Foto: MatoVeve have gone mad, Terpsichore [CC BY-SA 3.0], via Wikimedia Commons

Maťo a Veve nám opísali svoje zážitky s ayahuascou.

Maťa a Veroniku, ktorí spoločne tvoria cestovateľskú dvojicu MatoVeve have gone mad, netreba na našom portáli dvakrát predstavovať. Ak ste na nich už zabudli, spoznať sa môžete v našom prvom spoločnom rozhovore. Maťo a Veronika sa opäť vrátili do Južnej Ameriky. Pri cestách Amazonkou si ich našla zaujímavá životná skúsenosť. Domorodý halucinogénny nápoj ayahuasca, ktorý je známy po celom svete. Otvára brány poznania a vyháňa zlých duchov.

V rozhovore s MatoVeve have gone mad sa dozviete:

  • Ako vyzerá leto cestovateľov, keď sa vrátia na Slovensko a prečo znovu vyrazili do Južnej Ameriky.
  • Čo je ayahuasca, na čo sa používa a aké má účinky.
  • Halucinogénny nápoj vyhľadáva aj mnoho „nedomorodcov“. Čo narobí s „bežným“ človekom.
  • Ako to vyzerá v pravom brazílskom slume? Maťo a Veve sa ubytovali na mieste, kde ich nechceli zobrať ani taxikáry.
  • Ako sa dá dostať k slávnej soche Krista v Rio de Janeiro?

Po 7 mesiacoch cestovania v Južnej Amerike, ste sa vrátili na Slovensko. Predtým ste ešte na bicykloch prešli EuroVelo 6, cyklotrasu vedúcu od Atlantiku až po Čierne more. Ako ste ste si užili čas na Slovensku?

Leto na Slovensku je raj! Boli sme v celku aktívni, Veronika veľmi neobsedí takže sme boli klasicky v pohybe. Mali sme kopu cestovateľských prednášok na Slovensku aj v Čechách, na hudobných a cestovateľských festivaloch. Okrem výletov do okolitých krajín a nášho epického cyklotripu sme veľa času trávili v Štiavnických vrchoch. To je naša domovina, tam to proste milujeme.

Nedávno ste sa znovu vybrali do Južnej Ameriky, stále jej nemáte dosť? Aký je váš cieľ a priebeh cesty tentokrát?

Južnej Ameriky nebudeme mať nikdy dosť! Už tu dokopy cestujeme rok a mohli by sme ešte dlhšie. Prišli sme sem dokončiť to čo sme nestihli za tých 7 mesiacov minulý rok. Vtedy sme prešli Ekvádor, Peru, Bolíviu, Čile, Argentínu, Uruguay a z Ria sme leteli domov. Tentokrát sme prileteli naspäť do Ria aby sme pobehali celé Brazílske pobrežie a cez Amazónku sa dostali do Kolumbie. Už sme tu 4 mesiace a v nohách iba 2 štáty. Pomalé cestovanie je super, naozaj sa nám darí spoznávať krajinu, obyvateľov a ich zvyky. Nielen si odfajknúť miesto a bežať ďalej.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa MatoVeve Have Gone Mad (@matoveve_gone_mad),

Dva mesiace ste strávili v Brazílii, okrem množstva iných zážitkov ste vyskúšali aj ayahuascu. O čo v skratke ide?

Ayahuasca je medicína používaná v Južnej Amerike tisícky rokov. Ceremónia užitia sa spája s poznaním samého seba, otvorenia sa duchovnej ceste, liečby chorôb či vyriešenia základných ľudských otázok za dohľadu šamana.

Dôležité je poznamenať, že sme ayahuascu vôbec nehľadali, proste si nás našla. V Brazílii sme robili spoluprácu s Yoga retreatom výmenou za Maťove filmárske umenie. Oni nás na oplátku zobrali na týždennú dovolenku, kde sme okrem iného cvičili yogu, stravovali sa výlučne vegetariánskym jedlom, behali po horách, raftovali, meditovali. Až neskôr nám došlo, že celý týždeň bol prípravou na ceremóniu, ku ktorej sme boli prizvaní.

Ako vyzerá jej príprava a podávanie? Sprevádza to celé nejaký „šamanský rituál“?

Príprava je tajomstvom šamanov, ktorí zmiešajú špeciálnu lianu s ďalšími rastlinami a trvá niekoľko týždňov. Tekutina zelenohnedej farby sa pije počas rituálu. Chutí zemito, kyslasto. Nie je to žiadna sláva a nechutí ako horúca čokoláda, určite by sme si ju nedávali od chuti pravidelne pri raňajkách.

Počas rituálu sme boli šamanmi prizvaní prijať ayahuascu 3x, kedy nám tekutinu naliali do decových pohárov. Maťo ako správny tvrďas prijal ponuku vždy a doplna. Veronika si dala prvý a tretíkrát vždy iba polovičnú dávku a napriek tomu pochopila celý univers. Príprava a užívanie ayahuascy je hlavne o rituáloch. Bez toho by to bola asi len jazda na halucinogénoch a celý zmysel medicíny by bol stratený.

Ayahuascu využívajú amazonskí domorodci pri rôznych náboženských rituáloch. Aký význam má teda pre „bežného človeka“?

Rovnako ako amazónske kmene, ľudia celého sveta hľadajú poznanie, sú na spirituálnej ceste alebo si nevedia dať rady v životných situáciách. Možno ich postihlo nešťastie v rodine, choroba alebo iba hľadajú inšpiráciu na rozhodnutie kam so svojim životom. Niekto je iba zvedavý, niekoho si ayahuasca nájde (ako nás), niekto tomu prispôsobí aj nemožné.

Najzaujímavejšia téma je samozrejme účinok. Ako teda ayahuasca na vás vplývala, čo sa stalo po jej užití a čo všetko ste zažili?

Každý to prežíva ináč. Maťo vystúpil sám zo seba, celý večer pozoroval v dvojici seba samého a svojho racionálneho ja. Riešili spoločne všetky životné otázky, ktoré ich napadli. Žiadne problémy, žiadne veľké emócie, hlavne absolútna spokojnosť so všetkým a hlavne so svojim životom.

Veronika si prešla rozličnými fázami, od príjemného pozorovania vlastného chovania, cez absolútne peklo až po uvedomenie si celého vesmíru. Keď jej zabrala druhá dávka ayahuasky a nedokázala racionálne ovládať svoje myšlienky ani pocity, tak jej bolo naozaj veľmi ťažko. Všetko na ňu padalo, celý svet ju chcel zadusiť. Chvalabohu sa odvážila požiadať o pomoc šamanku a tá ju vyviedla von, kde zo seba vytancovala všetkých démonov a objavila vnútornú silu o akej nechyrovala. Čo Vám budeme hovoriť, na základe jednej skúsenosti sa z nás asi stali hipisáci…

Foto: MatoVeve have gone mad

Čo negatívne účinky? Ayahuasca má okrem iného očistiť aj telo – častým sprievodným javom sú teda hnačky a pocit nevoľnosti. Prejavili sa aj u vás?

Prejavili, ale pomenej. Na začiatku sme obaja držali bobríka, vracať nám vôbec nebolo treba. Hnačky žiadne. Skorej sme museli zutekať z miestnosti, keď sa tam rozbehla pravá grcajúca party.

Veronika sa potrebovala zbaviť démonov, tak ich raz vyvracala. Maťo bol celý čas ok, až kým sme vlastne neuzatvárali celú ceremóniu spoločnou modlitbou v kruhu. To už bolo asi príliš spirituálne na jeho žalúdok.

Predtým sme si mysleli, že ľudia, ktorí vyhľadávajú ayahuascu sa chcú iba rozbiť, zažiť niečo nové a uletené a že šamanom tiež zachutilo trochu viacej ako sa patrí. Potom, čo sme videli šamanov pri práci sme názor rýchlo zmenili. Ľudia (80% domáci), ktorých sme počas ceremónie stretli išli za poznaním, hľadali samých seba, porozumenie. Boli tam 50-ročné panie aj 18-ročný chalani, ktorí prechádzali tréningom na jogových učiteľov. A čo sa týka šamanov, nikto by si takú náročnú prácu dobrovoľne nezvolil. Strávili s nami 3 dni.

Prvý deň sa prišli predstaviť, porozprávať, zistiť, čo hľadáme, čo nás za nimi priviedlo. Druhý večer s nami strávili 8 hodín počas ceremónie, hrali, spievali, viedli psychicky aj fyzicky dosť namáhavé stretnutie 15 ľudí, držali nás pri živote keď bolo najhoršie, odháňali zlé sily, odpratávali zvratky popritom ako sami užili Ayahuasca. Potom, čo sme to zažili na vlastnej koži máme veľký rešpekt pred tým, čo robia. Na ďalší deň prišli opäť, skontrolovať, či sme všetci v poriadku, rozlúčiť sa. Po takom zážitku sme sa naozaj cítili prepojení, ako rodina. A hlavne sme jednoznačne zmenili názor na každého, kto hľadá cez spiritualitu zmysel vo svojom živote.

Foto: MatoVeve have gone mad

Čo pre vás táto skúsenosť z dlhodobého hľadiska znamená? Zmenilo sa niečo po užití liany mŕtvych ako sa po kečuánsky ayahuasca nazýva?

Maťo nemal až taký silný spirituálny zážitok ako Veronika. On nemá žiadne veľké životné otázky a hlavne žiadne problémy :). Ayahuasca iba potvrdila jeho domnienky. Skôr podporila jeho záujem o chemické procesy, ktoré sa v tele dejú počas užitia halucinogénov a ich zmysel pre ľudstvo. Veronika si prešla peklom, z ktorého sa vďaka šamanke dostala a podarilo sa jej urovnať si v hlave zopár vecí.

Najväčším poznaním bolo, že všetci a všetko na svete sme zhlukom nekonečnej energie a tým pádom sme všetci prepojení. Že čokoľvek urobíme má vplyv na všetko živé a neživé okolo nás a preto sa musíme snažiť robiť veci najlepšie ako len vieme. Koniec koncov keď svojím správaním niekomu ublížime, tak nás to určitým spôsobom zasiahne tiež.

Na druhej strane si uvedomila aj to, akí sme maličkí, že či sa nám to páči alebo nie, svet prežije aj bez nás a pomaly sa vysporiada so škodami, čo sme stihli ako ľudstvo napáchať. Dodalo jej to viacej pokoja pri riešení každodenných situácií. Heslom ale stále zostáva konať dobro v každom smere.

V Brazílii ste zrejme o netradičné zážitky nemali núdzu. Z vášho videa je zrejmé, že ste boli v Rio de Janeiro ubytovní v miestnom slume (v Brazílii nazývané favela). Prečo ste si vybrali túto formu nocľahu?

Brazília je pre našinca v celku drahá, pre nás teda určite. Našli sme nejaké ubytovanie, ktoré sa nám zdalo relatívne cenovo prijateľné a až keď nás tam 2 taxikári odmietli zaviezť, tak nám došlo o čo asi ide. O polnoci sme si to namierili pešo cez favelu s veľkými ruksami. Na každom rohu v najväčšej tme sedeli mladí chalani s vysielačkami v ruke. Zdalo sa nám, že na nás dávajú pozor, aby sa nám nič nestalo. Aj sme nejakých prekvapili, keď ich Veronika neskoro zbadala a od ľaku vykríkla. Až neskôr nám bolo vysvetlené, že oni dávajú pozor aby sme ich my neprekvaili pritom, ako dealujú.

Koľko stojí noc v slume a ako vyzeralo vaše ubytovanie?

Platili sme 38 eur na 2 noci za privátnu izbu s vlastnou kúpeľňou, ešte aj raňajky boli v cene. Ubytovanie veľmi jednoduché, komárov ako sa patrí, ale na východ slnka z nášho balkóna sa nedá zabudnúť. Nie sme ani prví ani poslední, ktorí vo favele spali. Ľudí zaujíma bežný život miestnych obyvateľov a radi kvôli tomu podstúpia nejaké riziko. Naša favela bola jedna z tých “bezpečnejších”.

V minulosti tu bol vytvorený Projekt Morrinho, ktorý ukazuje, ako sa decká dokázali vysporiadať so životom v ghete. Aj vďaka nemu sa tento slum dostal do povedomia a zopár turistov sem občas zablúdi, čo znamená príjem pre miestnych. Ale aby turisti chodili, musia byť vytvorené podmienky. Hlavne sa po nich nemôže strieľať. Mali sme rezervované 2 noci a zostali sme 4. Cez hotel sme sa spriatelili s miestnymi, tí nás povodili, ukázali život. Bolo to skvelé, autentické a máme zážitok do konca života.

Foto: MatoVeve have gone mad

V Brazílii v posledných rokoch poriadne narástla kriminalita, najmä v metropolách. Vy ste navyše bývali v slume… Aká je teda pravda, je napríklad Rio de Janeiro bezpečné?

Nielen Rio, ale v každom väčšom meste kam sme prišli, sme neustále dostávali upozornenia od domácich a turistov ohľadom bezpečnosti. Po večeroch sme si väščinou brávali taxíky, čo je u nás nezvyčajné. Boli sme určite obozretnejší. V Chapada Diamantina (v Diamantových horách v Brazílskom štáte Salvador) sme stopovali a ujo, čo nám zastavil nás hneď vystríhal, aké je to nebezpečné. My sme sa ale nikdy v ohrození necítili.

V každom prípade cestujeme s tým, že štatisticky sa musíme pripraviť aj na takúto situáciu. Zatiaľ sa nám však za 18 mesiacov na ceste nič nepríjemné nestalo. Možno je to šťastie a možno 95% ľudí je naozaj dobrých, tak ako sme o tom presvedčení my.

Navštíviť Rio a nevybrať sa k snáď najznámejšej soche sveta by bol zrejme hriech. Ako sa človek môže dostať až k samotnému Kristovi?

Haha, vieru si človek nosí v srdci. Priamu cestu k Ježišovi nepoznáme a rozumy rozdávať veľmi nemôžme, lebo sa prikláňame skorej ku vedeckému ponímaniu sveta. (Aj napriek alebo aj práve vďaka užitiu azahuascy) Ale ak sa pýtaš na výstup ku soche Krista v Riu, tak existuje zopár spôsobov. My sme si vybrali, že vraj ten najnebezpečnejší. Vyšliapali sme si to cez nádherný park po vlastných.

V bedekroch vám výstup neodporúčajú lebo sa stalo, že niekoho v lese prepadli. My sme si príručky nenaštudovali a tak sme sa nemali veľmi čoho báť. Výstup nám trval menej ako 2 hodiny, riadne sme si to užili a hlavne si výhľad od Ježiša v našich očiach zaslúžili. Pre fyzicky menej zdatných sa dá ísť aj zubačkou alebo vanom. Určite odporúčame, socha Krista v Riu bola už dlho na zozname vecí, ktoré chceme v živote stihnúť.

Po Brazílii ste sa vydali do Kolumbie. Tá sa za posledné desaťročia premenila z krajiny narkobaróna Escobara na veľké lákadlo turistov. Čím vás očarila?

Kolumbia sa ešte stále spamätáva z ťažkých 80-tych rokov. Turizmus tvorí obrovský príjem pre krajinu a domáci sa naozaj snažia, aby sme si z ich krajiny odniesli len tie najlepšie zážitky. Nám sa najviac páčilo na juhu Kolumbie, kde sme v Andách objavovali takmer 3 000 rokov staré hrobky strážené sochami vytesanými do vulkanických skál roztrúsené v strmých kopcoch. Oblasť Tierradentro, kde sú hrobky vykopané 5-8 m do zeme, bola neskutočne krásna. Užili sme si aj vďaka tomu, že tam neboli takmer žiadni ľudia, iba my, história a neuveriteľná príroda.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa MatoVeve Have Gone Mad (@matoveve_gone_mad),

Aké sú vaše ďalšie plány? Kam budú smerovať vaše kroky?

Vo februári sme ukončili Juhoamerickú časť a plachetnicou sa presunuli do Panamy, odkiaľ plánujeme precestovať celú Centrálnu Ameriku cez Costa Ricu, Nikaraguu, Honduras, Guatemalu až po Mexiko. Nevieme síce ako to celé stihneme, lebo už v júni chceme byť na Slovensku a opäť si užiť skvelé Európske leto.

Veroniku a Maťa môžete sledovať tu:

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )
Príbehy