Mnohí sa domnievajú, že ich život by bol jednoduchší a možno aj šťastnejší, keby mali o niekoľko desiatok bodov v IQ testoch viac. Aj keď to niekedy môže platiť, často sa v ruka v ruke s vysokým IQ vynárajú nové skutočnosti, ktoré robia život paradoxne ťažším. Ľudia očakávajú, že prirodzene s vyššou inteligenciou narastajú aj ich ostatné schopnosti. No nie je tomu tak a zvyčajne inteligentní ľudia môžu pôsobiť ako chvastúni či protivní ľudia. 

Veda pozná odpovede aj na otázky, ako vaša inteligencia vplýva na okolie. Ak máte IQ na úrovni aspoň 130 bodov, možno sa nájdete v nasledujúcich bodoch.

Namiesto pocitov radšej rozmýšľajú

Inteligentní ľudia dobre rozumejú svojim ale aj cudzím pocitom, a tak nimi nezvyknú zaťažovať svoje okolie. To môže potom vplývať na ostatných tak, že títo ľudia nie sú empatickí, že teda nedokážu vnímať pocity druhých. Pravdou však je, že mnoho z nich empatických je, no pocity s ostatnými nerozoberajú.

Často sa očakáva, že sú najlepší

Od inteligentných ľudí sa často očakáva, že budú svoju prácu vykonávať svedomito a čo najlepšie. Nikto od nich neočakáva zlyhania či chyby, čo na nich kladie veľký tlak.

To spôsobuje, že takíto ľudia sú v práci mimoriadne opatrní, aby nevyrobili žiadny kiks či prešľap. To ale potom limituje ich schopnosti a nedokážu sa dostatočne a naplno prejaviť.

Nemusia rozumieť tomu, čo je tvrdá práca

Mnohí ľudia s vyšším IQ sa domnievajú, že si vystačia aj s menším úsilím. No vysoké IQ nemusí vždy znamenať úspechy v práci. Niekedy sú oveľa viac cennejšie skúsenosti či schopnosť čeliť novým problémom. Inteligencia môže teda viesť problémom na pracovisku, keď títo ľudia nepracujú tak tvrdo ako ostatní, čo môže vytvárať negatívne pracovné prostredie.

Jedna štúdia sledovala súvislosť medzi inteligenciou a veľkosťou pracovného nasadenia. Aj tu sa potvrdilo, že inteligentní ľudia zvyčajne nepracujú tak tvrdo ako tí, ktorých hodnota IQ dosahovala nižšie hodnoty.

Ľudia sa môžu v rozhovore nahnevať

Ak viete, že niekto vám hovorí niečo, čo nie je pravda, je ťažké potlačiť nutkanie opraviť ho. V takom prípade je ale potrebné byť extrémne citlivý, inak sa riskuje to, že ľudia môžu ostať v rozpakoch, prípadne sa dokonca uraziť. To môže niekedy viesť až k strate priateľov či k problémom nadviazať blízke kontakty s novými ľuďmi.

Majú sklon k hlbokému premýšľaniu

Spoločným znakom inteligentných ľudí je to, že dlho analyzujú a premýšľajú o rôznych situáciach či skutočnostiach. Uvedomujú si, že každý jeden krok ktorý vykonajú, zmení ich momentálnu situáciu a môže ovplyvniť konečný výsledok. Neustále hľadanie nových a nových ciest a spôsobov, ako sa dopracovať k cieľu, môže ľudí priviesť v extrémnych prípadoch až do šialenstva.

Toto z praktického hľadiska môže byť zdrojom toho, že sa takíto ľudia nedokážu rýchlo rozhodnúť, keďže stále uvažujú, ako ich voľba ovplyvní situáciu dobudúcna. To znamená, že títo ľudia sú nerozhodní a v najhorších prípadoch ostatnú zacyklení v jednom bode.

Chápu, že toho veľa nevedia

Byť veľmi inteligentný znamená, že si uvedomíte, koľko toho vlastne neviete a čo je najhoršie, že sa tieto veci ani nestihnete naučiť, a že nikdy nebudete dobre rozumieť všetkým súvislostiam.

V jednej štúdii sa vedci pýtali študentov, ako si myslia, že uspeli v testoch, ktoré robili. Tí, ktorých hodnota IQ bola nižšia, mali tendenciu preceňovať svoj výsledok, a naopak, študenti s vyšším IQ si mysleli, že test napísali horšie ako ho v skutočnosti urobili. Jednoducho si uvedomujú, že čím viac toho vedia, tým vlastne vedia stále menej a menej.

Našli ste sa v niektorom z týchto bodov?

interez.sk (Matej Mensatoris), iflscience.com