Foto: Facebook.com

/ 163 / PetraSus
V roku 1957 sa na obežnú dráhu Zeme dostal prvý živý tvor. Bol ním túlavý pes.

Posledné momenty na Zemi strávil pes Lajka uväznený v sovietskej rakete bez okien. Tá bola pripravená na odpálenie. Bol to pes nájdený v uliciach Moskvy. Vycvičili ho však a následne poslali do vesmíru.

Výlet si však pes Lajka príliš neužil. Len päť hodín po tom čo sa dostal do vesmíru, sa jeho telo začalo prehrievať a napokon zomrel. Odpálenie rakety Sputnik 2 pred 60 rokmi však bolo zlomovým bodom v histórii. Bola to druhá raketa, ktorá sa kedy dostala na obežnú dráhu Zeme. A prvá raketa, ktorá v sebe niesla aj živého tvora.

Aj keď Lajka bol prvým „pokusným králikom“ vystreleným do vesmíru, výskumníci už desaťročie využívali v oblasti skúmania vesmíru zvieratá. Ruskí a americkí veci sa dlho pokúšali za pomoci zvierat zistiť, ako poslať do vesmíru živého tvora tak, aby prežil a aby sa neskôr živý a zdravý vrátil späť na Zem.

Posted by Jody Hay Lindsey on Freitag, 3. November 2017

Posielali napríklad do vesmíru ovocné mušky. V roku 1947 ich odpálili do vzdialenosti takmer 110 kilometrov od povrchu Zeme v prerobenej rakete Nazi V2. V nasledujúcich rokoch presedlali z mušiek na opice, ktoré mali mená Albert I, II, III a IV. Na telách mali pripojené monitorovacie zariadenia, nanešťastie však všetky zahynuli.

Až v roku 1951 dosiahli vedci značnejší úspech. Poslali do vesmíru opicu menom Yorick spolu s 11 myšami. Až vtedy mohli vedci tvrdiť, že vyslali do vesmíru primáta, ten let prežil a úspešne sa vrátil na Zem. Po tomto úspechu boli experimenty čoraz odvážnejšie. Na jednej z misií boli do rotujúceho bubna umiestnené dve biele myši, Mildred a Albert a vznášali sa v stave beztiaže.

Sovietski vedci v tom čase začali experimentovať s myšami, potkanmi a zajacmi. Aby však dokázali vytvoriť kabínu vhodnú aj pre človeka, museli začať experimentovať s väčšími zvieratami, napríklad túlavými psami. 15. augusta 1951 tak vyslali do vesmíru dvoch psov, Dezika a Tsygana. Mnoho psov podniklo suborbitálne lety, kým vedci našli na ulici miešanca Lajku, ktorý mal prezývku Muttnik. Bol to prvý pes, ktorý mal podniknúť let okolo Zeme.

Posted by Jody Hay Lindsey on Freitag, 3. November 2017

Výskumník Martin Barstow sa pre The Independent vyjadril: „Vedci nevedeli, či človek vo vesmíre dokáže prežiť. Bol to let, ktorý predchádzal letu Gagarina v roku 1961. Testovali kapsule a zásoby kyslíka. Či to vydrží radiáciu a zvládne misiu.“

K 60. výročiu misie sa vyjadrila aj dnes už 90-ročná ruská biologička, ktorá pomáhala Lajku trénovať: „Lajka bol prvým kozmonautom na svete. Bol obetovaný pre úspech všetkých budúcich misií. Na lety sme volili suky, lebo pri močení nedvíhajú nohu a potrebovali tak v kapsule menej miesta. Túlavé psy sme využívali preto, lebo sú vynaliezavejšie a menej náročné.“ Prvé zvieratá, ktoré celkom opustili zemskú atmosféru a dostali sa do vesmíru boli psy Belka a Strelka 19. augusta v roku 1960. Vrátili sa o deň neskôr. V roku 1968 poslali Sovieti do vesmíru dve korytnačky, múčne červy a vínne mušky. Nasledovali žaby, mačky a pavúky. Akonáhle však v roku 1969 pristál na mesiaci človek, posielanie zvierat do vesmíru prestalo strácať význam.

Posted by Jody Hay Lindsey on Freitag, 3. November 2017

 Až nedávno ich začali využívať opäť pri pokuse dostať sa na Mars. Keďže je tam vysoká radiácia, Amerika, Európa a Rusko tam najprv vysielajú na testovanie opice. Opice a ľudia majú totiž približne rovnakú citlivosť na radiáciu. V súčasnosti sa však už kladie väčší dôraz na to, čo sa smie a nesmie testovať na zvieratách.

Naposledy boli do vesmíru vyslané červy druhu Caenorhabditis elegans a na vesmírnu stanicu by sa mali dostať približne o rok. Následne budú výskumníci zisťovať, ako stav beztiaže ovplyvnil ich svaly a proces starnutia. Práve to môže byť kľúčom k pochopeniu ochorení napádajúcich svaly, ako je napríklad svalová dystrofia.

European Space Agency tvrdí, že opice na testy využívať už nebude, keďže to nie je potrebné. NASA však tvrdí, že bez testovania na zvieratách by si vesmírne expedície vyžiadali množstvo ľudských životov.

Pozri aj: V roku 1954 ho údajne videli v Kolumbii. Odtajnené dokumenty CIA tvrdia, že Hitler bol nažive aj po vojne. Čo je na tom pravdy?

independent.co.uk




Komentovať (0)