Štátnej televízii v Ruskej federácii dôveruje čoraz menej divákov a na historické minimum klesol podiel ľudí, ktorí považujú televíziu za dôveryhodný zdroj informácií. Vyplýva to z prieskumov Centra Levada. Podľa nich v júni televízii dôverovalo 37 percent respondentov, v júli 39 percent. TASR o tom píše podľa denníka The Moscow Times.
správy od nás budete mať ako prví.
V roku 2013 dôverovalo televíznemu spravodajstvu “o udalostiach doma a vo svete” 51 percent Rusov, v roku 2016 60 percent. Približne polovica Rusov považovala televízne spravodajstvo za dôveryhodné počas prvého roka vojny s Ukrajinou, v minulom roku ich bolo niečo vyše 40 percent.
Úpadok diskusných relácií
Súčasťou vysielania štátnej televízie v Rusku sú aj diskusné relácie o situácii vo vojne na Ukrajine, reportáže o fungovaní národnej ekonomiky a výzvy zaútočiť na Európu jadrovými zbraňami. Rusi majú „už dosť“ propagandy svojej vlády, jej „nedostatočnosti, arogantného tónu a tvárí, ktoré sa desaťročia nezmenili,“ poznamenal k výsledkom prieskumu politológ Abbas Gaľľamov, ktorý v rokoch 2008 – 2010 pripravoval verejné prejavy prezidenta Putina.
Prieskum Cantra Levada prvýkrát ukázal, že sociálnym médiám, internetu a telegramovým kanálom dôveruje viac ľudí (44 percent) ako televízii. Ďalších 19 percent uviedlo, že „nedôverujú nikomu“.
Údaje spoločnosti Mediascope potvrdzujú, že divákov strácajú všetky kľúčové propagandistické diskusné relácie. Relácia „60 minút“ Olgy Skabejevovej stratila za posledné dva roky štvrtinu dosahu. Politická talkshow „Čas ukáže“ na Prvom kanáli stratila približne 17 percent divákov a jej dosah klesol na 1,9 percenta, nedeľná diskusia “Večer s Vladimirom Soloviovom“ na kanáli Rossija 1 stratila takmer 40 percent a jej dosah klesol na 1,7 percenta.
Klesajúci záujem verejnosti o propagandu je „jedným z najzreteľnejších prejavov protestného potenciálu,“ poznamenva Gaľľamov. Podľa Centra Levada sa v júli 29 percent Rusov domnievalo, že situácia v krajine sa uberá „nesprávnym smerom“, čo bol takmer dvojnásobok oproti začiatku roka 2024. Politickú situáciu v krajine za „výbušnú“ považuje 13 percent, čo je rekordný podiel od čiastočnej mobilizácie na jeseň 2022.
Centrum Levada aj politológ Gaľľamov majú v Rusku právny status zahraničný agent s rozsiahlymi obmedzeniami pre pôsobenie vo verejnom priestore a ďalšími povinnosťami. O zaradení do registra zahraničných agentov rozhoduje Ministerstvo spravodlivosti RF, nie súd.
Demokracia podľa Putina
Putinovmu režimu pritom v tomto smere určite nepomáha ani potláčanie opozície. Súd v ruskom Pskove tento týždeň odsúdil opozičného politika a podpredsedu strany Jabloko Leva Šlosberga na 11 rokov a jeden mesiac väzenia za opakovanú „diskreditáciu“ ruskej armády a šírenie údajne nepravdivých informácií o armáde.
Obžalovaný vinu pred súdom nepriznal. Tlačová služba strany Jabloko medzičasom oznámila, že Šlosberg sa proti verdiktu súdu odvolá. Podľa správ ruských nezávislých médií o tom informovali agentúra AFP a stanica Deutsche Welle, píše TASR.Prokuratúra pre Šlosberga žiadala trest 12 rokov a jeden mesiac väzenia. Súd pri rozhodovaní zohľadnil aj politikov predchádzajúci trest – v novembri 2025 mu uložili 420 hodín verejnoprospešných prác za porušenie povinností vyplývajúcich zo statusu tzv. zahraničného agenta.
Obvinenie z diskreditácie ruskej armády sa týkalo záznamu diskusie historika Jurija Pivovarova a Šlosberga zverejneného na sociálnej sieti Odnoklassniki. Opozičný politik sa v nej zasadzoval za čo najskoršie vyhlásenie prímeria vo vojne na Ukrajine. Pred súdom Šlosberg upozorňoval na to, že je stíhaný za šírenie výrokov svojho oponenta, s ktorým pritom v diskusii polemizoval.
Najvyšší súd Ruskej federácie zároveň v pondelok zamietol odvolanie opozičnej strany Jabloko proti zrušeniu registrácie jej federálnej kandidátnej listiny pre septembrové voľby do Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamentu. Odvolanie Jabloka, ktorého šance na úspech boli podľa ruských médií od začiatku malé, zamietol senát vedený sudcom Vladimirom Sajcevom. Strana následne oznámila, že sa ešte obráti na Prezídium Najvyššieho súdu.
Nahlásiť chybu v článku