Ilustračná snímka: Unsplash

Umelé potravinové farbivá nemajú žiadnu inú funkciu, iba urobiť jedlo atraktívnejším.

Výskyt včasného kolorektálneho karcinómu (často označovaný aj ako rakovina hrubého čreva) celosvetovo stúpa a to aj u osôb mladších ako 50 rokov. Očakáva sa, že výskyt rakoviny hrubého čreva a konečníka sa do roku 2030 zvýši oproti súčasnosti o 90 až 124 %. 

Článok pokračuje pod videom ↓

Dôvody tohto nárastu môžeme nájsť v západnej strave. Ide najmä o červené mäso, pridávaný cukor do potravín a vysokospracovávané obilniny. Ak sa pozrieme na stravu obyvateľov USA, tak 60 % príjmu ich stravy tvoria vysokospracované potraviny, ako sú priemyselne vyrábané sladkosti, nealkoholické nápoje či spracované mäso. A práve tieto potraviny sa spájajú so zvýšením rizikom kolorektálneho karcinómu, uvádza portál The Conversation.

Umelá farebnosť nie je dobrá

Jedným z aspektov vysokospracovaných potravín je ich farebnosť. A práve tá znepokojuje profesora Lorneho J. Hofsetha z Univerzity v Južnej Karolíne. Farebnosť vysokospracovaných potravín je aktuálna práve vo sviatočnom období.

Ilustračná snímka: Unsplash

Mnohé z farieb, ktoré zafarbujú cukroviny, zákusky, ale aj také bežné produkty, ako je džem, je syntetických. A existujú určité dôkazy, že tieto umelé farbivá môžu v tele spúšťať rakovinotvorné procesy. Profesor Hofseth skúmal účinky týchto syntetických farbív na rozvoj kolorektálneho karcinómu. Aj keď výskum potenciálneho rizika vzniku rakoviny v súvislosti s týmito farbivami iba začína, podľa neho by sme si mali dobre premyslieť, či sa oplatí konzumovať takéto produkty.

Ich cieľ je len jeden – ofarbiť

Umelé farbivá sa používajú iba s jedným cieľom – zabezpečiť, aby jedlo vyzeralo dobre. Prvé farbivá boli vytvorené z uhoľného dechtu koncom 19. storočia. Dnes sa často syntetizujú z naftalénu z ropy, čím sa získa výsledný produkt – azofarbivo.

Ilustračná snímka: Unsplash

Samozrejme, výrobcovia môžu používať aj prírodné farbivá, napríklad extrakt z cvikle, mrkvy a podobne, a tieto farbivá majú benefit v tom, že sú dokonca zdravé. Výrobcovia však radšej uprednostňujú syntetické farby, lebo sú stálejšie, žiarivejšie a lacnejšie. V USA je takýchto farbív povolených 9, v Európskej únii je to ešte menej, a to 6.

Baktérie v čreve reagujú s farbivami

A hoci žiadne z umelých farbív nie je klasifikované ako karcinogén, v súčasnosti dostupné výskumy poukazujú na zdravotné riziká, ktoré sú znepokojivé.

Ilustračná snímka: Unsplash

Baktérie v črevách napríklad dokážu rozložiť umelé farbivá na molekuly, o ktorých už je známe, že spôsobujú rakovinu. Je však potrebný ďalší výskum o tom, ako mikrobióm reaguje s umelými farbami a ako potenciálne táto reakcia vplýva na rozvoj rakoviny.

Umelé farbivá sa často spájajú s potravinami, ktoré paradoxne konzumujú tí najohrozenejší – deti. Je známe, že detský organizmus vo vývine je zraniteľnejší voči environmentálnym toxínom, takže obava o konzumácii umelých farbív u detí je na mieste. Zatiaľ však na potravinách, kde sa nachádzajú azofarbíva, nájdeme iba upozornenie, že „môže mať nepriaznivé účinky na činnosť a pozornosť detí“.

Je samozrejmé, že niekoľko cukríkov či sladkostí s azofarbivami nespôsobí kolorektálny karcinóm. Avšak dlhodobá konzumácia vysokospracovaných potravín, kde sú umelé farbivá často prítomné, môže.

Ilustračná snímka: Unsplash

Riešenie je pritom jednoduché. Treba sa vyhýbať konzumácii vysokospracovaných potravín, jesť čo najviac čerstvých jedál a menej či ideálne žiadne polotovary. Je dôležité tiež čítať zloženia výrobkov a vyhýbať sa tým, kde v zložení nájdete E102, E104, E110, E122, E124, E129. Niekedy tieto éčka bývajú maskované za ich slovné označenia ako Tartrazín, Chinolínová žltá, Žltá SY, Azorubín, Ponceau 4R i Červeň Allura AC.

Mnohí výrobcovia si to uvedomujú a používajú radšej prírodné farbivá. Tých sa nemusíte obávať a síce potravina nebude žiariť pestrými farbami, no aspoň máte istotu, že nekonzumujete niečo, čo sa vám v budúcnosti môže vypomstiť.

Uložiť článok

Najnovšie články