V histórii môžeme nájsť množstvo inšpiratívnych žien, ktoré vo svojom remesle alebo povolaní dokázali niečo výnimočné. Jednou z nich je nepochybne aj Eliška Junková-Khásová pôvodom z Čiech, ktorá dodnes patrí medzi ženské špičky automobilových závodov. V najnáročnejších pretekoch sa dokázala vyrovnať alebo dokonca prekonať tých najťažších súperov.
Pôvodným menom Alžbeta Pospíšilová sa preslávila predovšetkým ako Eliška Junková. Narodila sa 16. novembra 1900 v českom Olomouci, vyrastala s troma ďalšími súrodencami a aj vďaka svojim rodičom sa naplno mohla venovať učeniu jazykov, pretože jej veľkým snom bolo vždy predovšetkým cestovať. Keď mala šestnásť rokov začala pracovať v banke, čo ju napokon priviedlo až do Brna.
Tu sa dostala na Janáčkovu hudobnú školu a stala sa priamo žiačkou velikána, hudobného skladateľa Leoša Janáčka. Naďalej sa venovala štúdiu jazykov, medzi ktorými nechýbala angličtina, nemčina alebo francúzština. Tieto znalosti otvorili mladej Eliške cestu do sveta a mohla navštíviť Francúzsko, túžila sa však dostať zo Španielska, cez Gibraltár až do severnej Afriky.
K autám ju priviedla osudová náhoda
To sa jej však v tomto čase nepodarilo. Možno by sa to dalo nazvať aj osudom, pretože Čeněk Junek, ktorý jej predtým zabezpečil aj prácu v Brne, sa začal venovať automobilovým pretekom, ktorým napokon prepadla aj Eliška.
Na prvý pohľad jej do oka padol model Bugatti T30 a potajomky si v Prahe urobila vodičský preukaz. V roku 1922 si Juneka zobrala manžela a z Alžbety sa stala Eliška. Dôvodom bol preklad jej mena do cudzích jazykov, najjednoduchšie sa dal preložiť ako Elizabeth. Eliška s manželom netvorili ideálny pár iba po súkromnej stránke, ale aj po tej profesionálnej.
Počas svadobnej cesty sa spoločne pripravovali na preteky
Počas svadobnej cesty sa nevenovali cestovaniu a spoznávaniu krajín, ale prípravou na preteky. Keď prišiel Junek pri nehode na tréningu o svoje pretekárske auto, Eliške sa splnil sen a kúpili si jej dávno vyhliadnuté Bugatti T30, ktoré následne prerobili na pretekárske vozidlo.
O rok neskôr už sedeli spolu v jednom vozidle na pretekoch, Eliška ako spolujazdkyňa a vyhrali niekoľko pretekov v rade. V roku 1924 za volant súťažne poprvýkrát sadla aj Eliška. Hneď sa stala aj víťazkou vo svojej kategórii a v nasledujúcom období Eliška a Čeněk vyhrávali všetky možné preteky, na ktorých sa zúčastnili.
V roku 1926 Eliška porazila v pretekoch aj svojho manžela, ktorý súťažil dokonca na výkonnejšom vozidle, než ona. Stala sa bezkonkurenčne najlepšou pretekárkou, nasledujúci rok ako prvá žena vôbec vyhrala na Grand Prix Nemecka a trúfla si aj na najnáročnejšiu trať na svete.
Viedla aj v najťažších pretekoch sveta
Tou boli sicílske preteky Targa Florio. Išlo o päť okruhov až s kilometrovým prevýšením. Väčšinu okruhov viedla, napokon do cieľa dorazila ako piata v poradí. Tento obrovský úspech však vystriedala tragická nehoda, pri ktorej jej manžel prišiel o život. V roku 1928 spolu s ním ukončila svoju závodnú kariéru v tej najväčšej sláve.
Namiesto pretekov sa vrátila k svojmu najväčšiemu cestovateľskému snu spred niekoľkých rokov a na aute sa dostala zo Španielska, cez severnú Afriku a Indický polostrov až na Cejlón. Keď sa jej to podarilo, vrátila sa domov do Československa a zapájala sa do automobilového diania aj naďalej, skôr však ako organizátorka. Vďaka jej úspešnému menu sa jej podarilo pritiahnuť dobrých pretekárov a využila aj svoje vedomosti cudzích jazykov. Za volant si však súťažne už nikdy nesadla.
Po druhej svetovej vojne sa znova vydala za novinára Ladislava Khása, svoje priezvisko po prvom manželovi si však nikdy nezmenila. Eliška sa zapísala do histórie ako vôbec prvá žena, ktorá vyhrala medzinárodný automobilový závod, viedla na absolútne najťažšom závode sveta a spolu so svojím manželom tvorili najikonickejší automobilový pár. Napriek tomu, že by dokázala tromfnúť aj svojho manžela, nikdy sa nad ním nepovyšovala a do závodov nastupovali spoločne. Bola bezpochybne najrýchlejšou ženou sveta, keď však sadla za volant, báli sa aj tí najšpičkovejší pretekári.
Päť frankov mu mohlo zachrániť život
Podobne náhodne, ako by sa dal brať začiatok jej kariéry, niekoľko nepríjemných náhod sprevádzali aj jej koniec. Keď Junek umieral kvôli prasknutej lebke, Eliška sa dozvedela, že nemal na sebe správnu prilbu, ktorá by mu možno život zachránila. Dôvodom bolo, že ju nedodala firma z Paríža, pretože si zabudli zaúčtovať poštovné v hodnote piatich frankov. Trasa Nürburgring, na ktorej prišiel o život, sa však dodnes považuje za jednu z najnáročnejších na svete.
O svojich dobrodružných spomienkach zo sveta automobilových pretekov napísala knihu s názvom Má vzpomínka je bugatti.
Eliška Junková-Khásová, prezývaná aj Kráľovná volantu, umrela v rodnom Česku vo veku 93 rokov. Pred niekoľkými dňami, 16. novembra, prešlo od jej narodenia 120 rokov. A aj dnes sa považuje za najvýznamnejšiu ženu nie iba českých automobilových závodov, ale je celkovo legendou.
ct24.ceskatelevize.cz, sport.cz, garaz.cz
Nahlásiť chybu v článku