Ako v mnohých iných prípadoch, aj teraz ide o výsledok ľudskej činnosti. Už takmer 60 rokov tu totiž vo veľkom prebieha ťažba rôznych surovín. Oblasť sa nachádza v západnej časti vnútorného Mongolska, ktoré oficiálne patrí Číne.
Lom Bayan Obo
Ako uvádza portál Amusing Planet, práve obrovské množstvá surovín sú zodpovedné za to, že sa Čína odmieta vnútorného Mongolska vzdať. Niektoré z prírodných surovín sú dokonca také vzácne, že sa o ne Čína odmieta podeliť s inými krajinami. Hornina vydolovaná v tejto oblasti obsahuje 17 vzácnych prvkov, ktoré sú nevyhnutné na výrobu moderných technológií, ako sú napríklad nabíjateľné batérie, smartfóny, tablety, notebooky, televízie či hybridné vozidlá. Uplatnenie majú aj v armáde, prvky sa využívajú napríklad na výrobu GPS navádzania, okuliarov s nočným videním, komunikačných zariadení, radarov či zbraní.
Elementy v hornine majú jedinečné magnetické a elektrické vlastnosti, vďaka čomu je možno vyrábať zariadenia, ktoré sú menšie, ľahšie, silnejšie a zároveň rýchlejšie. Jeden z materiálov, ktorý sa máme aj vďaka ťažbe v Bayan Obo, je napríklad neodýmový magnet, ktorý pôsobí omnoho silnejšie, ako bežný, železný magnet. Nebyť neodýmového magnetu, smartfóny by dnes neboli vybavené vibráciami a ani pevný disk by nebol taký, ako ho dnes poznáme.
Sú vzácne elementy naozaj vzácne?
Aj keď sa o prvkoch, ktoré sa v Bayan Obo ťažia hovorí, že sú vzácne, v skutočnosti ich je hojné množstvo. Napríklad, cér je prvok vyskytujúci sa častejšie ako meď a túlium je bežnejšie ako zlato. Problémom však je, že len málokedy sa tieto elementy nájdu v takej koncentrácii, aby sa ich oplatilo ťažiť. Čína je v tejto oblasti elitou a až 97 percent elementov využívaných na výrobu vyššie spomínaných zariadení zabezpečuje práve táto krajina, pričom až dve tretiny pochádzajú z lomu Bayan Obo. Aj to je príčinou toho, že Čína po technologickej stránke tak rýchlo napreduje.
Čína si svoju výhodu veľmi dobre uvedomuje a využíva ju vo svoj prospech. V posledných rokoch začala dodávky vzácnych elementov do zahraničia postupne obmedzovať. Čínska vláda tvrdí, že obmedzením exportu sa snaží chrániť životné prostredie a zabrániť nadužívaniu vzácnych elementov, tieto tvrdenia sú však na míle vzdialené od pravdy.
Mesto Baotou je od lomu vzdialené približne 120 kilometrov a znečistenie ovzdušia dosahuje alarmujúcu úroveň. Miesto je domovom pre 2,6 milióna ľudí, no zároveň tu stojí aj množstvo tovární a rafinérií. Portál BBC uvádza, že neďaleko mesta je vytvorené umelé jazero, ktoré však nie je naplnené vodou, ale čiernym toxickým odpadom, ktorý sem prúdi potrubiami z rafinérií. Kedysi bolo mesto obklopené úrodnou pôdou, dnes sa tu však vznáša len zápach síry.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Portál The Guardian píše, že kedysi sa tu pestovali melóny, baklažány, paradajky a iné plodiny, teraz tu však neprežije nič. Ťažba v okolí začala v roku 1958, no už v roku 1980 si obyvatelia začali všímať zmeny. Rastliny poriadne nerástli a nekvitli. Ak aj zakvitli, plody sa vytvorili len na niektorých rastlinách, boli však malé a zapáchali. O 10 rokov neskôr tu zelenina prestala rásť celkom.
Aký bude ďalší rok?
Čínu a jej rozhodnutia kritizuje aj Svetová obchodná organizácia a krajiny, ktoré sa na dodávky spoliehali, zúfalo hľadajú alternatívne zdroje v Európe či v Austrálii. Mnohé bane, ktoré elementy taktiež dodávali, Čína v 90. rokoch zruinovala a postaviť sa opäť na nohy nie je jednoduché. Navyše, krajiny sa obávajú sociálneho a ekologického dopadu. Napríklad, Španielsko by dokázalo dodať až jednu tretinu vzácnych elementov, ktoré Európa spotrebuje, vláda však projekt zastavila zo strachu, že by to bola pre krajinu ekologická rana, akú si nemôže dovoliť.
The New York Times uvádza, že jednou z možností je recyklácia elektronického odpadu. Len v Japonsku sa vo vyradenej elektronike nachádza až 300 000 ton vzácnych prvkov. Aký bude ďalší krok čínskej vlády, je otázne, zdá sa však, že následkom politických hier dostáva životné prostredie tejto krajiny poriadne zabrať.
Amusing Planet
Nahlásiť chybu v článku