho správ odstránili všetky jeho záznamy o UFO.
Snažila sa vláda Ivanova umlčať? A ak áno, čo sa pokúšali ukryť? Akokoľvek sa teória o mimozemšťanoch sa zdá byť bláznivá a nemožná, existujú však ľudia, ktorí jej skutočne veria. Vzhľadom na zranenia a zmrzačené telá sú presvedčení, že sa jedná o prácu mimozemšťanov. Niektorí z nich dokonca tvrdia, že si vytrhnutý jazyk a stratené oči zobrali ako trofeje.
9. Fotoaparát
Členovia skupiny Djatlovej výpravy, si so sebou zobrali skutočne veľa fotoaparátov. Väčšina ich fotografií bola klasická. Fotografie ich tábora, ich skupiny a okolitej prírody. Ibaže posledná fotografia odfotená na Krivonischenkovej kamere bola iná. Bol na nej vyobrazený neznámy objekt pohybujúci sa na tmavom pozadí.
Čo však robí túto fotografiu ešte zaujímavejšou je, že bola spravená po smrti obetí. Záchranný tím po preskúmaní stanu zistil, že Krivonischenkova kamera bola umiestnená na provizórnom statíve, kryt objektívu mala daný dole a bola pripravená na fotografovanie. Horolezci strávili nejaký ten čas, aby kameru nastavili a pripravili na snímanie. Je možné, že obete vedeli, čo ich prenasleduje a chceli to odfotiť?
10. Infiltrácia KGB?
Aj keď neexistuje veľa informácií a dôkazov o tom, čo sa stalo v tú osudnú noc v roku 1959, existuje veľa teórií – väčšina z nich je divoká, iné sú zase celkom uveriteľné.
No jedna z najrozšírenejších teórií je infiltrácia KGB do skupiny horolezcov. Tvrdenie je založené na tom, že sa niekoľko študentov stretlo so skupinkou Američanov, aby vybavili ,,kontrolovanú dodávku.“ Keď však Američania zistili, že boli oklamaní a dostali falošné predmety (najme vzorky rádioaktívnych materiálov), zabili KGB agentov a zvyšných študentov, ktorí videli príliš mnoho.
Hoci sa táto teória zdá byť veľmi nepravdepodobná, treba sa zamyslieť nad všetkým tým krytím – na cenzúru a rýchle uzavretie prípadu. Šance na pravdivosť teórie sú mizivé. No bez presvedčivých teórií sa každá špekulácia o zániku Djatlovej skupiny zdá byť celkom vierohodná a nie až tak hlúpa.
listverse
Nahlásiť chybu v článku