Existencia pracovných táborov v Číne je známa a priznali to aj samotní predstavitelia krajiny. Čína však o nich ako o pracovných nehovorí. Tvrdí, že ide o re-edukačné centrá, ba dokonca školy. Zo svedectiev mnohých ľudí, ktorí sa v nich ocitli, ako aj z vyšetrovania mimovládnych organizácií a novinárov, je však pravda úplne iná. Najnovšie zistenia austrálskej organizácie dokonca potvrdzujú, že Čína aj napriek vyjadreniam, že tábory zatvára, buduje ďalšie. Dokopy ich má byť takmer 400.
správy od nás budete mať ako prví.
Správu o výstavbe 380 pracovných táborov v prevažne moslimskom regióne Sin-ťiang na severozápade Číny priniesol web The Guardian. Podľa toho Čína len v priebehu dvoch rokov zvýšila počet pracovných táborov na 380, pričom stavba 14 ďalších ešte stále prebieha.
Počet pracovných táborov, v ktorých sú väznení často čínski nepohodlní, najmä Ujguri, prekvapuje najmä tým, že spočiatku ich bolo o sto menej.
New satellite images reveal the Chinese government's growing detention centre network in Xinjiang up until this year. Beijing has claimed that all detainees in its re-education centre network have graduated. https://t.co/Oleh2hdg90 pic.twitter.com/NJDAkU8HN0
— Eryk Bagshaw (@ErykBagshaw) September 24, 2020
„Dôkazy z tejto databázy jasne dokazujú, že aj napriek tvrdeniam čínskych úradníkov o tom, že z táborov boli väzni prepustení, boli počas rokov 2019 a 2020 do výstavby nových zadržiavacich zariadení investované značné finančné prostriedky,“ hovorí Nathan Ruser, jeden z výskumníkov Australian Strategic Policy Institute (ASPI), organizácie, ktorá na skúmaní čínskych pracovných táborov pracovala a vydala prekvapivú správu o ich počtoch.
Ich výstavba prebieha v noci
To, že sa počet pracovných táborov na severozápade Číny zvýšil, sa podarilo skupine výskumníkov zistiť na základe satelitných snímok, svedectiev preživších a mnohých ďalších projektov, ktoré sa venujú vyšetrovaniu týchto, podľa Číny, „re-edukačných centier“.

Zaujímavé pritom je, že Čína na výstavbe nových táborov pracovala výhradne počas noci, píše The Guardian. Je to zrejme preto, aby vzbudili čo najmenej pozornosti zahraničných predstaviteľov žijúcich v krajine. Okolie táborov je prísne strážené a takmer nikto do nich bez povolenia nemá prístup. Ten sa pritom ani nedá nijako získať. Aj preto sa informácie o tom, čo sa za múrmi táborov deje, získavajú ťažšie a je potrebná spolupráca s investigatívcami.
Zakázané návštevy
Pracovné tábory v Číne nie sú žiadnym tajomstvom, napokon ich existenciu potvrdili aj tamojšie úrady. Nehovoria však o nich ako pracovných alebo koncentračných táboroch, ale skôr ako o centrách, kde prevychovávajú tých, ktorí prevýchovu potrebujú. Mnohé z nich sú postavené v blízkosti rozsiahlych fabrík, v ktorých sú väzni nútení pracovať a sú porušované ich základné ľudské práva.

Peking, samozrejme, akékoľvek porušovanie ľudských práv nútenou prácou odmieta. Podobne to bolo aj po prevalení existencie pracovných táborov americkými novinármi. Čína najskôr ich existenciu poprela, neskôr ale priznala, že tieto tábory slúžia ako školy, či re-edukačné centrá. V nich má dochádzať k „doškoleniu“ a „prevýchove“ tých, ktorí potrebujú vzdelanie a keď sa ich kurz skončí, sú prepustení a „vrátení do spoločnosti“. Oficiálne vyjadrenia čínskych vládnych orgánov však majú od pravdy ďaleko. Do areálov táborov totiž nemá prístup nikto z novinárov, ochrancov ľudských práv ani diplomatov. O tom, čo sa za múrmi pracovných táborov deje, však podalo svedectvá mnoho prepustených, ktorí tvrdia niečo iné, ako čínske autority.
V táboroch robia z Ujgurov Číňanov
Podľa rozsiahlej reportáže spravodajskej agentúry Reuters z roku 2018 v spolupráci s neziskovou organizáciou Earthrise Media, Čína v týchto centrách väzní prevažne Ujgurov, ktorých sa v nich má nachádzať podľa rôznych odhadov až okolo milión. Môže ich byť však aj viac, údajne až okolo 3 miliónov naprieč celou krajinou.

Ujgurov sa snaží Čína prevychovať, alebo lepšie povedané kultúrne potlačiť a vyhladiť. Ako pravý dôvod ich prevýchovy Čína uvádza boj s islamským extrémizmom, keďže Ujguri sú moslimským národom. V táboroch v provincii Sin-ťiang musia väzni spievať čínske politické piesne, učiť sa politický program komunistickej strany, čínsky jazyk a zákony. Väzeň, ktorý odmieta poslúchnuť, nechce spolupracovať, dostáva trest.
Tresty sú podľa svedectiev prepustených väzňov rôzne – od odopierania stravy, cez zákaz spánku až po psychické a fyzické týranie. Ujguri, ale aj mnohí ďalší občania Číny sú do táborov umiestňovaní kvôli rôznym priestupkom. Často však aj úplne bez dôvodne a v tomto prípade ide prevažne o Ujgurov.
Miernejšie tábory zatvárajú, väzňov presúvajú do prísnejších
Sieť pracovných táborov Čína neustále zväčšuje, čo organizácia ASPI dokumentuje aj online na tomto webe. Organizácia zároveň tábory aj roztriedila do štyroch rôznych kategórií podľa úrovne opevnenia a kontroly väzňov. V niektorých je totiž menšia miera stráženia, v iných zas naopak väčšia. Nové tábory, o ktorých Guardian informuje, sa však vyznačujú vyššou mierou zabezpečenia, čo môže podľa ASPI naznačovať, že Čína nechce, aby sa čokoľvek, čo sa za múrmi táborov deje, dostalo na verejnosť.
PROJECT LAUNCH📢
Today ASPI launches 'The Xinjiang Data Project' mapping Xinjiang’s detention system with 380 sites of suspected re-education camps, detention centres and prisons that have been built or expanded since 2017. View the interactive map ➡️ https://t.co/iykruAT4PP pic.twitter.com/xpNphYlhwI
— ASPI (@ASPI_org) September 24, 2020
Správa ASPI tiež uvádza, že v zhruba 70 táboroch boli bezpečnostné kontroly znížené – odstránené mali byť vnútorné ploty aj obvodové múry okolo barakov. Osem táborov bolo zrejme úplne vyradených z prevádzky – tieto mali mať najnižšiu úroveň bezpečnosti a väzni z nich mohli byť presunutí do tých horších táborov. Čína teda s budovaním ďalších zrejme neplánuje prestať, aj keď tvrdí, že ich postupne zatvára. Ich existenciu ostro odsúdili mnohé organizácie, vrátane ostatných krajín sveta či OSN aj Európskej únie.
Viac o národe Ujgurov, pracovných táboroch v provincii Sin-ťiang, sa dočítate aj v našom predchádzajúcom článku.
Kondo sa z Japonska presťahoval do Trenčína: Lekári sú tu ľudskí, nie ste iba číslo. Slováci žijú veľmi pohodlne
Pred 10 rokmi zomrel jeden z najdôležitejších ľudí v dejinách ľudstva, ale takmer nikto o tom nehovoril
Kača precestovala Irak: Najväčším mýtom je, že celý vyzerá ako vojnová zóna. Pohostinnosť ľudí bola nezištná
„Je likvidačná, nefér a môže znamenať koniec,“ tvrdia podnikatelia: EÚ zaviedla prísnu legislatívu, petíciu podpísalo 65 200 ľudí
Bývala som 4 roky v Amerike: Za menšiu garsónku sme platili 900 eur, bežný nákup v potravinách stál 130 eur
Neholila si podpazušie a nefajčila. Madonna sa stala obeťou znásilnenia, kritizujú ju, že sa oblieka nevhodne
Film Deep Throat stál za zrodom porna, ľudia naň chodili do kina: Herečku do sexu nútili, zarobil 600 miliónov
Woodstock mal byť zlatou baňou, skončil napokon v strate. Legendárny festival sa ale stal kultom, ktorý už nič neprekoná












Nahlásiť chybu v článku