foto: Michal Hertlík

Ak niekto hľadá naozajstné dobrodružstvo, mal by sa vybrať do odľahlejších a nie až tak prístupných častí a navštíviť pôvodné obyvateľstvo na území Latinskej Ameriky, teda pravých Indiánov žijúcich vo svojich spoločenstvách a komunitách.

V takmer každej jednej krajine Latinskej Ameriky ešte aj dodnes žijú príslušníci pôvodných indiánskych kmeňov a Ekvádor samozrejme nie je výnimkou. Ba práve naopak. V Ekvádore žije až okolo 15 indiánskych kmeňov, čo je na pomery latinskoamerických krajín naozaj vysoké číslo.

foto: Michal Hertlík

Preto sa do tejto menšej krajiny chodí okrem iného aj kvôli návšteve indiánskych komunít. Ja sa zameriavam pri mojich cestovateľských výpravách práve aj na tieto kmene a v Ekvádore sa mi ich podarilo navštíviť až päť. Väčšina z nich pochopiteľne a logicky žije v ekvádorskej časti Amazonského pralesa, ktorý je domovom a rodiskom indiánskeho obyvateľstva. Dokonca aj v súčasnosti sa stále môže stať, že sa v hlbokom srdci Amazónie nájde nejaká indiánska komunita, ktorá ešte dovtedy nebola objavená, a teda sa ešte nestretla s našou civilizáciou.

foto: Michal Hertlík

Amazonský prales je najväčším pralesom na celom svete, ktorého najväčšia časť patrí Brazílii. Avšak na pomer toho, aká je Ekvádor malá krajina, zaberá dosť veľký kus jej územia práve Amazonský prales. Indiánov nájdeme aj na začiatkoch pralesa, ale takisto aj v jeho útrobách, kde cesta nevedie a treba sa prepravovať buď indiánskym kanoe alebo malým osobným lietadlom. Vypátrať, kde žijú, dostať sa k nim, byť nimi prijatý a zažiť s nimi neopakovateľnú skúsenosť je to najlepšie, čo si môžete z krajiny domov odniesť – vo svojich spomienkach a v svojom srdci.

foto: Michal Hertlík

Indiánska rodina sa skladá z muža, ženy a mnohých detí. Indiánska komunita je zložená z viacerých rodín, ktorých počet je veľmi individuálny. Niekde nájdete komunity o dvoch rodinách, niekde o dvadsiatich rodinách. Muž má v rodine vodcovské postavenie a je predurčený na to, aby vládol resp. viedol svoju komunitu dopredu a neustále napredovali.

Je prirodzeným lovcom vo svojom rodnom teritóriu a svojimi znalosťami zabezpečuje obživu pre celú svoju rodinu. Jeho zručnosti sa využívajú hlavne na stavanie príbytkov, väčšinou z primitívnejších materiálov získaných z miestneho pralesa. Keď sa do rodiny narodí syn, odmalička ho otec vychováva a vedie k tomu, aby ho jedného dňa mohol nahradiť ako hlava rodiny, prípadne ako vodca resp. náčelník celého spoločenstva. Muž má teda tri hlavné funkcie – zaobstarať obživu, využívať svoje zručnosti a viesť rodinu.

foto: Michal Hertlík

Žena je však tá, ktorá celú rodinu prakticky drží pohromade, aj keď ju muž teoreticky vedie. Už v staroveku pripisovali žene ohromnú funkciu a pokiaľ sa jedná o takéto tradičné pôvodné obyvateľstvo, funkcie ženy sú tam ešte viac umocnené. Keď muž je hlavou rodiny, žena je hlavou domácnosti. Keď muž zabezpečí potravu, žena z nej pripraví jedlo pre všetkých. Keď muž postaví dom, žena v ňom spraví príjemný domov.

Latinskoamerické obyvateľstvo je známe tým, že si stále udržiavajú blízku rodinnú príslušnosť, pretože rodina je pre nich to najdôležitejšie na svete a o indiánskych kmeňoch ani nehovoriac. Žena je zároveň aj matkou a nie jedného dieťaťa, ale hneď niekoľkých. Týmto spôsobom sa starajú o to, aby sa nikdy nestalo, že ich kmeň niekedy v budúcnosti vymrie.

foto: Michal Hertlík

Pôvodných Indiánov je na svete už naozaj málo, preto sa musia spoločne podieľať na zachovaní svojho potomstva. Žena sa stará o celkový chod domácnosti. Má na starosti prípravu potravy pre celú rodinu, výchovu a učenie svojich ratolestí, hranie sa s nimi po celý čas, výrobu tradičných ručne vyrobených odevov pre celú komunitu a taktiež suvenírov pre návštevníkov, praktizovanie tradičných tancov a spievanie piesní, zohráva dôležitú funkciu pri špeciálnych obradoch svojho kmeňa a v neposlednom rade, stará sa o zabezpečenie potomstva.

KMEŇ HUAORANI

Indiánsky kmeň Huaorani, alebo iným slovom Waorani, je najunikátnejší indiánsky kmeň v celom Ekvádore a takisto aj najunikátnejší, aký som v mojom živote navštívil. Ich rodiny sa rozprestierajú na území troch provincií – Pastaza, Orellana a Napo. Keďže všetkých príslušníkov tohto kmeňa aktuálne žije len niečo cez 2 000, ide o veľmi ohrozený kmeň. Dá sa k nim dostať aj terénnym vozidlom po prašnej ceste v pralese, alebo s kanoe či lietadlom do samotnej hĺbky Amazónie, kde už cesty nevedú žiadne a stovky kilometrov okolo nevidieť nič iné než dažďový prales v celej svojej prirodzenosti, autentickosti a aj nebezpečenstve.

foto: Michal Hertlík

Huaorani udržiavajú svoju izoláciu od sveta a modernej civilizácie a aj preto ako jediný ekvádorský indiánsky kmeň žijú nahí. Malé deti behajú po pralese úplne nahé, tínedžeri ako ktorí a dospelé ženy majú hornú časť tela prirodzene nahú, alebo maximálne prekrytú dvomi pásmi prírodnej pokrývky vyrobenej z tropických rastlín. Spodnú časť majú zakrytú bledou prírodnou sukňou vyrobenou z rastlín a stromov. Muži takisto chodia sporo odetí a dokonca si svoje prirodzenie zachytávajú tenkým prírodným povrázkom uviazaným okolo ich pása, s cieľom dostať ho do vztýčenej polohy, čo je jedným z ich typických znakov.

foto: Michal Hertlík

Pre tento kmeň je takýto typ obliekania veľmi praktický v súvislosti s ich životom v útrobách amazonskej džungle. Potrebujú sa pohybovať rýchlo pri love zvierat a premyslene pri prechádzaní naprieč pralesom. Čím viac oblečenia by na sebe mali, tým viac by im to robilo problémy pri bežnom živote. Ich druhou typickou črtou okrem nahoty je maľovanie tvárí červenými plodmi rastliny achiote. Nemaľujú si konkrétne elementy a obrazce, ale nafarbia si takmer kompletne celú tvár. Ich hlava je ozdobená primitívnou čelenkou z amazonskej rastliny. Staršie ženy okrem ich veku spoznáte ešte aj tak, že ich ušné laloky sú prederavené a o dosť predĺžené.

foto: Michal Hertlík

Väčšina z Indiánov Huaorani nevie po španielsky, pretože hovoria svojím autentickým a unikátnym indiánskym jazykom s rovnomenným názvom huaorani. Na počutie, ide o akýsi zhluk náhodných písmen a slov pospájaných dokopy so zvláštnym spôsobom interpretácie, skrátka niečo nenaučiteľné a pre nás nepochopiteľné. Nemajú žiadne peniaze, pretože ich ani nepotrebujú. Do obchodov nechodia, všetko si získavajú priamo z pralesa. Snažia sa držať od našej civilizácie čo najďalej, čo je paradoxne to najlepšie, čo môžu pre seba a svoju existenciu spraviť.

V dôsledku toho na mňa vplývali ako tie najčistejšie, najjednoduchšie a najmierumilovnejšie ľudské bytosti, aké som kedy v mojom živote stretol. Ukázali mi, ako prežiť v džungli, ako si získať potravu, ako nájsť prírodný jed zo stromu, ako funguje rodinné puto a ako človek dokáže úplne v pohode prežiť aj bez rýchleho materiálneho sveta. Stráviť aspoň trochu času práve s týmto kmeňom je pre civilizovaného a moderného človeka z Európy jedna z najunikátnejších a zároveň najšialenejších skúseností v celom živote.

Cestovateľ, fotograf, dobrodruh, zberateľ, španielčinár. Jeho najväčšou vášňou je cestovanie, behanie po svete, objavovanie nových krajín a ich kultúr, rozprávanie sa s miestnymi ľuďmi, skúmanie ich zvykov a tradícií.
0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )
Príbehy