Foto: Archív TASR

Dobré ráno, je streda 15. mája a my máme pre vás pripravený ďalší Interez PODCAST.

Vitajte pri ďalšom diely pravidelného týždenného Interez podcastu. Prinášame vám ho každú stredu ráno. Ak ste nestihli tie minulé, nájdete ich na tomto odkaze.


V dnešnom podcaste si budete môcť vypočuť:

  • Sir Nicholas Winton zachránil z Česko-Slovenska 669 prevažne židovských detí. Nikdy netúžil po sláve ani uznaní, no nakoniec bol hrdinom, ktorého pozná celý svet.
  • Krajina, ktorej obyvatelia sú potomkami nebeského draka a víly mora. To je Vietnam, ktorý vám v najbližšom Cestovateľskom kine, už 4. júna v bratislavskom KC Dunaj predstaví Katrin Abou Naboutová. Lístky dostupné tu.
  • Filmové novinky: Španielsky titul Bolesť a sláva, tretie pokračovanie série o Johnovi Wickovi a sci-fi dráma BrightBurn.
  • Koncentrácia oxidu uhličitého v atmosfére prekonala ďalší negatívny rekord: 415 ppm.
  • Ako si užiť turistiku bez smartfónov a GPS?

Pomenovali po ňom planétu, postavili mu množstvo sôch, darovali šľachtické tituly, bol pasovaný za rytiera a nominovaný na Nobelovu cenu za mier. O nič z toho ale nikdy nestál. Dokonca, ak by to malo byť na ňom, jeho príbeh možno dodnes nikto z nás nepozná.

Foto: Socha Nicholasa Wintona na železničnej stanici v Prahe (Archív TASR)

Pokrstený nemecký Žid

Nicholas Winton sa narodil 19. mája 1909 v Londýne. Už o pár dní si tak svet bude pripomínať jeho 110. narodeniny. Winton pochádzal zo židovskej nemeckej rodiny. Jeho rodičia sa z Nemecka presťahovali do Británie len dva roky pred jeho narodením. Wintonovci neboli tradičnou židovskou rodinou. Napriek tomu, že sa svojmu pôvodu nikdy nestavali chrbtom, judaizmus ako viera nebol pre nich hodnotovo najdôležitejším faktorom. Aj preto si rodina zmenila meno z Wertheimerovci na Wintonovci a aj preto bol v tom čase ešte malý Nicholas pokrstený.

Foto: Nicholas Winton vo veku 105 rokov (Archív TASR)

Nicholas Winton sa nakoniec vydal na životnú dráhu bankára. Prax v tomto odbore získaval koncom 20. a začiatkom 30. rokov 20. storočia v Hamburgu, Mníchove aj v Paríži. Sníval o tom, že nejaký čas strávi aj na pôde slávnej New Yorkskej burzy, čo mu však prekazila Veľká hospodárska kríza. Winton sa teda vrátil do Londýna, kde si splnil celkom iný sen a zapísal sa do leteckého kurzu. Ako burzový maklér viedol život typický pre vyššiu strednú sociálnu triedu a to až do momentu, kedy si skôr ako mnohí iní, začal uvedomovať hrozbu zvanú nacizmus.

Pomohol tým, ktorým nikto nepomáhal

Winton už koncom roka 1938 vedel, aká je situácia so Židmi v Nemecku, Rakúsku a Sudetách kritická. Keď mu preto v decembri 1938 zavolal jeho dobrý priateľ Martin Blake so žiadosťou o pomoc, neváhal a zrušil naplánovanú dovolenku. Namiesto lyžovačky Winton zamieril do Prahy, kde ho Blake zoznámil s činnosťou Britského výboru pre utečencov z Česko-Slovenska. Tí pomáhali utiecť najmä dospelým, politickým osobnostiam, umelcom a intelektuálom židovského pôvodu. Obyčajným deťom, aj z tých najchudobnejších rodín však nepomáhal nikto.

Foto: Nicholas Winton na železničnej stanici v Londýne (Archív TASR)

Winton sa teda zameral na tých najbezbrannejších. Priamo v Prahe otvoril kanceláriu, v ktorej začal s organizáciou transportov prevažne židovských detí z Česko-Slovenska na britské ostrovy. Bola to náročná, byrokratická práca, ktorá si vyžadovala veľa trpezlivosti, vybavovania na prvý pohľad zbytočných formulárov a dokumentov. Práca plná stresu z hrozby, ktorá mohla prísť ktorýkoľvek nasledujúci deň a plná bezmocnosti z toho, koľkým ľuďom treba ešte pomôcť.

Winton v Británii hľadal rodiny, ktoré by sa detí z Československa ujali. Vybavoval povolenia, víza, papiere, platil poplatky 50 libier za každé z nich, zháňal pomoc od tých, ktorí ju boli ochotní poskytnúť. Na začiatku roka 1939 už podobné transporty odchádzali z Nemecka a Rakúska. V Československu bol však na pomoc deťom Winton sám. Vo svojej kancelárii, ktorú si zriadil v kaviarni dnešného hotela Europa v Prahe, prijímal denne obrovské množstvo ľudí žiadajúcich o pomoc.

Grand Hotel Europa

Posledných 250 už nezachránil

Prvý transport Wintonom zachránených detí odletel z Prahy lietadlom 14. marca 1939 a teda jeden deň pred oficiálnou okupáciou Čiech nacistami a vznikom protektorátu. Všetky ďalšie transporty detí na britské ostrovy prechádzali po železnici. Tých, ktorých bolo treba zachrániť bolo na lietadlá priveľa. Posledný transport, ktorý Winton zorganizoval odišiel z Prahy 2. augusta 1939. Naplánovaný bol aj ďalší, ktorý mal odísť 1. septembra. 250 detí, ktoré vo vozňoch sedeli, sa však na bristké ostrovy nikdy nedostalo. Začala druhá svetová vojna, hranice boli uzavreté a všetky deti skončili s najväčšou pravdepodobnosťou v koncentračných táboroch. Wintonovi sa ich teda nakoniec podarilo zachrániť 669.

Foto: Železničná stanica v Londýne (Archív TASR)

Počas vojny slúžil Winton v britskom letectve. Ako pacifista sa angažoval v Červenom kríži, po skončení vojny aj v rôznych mierových misiách OSN. O tom, čo robil krátko pred začiatkom vojny nepovedal nikomu dokonca ani svojej manželke. Tá sa o minulosti svojho manžela dozvedela až v roku 1988, keď na povale domu objavila zoznamy zachránených detí, ktoré poskytla britským médiám. Z Nicholasa Wintona sa prakticky zo dňa na deň stal hrdina.


Podcast portálu Interez môžete bezplatne počúvať a samozrejme odoberať na týchto platformách:


Ďakujeme, že ste opäť počúvali Interez PODCAST, prajeme vám príjemný zvyšok týždňa. 

Príbehy
0
Komentovať (0)