Foto: Unsplash

Od vzniku Zeme pred 4,5 miliardami rokov sa vnútro stále ochladzuje.

Hoci na povrchu sa teplota neustále mení a v tejto chvíli dokonca dosahuje rekordné horúčavy, vnútro zažíva pravý opak.

Ako píše portál Science Alert, spolu s miznúcim teplom môže dôjsť ku katastrofe, ktorá by dokonca vyhubila všetko živé na našej planéte.

Bez magnetického poľa sa stane zo Zeme druhý Mars

Pokiaľ ale teplota na povrchu Zeme stále rastie, prečo je vnútorná teplota planéty dôležitá? Môže za to fakt, že spolu s teplotou jadra by automaticky zaniklo aj naše magnetické pole.

Foto: Unsplash

Práve magnetické pole má podľa všetkého vytvárať podmienky na bohatý život na Zemi. Okolo našej plánety vytvára neviditeľnú bariéru – vďaka tej život na Zemi chráni a pomáha mu prosperovať.

Nie je to jediné, čím nám pole slúži. Spolu s tektonickou aktivitou a vulkanizmom má magnetické pole za úlohu pomáhať životu stabilizovaním globálnej teploty a vytváraním uhlíkových cyklov.

Pokiaľ sa vnútro ochladí príliš, zo Zeme neostane viac ako skalnatá a pustá planéta podobná Marsu či Merkúru. A výsledky najnovšieho výskumu naznačujú, že k tomuto scenáru môže prísť oveľa skôr, ako sme dúfali.

Zem chladne vďaka tepelnému toku rýchlejšie, než sme mysleli

Tím vedcov pod vedením planetárneho vedca Motohika Murakamiho z ETH Zurich vo Švajčiarsku prišiel na nový fakt, ktorý zatočil s názormi na rýchlosť chladnúceho vnútra. Výskum bol publikovaný v prestížnom vedeckom časopise Earth and Planetary Science Letters.

Tím počas výskumu ožiaril jeden kryštál bridgmanitu pulznými lasermi, pričom súčasne zvýšil teplotu kryštálu na 2 440 Kelvinov a tlak na 80 gigapascalov – to vytvorilo podobné podmienky, o akých sa domnievame, že sú v spodnom plášti (až 2 630 Kelvinov a 127 gigapascalov tlaku).

Foto: Unsplash

Ako tvrdí Murakami: „Tento systém merania nám pomohol dokázať, že tepelná vodivosť bridgmanitu je asi 1,5-krát vyššia, než sme predpokladali.“ 

Znamená to, že tepelný tok z jadra do plášťa (rýchlosť, ktorou sa vnútro Zeme ochladzuje) je oveľa rýchlejší, než sme mysleli. A proces by sa mohol ešte zrýchliť – keď sa totiž bridgmanit ochladí, mení sa na minerál zvaný post-perovskit, ktorý má vyššiu tepelnú vodivosť – to znamená, že Zem by začala chladnúť ešte rýchlejšie.

„Naše výsledky by nám mohli poskytnúť nový pohľad na vývoj dynamiky Zeme,“ povedal Murakami. „Naznačujú, že Zem, podobne ako ostatné kamenné planéty Merkúr a Mars, sa ochladzuje a stáva sa neaktívnou oveľa rýchlejšie, ako sa očakávalo.“

Zatiaľ nevieme, do akej miery by tento scenár ovplyvnil planétu

Čo presne by pre nás znamenalo vychladnutie Zeme? Na túto otázku ešte nepoznáme presnú odpoveď. Mars sa napríklad ochladzuje o niečo rýchlejšie pre jeho výrazne menšiu veľkosť oproti našej planéte, ale existuje množstvo iných faktorov, ktoré by v tomto mohli zohrať úlohu. Jedným z nich je napríklad rozpad rádioaktívnych prvkov, ktoý môže vytvárať dostatočné teplo na udržanie sopečnej činnosti. Tieto prvky sa síce vo vnútri Zeme nachádzajú, ich presnej úlohe sme ale ešte nepochopili.

„Stále o týchto udalostiach nevieme toľko, aby sme určili ich presné načasovanie,“ povedal Murakami.

Čas, kým sa Zem ochladí, je pravdepodobne oveľa dlhší než dĺžka ľudského života, ale to nerobí z potencionálneho zániku planéty o nič menší problém. Počas celej existencie ale existovalo množstvo faktorov, ktoré mali spôsobiť náš zánik – možno teda máme trochu času, aby sme na tomto probléme stihli viac popracovať a vyriešiť ho.

Science Alert
0
Uložiť článok
Komentovať