Ilustračná foto: unsplash/pexels

Pravidelným užívateľom marihuany od 14 rokov redne mozgová kôra.

Nová štúdia skupiny medzinárodných vedcov skúmala užívanie marihuany u dospievajúcich a jej vplyv na hrúbku mozgovej kôry u tínedžerov. 

Doteraz iba veľmi málo štúdií sa zaoberalo súvislosťou medzi užívaním marihuany u dospievajúcich a následným dopadom na neurovývoj, uvádza portál IFL Science. Pravdou je, že štúdie na zvieracích modeloch poukázali na zmenený vývoj nervového systému a s trvalým ovplyvnením správania pri rannom užívaní marihuany, avšak štúdie u ľudí tieto výsledky nepotvrdili.

Zmeny v neurovývoji

Najnovší výskum vedcov publikovaný v časopise JAMA Psychiatry ukazuje, že užívanie marihuany počas mladosti môže byť spojené so zmenami v neurovývoji. Konkrétne ide o rednutie mozgovej kôry v oblasti bohatej na receptory kanabinoidu 1 (receptory CB1).

Foto: unsplash

V štúdii vedci použili údaje školákov z 8 rôznych európskych krajín zapojených do prieskumu. Z údajov vybrali 799 účastníkov približne vo veku 14 rokov (450 dievčat 349 chlapcov). Tí až do toho času marihuanu neužívali no v prieskume uviedli, že s ňou práve začali. Následne ich vedci študovali 5 rokov. Zisťovali, ako sa menilo ich správanie v súvislosti s užívaním marihuany počas dospievania. Vedci mali tiež k dispozícii údaje o ich mozgoch z magnetickej rezonancie.

Redšia mozgová kôra

Vedci zobrali do úvahy mnohé premenné faktory ako je vek, pohlavie, pitie alkoholu a frekvencia užívania marihuany. Na základe toho zistili, že jedinci, ktorí vo veku od 14 do 19 rokov pravidelne užívali marihuanu, tak mali redšiu mozgovú kôru. Vedci tiež tvrdia, že k tomuto javu dochádza práve vtedy, keď sa marihuana užíva v tejto vývinovej fáze človeka. U starších osôb už rednutie, aj pri pravidelnom užívaní, pozorované nebolo.

Ilustračná foto: Unsplash

V štúdii sledovali oblasť bohatú na receptory CB1, ktoré tvoria súčasť endokanabinoidného systému, a do ktorých sa receptory THC a CBD, čiže dve hlavné zložky konope, môžu viazať.

Účastníkov neskúmali podrobne

Štúdia však mala aj isté obmedzenia. Podávanie správ o užívaní záviselo od tvrdení účastníkov štúdie a nebolo overované. Takisto sa nezisťovalo množstvo či kvalita užívanej marihuany. Takisto kvôli určitým rizikám nemohli vykonať skenovanie pozitrónovou emisnou tomografiou, ktorou by dokázali presne zmerať hladiny CB1 receptorov. Preto nemôžu s určitosťou tvrdiť, že oblasti, ktoré sa stenčili, boli naozaj bohaté na CB1. Vie sa iba to, že oblasti, ktoré sa stenčili, sú všeobecne bohaté na tieto receptory.

Foto: Unsplash

Aj kvôli tomu bude treba vykonať ešte viac štúdií mozgu, aby sa zistilo, aký vplyv môže mať skoré užívanie marihuany na vývin ľudského mozgu a ako môže stenčovanie mozgovej kôry v týchto oblastiach spôsobovať zmeny správania v neskoršom veku.

0
Uložiť článok
Komentovať