Hemingway vo svojom dome na Kube. Foto: unattributed, Public domain, via Wikimedia Commons

Ľudia jeho diela dodnes milujú. On miloval alkohol, more a sex.

Skrýval v sebe dvoch Hemingwayov. Prvý bol mužný spisovateľ, vášnivý rybár a poľovník, ktorý skúšal box a priatelia ho volali „Papa“. Tak by sa dala opísať časť jeho osobnosti, ktorú chcel prezentovať navonok. Druhý Hemingway bol zraniteľný a citlivý, avšak často zostával zamaskovaný „machovským“ správaním toho druhého. Obaja sa navzájom nevylučovali, práve naopak – v jeho živote a tvorbe si často podávali ruky.

Ernest Hemingway sa narodil 21. júla 1899 v štáte Illinois v USA. Bol geniálnym spisovateľom stratenej generácie, ktorý po svojej nešťastnej smrti zanechal svetu inšpirujúce umelecké literárne diela. Najväčšiu slávu mu priniesla dobre známa novela Starec a more, ktorá bola jeho posledným významným počinom.

Od úmrtia amerického spisovateľa, novinára a vojnového korešpondenta Ernesta Hemingwaya uplynie dnes (2. júla) 60 rokov. Hrôzy prvej svetovej vojny okúsil ako vodič sanitky a vojnový spravodajca v lete 1918 na talianskom fronte. Po ostreľovaní mínometnou paľbou bol 8. júla 1918  vážne zranený. Stal sa prvým Američanom zraneným na talianskom fronte.

Ernest Hemingway počas jeho kempovania v Keni. Foto: National Archives and Records Administration, Public domain, via Wikimedia Commons

Napriek svojim zraneniam zachránil život talianskemu vojakovi, za čo získal taliansku medailu za statočnosť. Ernest Hemingway sa zúčastnil aj občianskej vojny v Španielsku a počas druhej svetovej vojny pôsobil ako frontový dopisovateľ. Bol jedným z najvýznamnejších predstaviteľov skupiny intelektuálov nazvanej stratená generácia, ktorá sa sformovala v Paríži okolo americkej emigrantky Gertrude Steinovej.

Aj keď dielo Starec a more napísal za krátkych osem týždňov, tvrdil, že je to to najlepšie, čo za celý svoj život vytvoril a v roku 1954 bol za to aj odmenený Nobelovou cenou. Vo svojich dielach dokázal pozoruhodne metaforicky poukázať na život sám, pretože toho prežil skutočne veľa. A to od zvláštneho detstva až po tragickú smrť.

Za „machovské“ správanie mohlo dievčenské oblečenie

Hemingway, známy svojím „machovským“ správaním, bol v detstve vychovávaný ako dievča. Ako informuje portál DailyMail, jeho matka Grace Hemingway, ktorá odjakživa túžila po dvojčatách, ho vychovávala a obliekala ako malé dievčatko a „dvojča“ jeho staršej sestry Marcelline.

Spisovateľ sa tieto zvláštnosti z jeho detstva snažil dlho tajiť. Svojej starnúcej matke sa dokonca vyhrážal, že ak poskytne rozhovor o jeho detstve nejakému reportérovi, prestane ju finančne podporovať. Hemingwayove pokusy o utajenie týchto skutočností mohli byť úspešné, avšak jeho sestra Marcelline odišla z domu a vydala knihu, ktorá o ich spoločnom podivnom detstve prezradila úplne všetko.

Naopak ich ďalšia sestra tieto tvrdenia poprela. Zachované fotografie však jasne ukazujú Ernesta v dievčenskom oblečení. Niektorí odborníci tvrdia, že prehnane mužný imidž, ktorý si počas života vytváral, bol spôsobený práve zvláštnou výchovou matky.

Desaťmesačný Ernest sedí v náručí svojej matky Grace. Foto: Unknown authorUnknown author, Public domain, via Wikimedia Commons

Podľa portálu Mental Floss sám Hemingway kedysi charakterizoval svoju matku ako náročnú a manipulatívnu. Dokázal ju dokonca popísať slovami: „An all-time, all-American b****.“ Marcelline v knihe uviedla, že ich matka často podliehala svojim fantáziám a Ernesta obliekala do starých Marcellininých šiat.

Boli to biele čipkované šaty s ružovými mašličkami. Ich mama dokonca začala postupne kupovať všetko dvakrát a obliekla svoje deti do rovnakých ružových šiat a kvetovaných klobúkov. Často ich nazývala aj „sladké holandské bábiky“ a cudzím ľuďom bez problémov povedala, že sa jej narodili dvojčatá.

Na udržanie dvojitej fantázie Grace dokonca zariadila, aby Marcelline išla do školy o rok neskôr a mohla byť spolu s Ernestom v rovnakom ročníku. Svojim predstavám verila natoľko, že Ernesta často volala menom „Ernestine“.

Absolventky „Hemingway University“

Hadley Richardson, Pauline ‚Fife‘ Pfeiffer, Martha Gellhorn a Mary Welsh boli ženy s jedinečnou skúsenosťou. Všetky milovali talentovaného, ale komplikovaného a nestáleho umelca Ernesta. Ako hovorila posledná z nich, všetky z nich boli absolventkami „Hemingway University“.

Mladý Hemingway v Miláne, 1918. Foto: EH2723PMilan1918.jpg: Portrait by Ermeni Studiosderivative work: Beao, Public domain, via Wikimedia Commons

Podľa portálu Biography nebola jeho prvá manželka Hadley pozoruhodne krásna, avšak mala v sebe istú zmyselnosť, ktorá Hemingwaya veľmi priťahovala. Vraj si ju všimol preto, že mu pripomínala zdravotnú sestru, do ktorej sa zamiloval, keď sa zotavoval zo svojich bojových zranení z prvej svetovej vojny.

Jeho druhá žena Pauline, prezývaná Fife, bola považovaná za najškaredšiu zo všetkých jeho manželiek. Bola blízkou kamarátkou jeho prvej ženy, avšak aj napriek tomu po šiestich rokoch ich manželstvo zničila, a ako sám Hemingway píše, pomocou umenia zvádzania „zavraždila“ jeho vzťah s Hadley.

Svadba s prvou manželkou Hadley Richardson. Foto: National Archives and Records Administration, Public domain, via Wikimedia Commons

Týmto činom si získala prezývku „odhodlaný teriér“. Bola však aj vynikajúcou novinárkou s vycibreným módnym vkusom a dokonca písala aj pre parížsky Vogue, a tak získala aj druhú prezývku – „diabol oblečený do Diora“. Bola ambiciózna, zvedavá a túžila po kariére, avšak svojím redaktorským okom taktiež často Hemingwayovi pomáhala s jeho textami.

Pri jeho tretej manželke sa príbeh zopakoval ešte raz. Hemingway sa zoznámil s ďalšou ambicióznou novinárkou a vojnovou korešpondentkou Marthou Gellhorn, ktorá sa stala kamarátkou jeho manželky. Aj s touto ženou mal pomer, a tak aj svoju druhú manželku opustil kvôli tretej.

S blonďavou, vtipnou a šikovnou aristokratkou sa oženil len 16 dní po rozvode. Ich manželstvo však netrvalo dlho, pretože v ňom panovalo napätie, kvôli Marthinmu cestovaniu po svete a jej častej neprítomnosti kvôli pracovným povinnostiam. Hemingway na ňu postupne zanevrel v roku 1943 jej do listu napísal: „Ste vojnová korešpondentka alebo manželka v mojej posteli?“.

Martha sa tak postupne ocitla v rovnakej situácii ako Pauline. Hrala budúcu bývalú manželku, zatiaľ čo v Hemingwayovej posteli už bola milenka Mary Welsh, budúca manželka číslo štyri.

Ernest Hemingway na Kube, 1946. Foto: National Archives and Records Administration, Public domain, via Wikimedia Commons

Ernest a Mary sa zosobášili na Kube a 12 rokov tam aj zostali bývať. Umelec sa tam medzitým zaľúbil do mladej Talianky, avšak svoje manželstvo nechcel zničiť, a tak sa s Mary presťahovali a udomácnili v meste Ketchum v štáte Idaho. Mary, ako štvrtá a posledná Hemingwayova manželka, však zažila omnoho väčšie výzvy ako predošlé ženy.

Zo spisovateľa sa postupne stal alkoholik. Spôsobil si vážne poškodenie pečene, no alkohol vraj potajomky pil aj pri hospitalizácii v nemocnici. Nevedel sa ho vzdať. Kvôli závislosti strácal tvorivosť, a tak mu už písanie nešlo ako predtým. Aj jeho duševné zdravie sa začalo zhoršovať. Bol nepokojný a depresívny, a tak Mary v roku 1960 odsúhlasila liečbu elektrošokmi.

Liečba mu však nepomohla. O pár mesiacov neskôr spáchal samovraždu. Mary kvôli pocitu vinu tiež prepadla alkoholu, no aj napriek tomu po jeho smrti vydala dve diela, ktoré stihol Hemingway dokončiť. Ich manželstvo bolo spomedzi všetkých najdlhšie, keďže trvalo 15 rokov.

Dobrú noc, miláčik môj

„Dobrú noc miláčik môj.“ Tak zneli posledné slová, ktoré svojej manželke povedal. Z originálneho článku, ktorý bol uverejnený v novinách The New York Times 3. júla 1961, deň po Hemingwayovej smrti, sa dozvedáme, že jeho posledná manželka Mary sa s jeho samovraždou nevedela zmieriť.

Keď ho po tých krásnych slovách našla ležať zastreleného v župane vo vstupnej hale ich moderného betónového domu, nechcela uveriť tomu, že išlo naozaj o samovraždu. Spisovateľ mal na hlave strelnú ranu a vedľa neho ležala dvojhlavňová brokovnica s jednou vybitou komorou.

Mary začala šíriť vyhlásenie, že jej manžel Ernest sa zabil nešťastnou náhodou pri čistení zbrane. Hemingway bol horlivý lovec a odborník na strelné zbrane. Poľovníctvu sa venoval aj jeho otec, lekár Clarence E. Hemingway. V roku 1928 vo veku 57 rokov sa, podobne ako neskôr jeho syn, zastrelil vo svojom dome.

Ernest Hemingway mieri zo samopalu na svojej jachte. Foto: unattributed, Public domain, via Wikimedia Commons

Samovraždu spáchal pištoľou z občianskej vojny, ktorú mal po svojom otcovi. Téma otcovej samovraždy sa často objavovala aj v Hemingwayovej tvorbe, najmä v románe Pre koho zvoní zvon. Samotný Ernest dostal svoju prvú brokovnicu veľmi skoro, vo veku desať rokov.

V dospelosti často vyhľadával adrenalín a nebezpečné situácie. Počas prvej svetovej vojny bol v Taliansku zranený mínometnými granátmi a v španielskej občianskej vojne rovnako unikol smrti len veľmi tesne, keď do jeho hotelovej izby vhodili tri granáty. Počas druhej svetovej vojny sa zranil pri dopravnej nehode taxíka, ktorá sa stala pri výpadku prúdu, a neskôr takmer zomrel na otravu krvi.

Ernest na safari v Afrike, 1934. Foto: unattributed, Public domain, via Wikimedia Commons

Bál sa, že ho sleduje FBI

Aj keď sa už šesťdesiat rokov snažia literárni novinári, psychológovia a autori životopisov rozlúštiť, prečo si Ernest Hemingway vzal život, stále sa ich názory rozchádzajú. Portál The Guardian informuje aj o ďalšom faktore, ktorý k tomu mohol prispieť.

Niektorí obviňovali rastúcu depresiu z poznania, že sa skončili najlepšie dni jeho spisovateľskej kariéry, iní uviedli, že trpel poruchou osobnosti. Pred deviatimi rokmi však Hemingwayov priateľ a spolupracovník ozrejmil aj ďalší faktor, ktorý predtým odborníci odmietali a považovali iba za Hemingwayov paranoidný prelud.

Spisovateľ si bol vedomý stáleho dohľadu FBI a mal strach, pretože John Edgar Hoover, prvý a najdlhšie slúžiaci riaditeľ FBI, ho neustále podozrieval kvôli jeho vzťahom, ktoré mal s Kubou. Podľa výpovede jeho priateľa ho tento strach mohol dotlačiť až k samovražde.