Foto: Photo by José Luis Photographer from Pexels

Z času na čas každému z nás vŕtajú v hlave pochybnosti.

Pochybujeme o tom, či sme dostatočne skúsení na to, aby sme zvládli pracovný pohovor, obávame sa, či zvládneme prezentáciu pred všetkými kolegami, pochybujeme o tom, či vyzeráme dosť dobre na to, aby sme splnili štandardy spoločnosti. Jednoducho povedané, priestor na pochybnosti sa nájde vždy, je však na nás, ako ich zvládneme.

Článok pokračuje pod videom ↓

Ako k sebe prehovárate?

O tom, že tzv. „samomluva“, teda hovorenie so sebou, má na nás pozitívny vplyv, ste už možno počuli. Nie je však jedno, ako sa sami sebe prihovárame. Keď si totiž poviete „Nikdy nebudem dobrá/ý v prezentovaní“ alebo „Som hrozná/ý v zapamätávaní si mien“, príliš si tým nepomôžete. Takáto myšlienka sa občas mihne mysľou každého z nás a možno ste niektorí aj dostali radu jednoducho sa zmieriť so svojimi chybami a pohnúť sa ďalej.

Nepodliehajte negatívnym myšlienkam

V práci sa zas bojíme vziať si na zodpovednosť projekty, v ktorých by sme mohli zlyhať a berieme si väčšinou len také, v ktorých pravdepodobne uspejeme a budeme v očiach kolegov a nadriadených vyzerať dobre. Strach z toho, že zlyháme alebo niekto naše zlyhanie uvidí, nás drží na mieste, aj keď práve risk by nás mohol posunúť vpred. Podliehanie negatívnym myšlienkam vôbec nie je dobrá stratégia, môžete ju však jednoducho zmeniť.

Foto: unsplash

Očakávania formujú realitu

Vedeli ste, že mozog napokon vždy dostane to, čo očakáva? V roku 2008 bola v časopise The Journal of the American Medical Association uverejnená štúdia vykonaná odborníkmi z MIT a zo Stanfordu. V rámci štúdie sa odborníci zaoberali vplyvom liekov proti bolesti podobným kodeínu.

Skupina účastníkov experimentu bola požiadaná, aby chvíľu počkali v čakárni, kde boli obklopení rôznymi brožúrami o lieku. Jedna skupina dostala informáciu, že liek je pomerne drahý a jediná tabletka stojí 2,50. Druhá skupinka zas dostala informáciu, že liek stojí len 10 centov. Následne obe skupiny podstúpili test v bolesti, v ktorom dostávali slabé elektrošoky.

Komu zaberie placebo lepšie?

Háčik bol v tom, že v oboch prípadoch bol liek placebom. Čo myslíte, komu placebo pomohlo viac? Ak si myslíte, že obom skupinám pomohlo rovnako, ste na omyle. Liek považovali za účinnejší tí ľudia, ktorí si mysleli, že užili drahší liek. Aj tento experiment je dôkazom toho, že naše myslenie formuje realitu a ak veríte tomu, že nikdy nedokážete dostatočne kvalitne odprezentovať prezentáciu, vaša myseľ urobí všetko preto, aby vaše očakávania naplnila.

Foto: unsplash

Dôležitá je aj frekvencia

Ako to teda zmeniť? Povedať si niečo pozitívne len raz nestačí k tomu, aby sa vám od základu zmenil život. Spomeňte si, koľkokrát ste si pomysleli alebo nahlas vyslovili negatívnu myšlienku. Napraviť napáchané škody si teda tiež bude vyžadovať čas a isté úsilie.

Ešte v roku 1977 bola v časopise Journal of Verbal Learning and Verbal Behavior publikovaná štúdia, ktorej podstatou bolo tvrdenie, že človek má sklon veriť tomu, čo počuje najčastejšie. Skupine účastníkov boli prezentované tvrdenia, pričom niektoré boli pravdivé, iné zas nie. Niektoré tvrdenia im boli po dvoch týždňoch pripomenuté a napokon sa ukázalo, že účastníci skôr považovali za pravdivé tie tvrdenia, ktoré už predtým počuli, kým informácie, ktoré počuli prvýkrát, považovali za nepravdivé.

Na výbere slov záleží

Ak sa pýtate, či na výbere slov záleží, porovnajte tvrdenia „Jano nie je vinný“ a „Jano je nevinný“, ktoré z nich vyvoláva lepší pocit? Štúdia z roku 2004 dokázala, že v tvrdení „Jano nie je vinný“ náš mozog slovko „nie“ odignoruje a chudáka Jana považuje automaticky za vinného, kým tvrdenie „Jano je nevinný“ budí dojem, že naozaj nič nevyviedol. Aj tak malý rozdiel je teda významnejší, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.

Ak vás teda najbližšie prepadnú pochybnosti, povedzte si niečo milé, napríklad, že svoju prezentáciu zvládnete skvele.

inc
Všetko začína v tvojej hlave
Uložiť článok

Viac článkov