Foto: Unsplash.com

Ukladanie, uschovávanie a vybavovanie si spomienok je pre vedcov ešte aj dnes fascinujúci jav.

Je známe, že ukladanie a vyvolávanie spomienok môže ovplyvniť mnoho faktorov, napríklad vôňa, ktorú človek v danom momente cíti. Ako však k vyvolaniu spomienky vôbec dochádza?

Pamäť zohráva nenahraditeľnú úlohu

Pamäť zohráva v našich životoch nenahraditeľnú úlohu. Aj keď mnohé spomienky by sme najradšej vymazali, schopnosť zapamätať si informácie je pre náš život nevyhnutná. Ako informuje portál Science Daily, zdá sa, že spomienky sa v našom mozgu ukladajú v akýchsi neurálnych vzorcoch, podobne ako hudobné noty, a môžu sa prehrávať znova vždy, keď je to potrebné.

Štúdia bola publikovaná v odbornom časopise Science a jeden z jej autorov, neurochirurg Kareem Zaghloul hovorí, že výskum bol zameraný najmä na pacientov trpiacich epilepsiou odolnou voči akejkoľvek liečbe. Lekári totiž do ich mozgu dočasne implantovali elektródy, ktoré mali monitorovať aktivitu mozgu a pomôcť tak odhaliť zdroj epileptických záchvatov. Elektródy umožnili nielen hľadanie ohniska epilepsie, ale poskytli aj jedinečnú možnosť skúmať aktivitu mozgu počas vybavovania si spomienok.

V tejto štúdii sa vedci zamerali na skúmanie tzv. epizodickej pamäte, ktorá slúži na zapamätanie si prežitých udalostí a zážitkov. Podobnú štúdiu vykonali vedci na pacientovi trpiacom epilepsiou (H.M.) už v roku 1957. Aby lekári záchvaty zastavili, odobrali pacientovi časť mozgu, po nej však H.M. stratil schopnosť pamätať si nové zážitky. Práve to vnuklo vedcom myšlienku, že epizodické spomienky sú v mozgu ukladané vo forme neurálnych vzorcov, ktoré sa aktivujú a prehrajú pri podnetoch, ako je napríklad známa vôňa alebo melódia. Nebolo však známe, ako k tomuto procesu dochádza.

Pamäť vytvára neurálne vzorce

Od čias skúmania pacienta H.M. pozorovali vedci najmä pamäťové schopnosti potkanov, možnosť skúmať ľudský mozog z tesnej blízkosti sa totiž nenaskytne každý deň. V prípade epileptických pacientov v novšom výskume sa zamerali na centrum reči a pacientov požiadali, aby si sadli pred monitor a naučili sa páry slov, ako napríklad „líška“ a „koláč“. Ukázalo sa, že pri učení sa jednotlivých párov slov sa vždy aktivovali v mozgu jedinečné neurónové vzorce.  Následne, keď bolo pacientom prečítané prvé slovo a boli požiadaní, aby si spomenuli na druhé z páru, v mozgu sa daný vzorec rozsvietil niekoľko milisekúnd pretým, ako si pacient na dané slovo spomenul.

Foto: unsplash

To naznačuje, že mozog počas skladovania spomienok vytvára jedinečné neurálne vzorce, ktoré sa aktivujú vždy, keď si na minulú udalosť spomenieme. Štúdie, ako je napríklad táto, pomáhajú pochopiť, ako sa spomienky ukladajú a ako si ich následne vybavujeme, vďaka čomu môžu lekári efektívnejšie pomôcť pacientom, u ktorých došlo k poškodeniu pamäťových schopností.

Science Daily
Uložiť článok

Najnovšie články