Talianska kuchyňa sa zapísala do dejín. UNESCO ju totiž nedávno uznalo ako nehmotné kultúrne dedičstvo ľudstva v celistvosti. Odborník na Taliansko a taliansku kultúru Ľubomír Švorca vyzdvihol, že ide tak o prvý prípad, keď nebola ocenená jednotlivá tradícia alebo recept, ale hneď celá národná kuchyňa.
UNESCO tak potvrdzuje, že talianska gastronómia predstavuje súbor znalostí, zručností, spoločenských zvykov a vzťahu k surovinám, ktoré sa v Taliansku prirodzene odovzdávajú medzi generáciami. Italianista pre agentúru SITA spresnil, že tento zápis nadväzuje na staršie uznania, ktoré už dlho definujú základ talianskeho stravovania a jeho kultúrny význam. Švorca vysvetlil, že jedným z kľúčových pilierov je Dieta mediterranea zapísaná do zoznamu UNESCO v roku 2010.
„Nejde o diétu v zmysle obmedzovania príjmu potravy, ale o dlhodobo udržateľný stravovací a životný model typický pre krajiny Stredomoria vrátane Talianska,“ spresnil italianista.
Zelenina, ovocie a strukoviny
Priblížil, že základom stredomorskej stravy je pravidelná konzumácia zeleniny, ovocia, strukovín, celozrnných obilnín a orechov. „Hlavným tukom je olivový olej. Ryby sa konzumujú častejšie než mäso, červené mäso len výnimočne. Mliečne výrobky sa jedia v primeranom množstve, najmä vo forme syrov a jogurtov. Súčasťou modelu je sezónnosť potravín, spoločné stolovanie a prirodzený pohyb v každodennom živote,“ doplnil Švorca. UNESCO pri tomto zápise zdôraznilo, že Dieta mediterranea nie je len spôsob stravovania, ale aj sociálna prax spojená s komunitou, tradíciami a vzťahom k územiu.
„Nejde len o to, čo je na tanieri, ale o spôsob, akým Taliani jedlo pripravujú, delia sa oň a vnímajú ako súčasť každodenného života. Práve táto kontinuita, zakorenenosť v regiónoch a prepojenie s komunitou robí z talianskej kuchyne kultúrne dedičstvo, ktoré presahuje gastronómiu,“ vyzdvihol Švorca.
V jednoduchosti je chutnosť
Dodal, že taliansku kuchyňu robí unikátnou to, že je postavená na jednoduchosti, kvalite surovín a čerstvosti. „Nepotrebuje veľa ingrediencií ani zložité techniky. Čím je recept jednoduchší, tým viac záleží na pôvode a stave suroviny. Aj jedlá, ktoré vznikli ako lacné a dostupné, majú výraznú a čistú chuť, ak sú pripravené správne,“ doplnil odborník a zdôraznil, že základom talianskej kuchyne nie je recept, ale surovina.
Typickým príkladom je podľa neho spaghetti aglio e olio, kde rozhoduje kvalita olivového oleja, cesnaku a správne uvarenej cestoviny. „Rovnako bylinky, napríklad bazalka, nie sú dekoráciou, ale hlavnou chuťovou zložkou jedla,“ podotkol italianista s tým, že čerstvosť patrí medzi základné pravidlá.
Spresnil, že v Taliansku sa pripravuje jedlo z toho, čo je práve dostupné, a len v množstve, ktoré sa skonzumuje. Cestoviny sa tak v Taliansku nikdy nevaria do zásoby a nedávajú sa do chladničky. Varia sa vždy čerstvé, na jedenkrát. „Zvyšné cestoviny v chladničke sú pre Taliana znak, že sa varilo nesprávne množstvo,“ dodal Švorca.
„Veľký obed alebo večera má zvyčajne päť až sedem chodov,“ uviedol Švorca. Na rozdiel od ostatných kuchýň, či už francúzskej, ktorá je založená na technike a kombinovaní chutí, alebo slovenskej, ktorá je sýta a funkčná, talianska kuchyňa podľa odborníka vyniká čitateľnosťou a rešpektom k surovine.
„Francúzi spájajú chute, Slováci varia, aby zasýtili, Taliani varia tak, aby bolo cítiť, z čoho je jedlo pripravené,“ uzavrel Švorca.
Nahlásiť chybu v článku