Najvražednejšia choroba ľudstva: Zlikvidovala celé civilizácie, v 20. storočí zabila pol miliardy ľudí

Začínalo to nevinne. Človek pociťoval malátnosť, bolesť hlavy či chrbta a mal horúčku. Príznaky boli podobné chrípke, nič príjemné, no na druhej strane ani nič zásadne znepokojujúce. Po pár dňoch horúčka ustala a človek si myslel, že to najhoršie už prešlo. Bolo to však presne naopak. Na tvári, rukách či trupe sa začali objavovať kožné vyrážky – lézie, a bolo to jasné. Pacient dostal pravé kiahne a šanca, že nasledujúce týždne prežije, rapídne klesala. 

Pravé kiahne boli strašiakom od počiatku ľudstva. Dokázali sa výborne maskovať a rýchlo šíriť, najmä sekrétom z vyrážok, ale aj bežnou kvapôčkovou infekciou. Na infikovanie človeka pritom stačilo veľmi malé množstvo vírusových častíc. Ako informuje portál Pedsondemand, aj to bol dôvod, prečo v 20. storočí vírusu pravých kiahní odhadom podľahlo až 500 miliónov ľudí, pričom ešte v roku 1967 zomreli dva milióny.

Po prejavení sa typických vyrážok nastúpila opäť horúčka, pričom pacienti umierali v dôsledku zlyhania obehového systému. Vyrážky sa časom menili na vredy, potom na hnisavé vredy a následne na chrasty. Pri prípadnom uzdravení pacientom často ostávali jazvy.

Vyhubili takmer celé národy

Historické záznamy o jednoznačnom výskyte kiahní pochádzajú z 9. storočia, ale sú opisované už v textoch zo 7. storočia. Svet v tom čase ešte nebol globalizovaný, no pravé kiahne sa aj tak vyskytovali v známom svete, a teda v Európe, v Afrike a v Ázii.

Objavením Ameriky Krištofom Kolumbom, kiahne v plnej sile prichádzajú do Nového sveta. Indiáni sa za celú svoju existenciu s vírusom pravých kiahní nestretli. Kolonizátori, ktorých predkovia sa s vírusom stretávali, a mali preto vybudovanú určitú imunitu, dokázali ochorenie prekonávať oveľa lepšie. Kým úmrtnosť bežnej populácie sa pohybovala na úrovni asi 30 %, Indiáni, ktorých organizmy sa s takouto chorobou nikdy nestretli, mali úmrtnosť viac ako 90 %.

Počas niekoľkých desiatok rokov začali Indiáni vymierať a nedá sa povedať, že by to kolonizátorom prekážalo. Práve naopak. Bohatstvo, ktoré po nich ostávalo, najmä v podobe zlata, si našlo veľmi rýchlo nových majiteľov. Je tiež zdokumentovaný prípad, keď Indiáni dostali od Európanov do daru deky. Tie boli napustené hnisom z pľuzgierov a každý Indián, ktorí prišiel do kontaktu s týmto „darom“, mal v podstate podpísaný rozsudok smrti.