Foto: pixabay

Na území našej krajiny tak registrujeme 1520 pozitívnych prípadov na nový koronavírus.

Počas stredy (27. 5.) pribudlo na Slovensku päť prípadov nákazy novým koronavírusom. Celkovo tak Slovensko eviduje 1520 prípadov. Informuje o tom permanentný krízový štáb na internetovej stránke www.korona.gov.sk.

Doposiaľ sa vykonalo celkovo 165 714 testov, počas stredy sa ich spravilo 2 352. Celkovo sa z ochorenia COVID-19 vyliečilo 1 332 ľudí, z toho za stredu zaznamenali päť vyliečených. Na Slovensku tak zostáva 160 aktívnych prípadov.

Ako informoval permanentný krízový štáb na korona.gov.sk, počet hospitalizovaných pacientov sa zvýšil na 62. Z tohto počtu u šiestich pacientov bolo ochorenie Covid-19 potvrdené.

Chorobe dvanásty deň nepodľahla žiadna ďalšia osoba, Slovensko stále eviduje 28 úmrtí pacientov s pozitívnym testom na Covid-19.

Žiadny pacient nie je na jednotke intenzívnej starostlivosti a zároveň štrnásty deň nikto nepotrebuje umelú pľúcnu ventiláciu. Kĺzavý medián zostáva na hodnote jedna. Dva nové prípady koronavírusu potvrdili v Trenčianskom kraji, zhodne po jednom evidujú Banskobystrický, Bratislavský a Žilinský kraj.

Právnici sa zhodujú, že núdzový stav by sa mal v polovici júna skončiť

Núdzový stav, ktorý vyhlásila vláda od 16. marca 2020, by sa mal skončiť v polovici júna, teda najneskôr 90 dní od jeho vyhlásenia. Predĺžiť ho by v zmysle zákona nemalo byť možné.

Zhodujú sa na tom Lucia Berdisová z Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied (SAV) a docent ústavného práva Marek Domin z katedry ústavného práva na Univerzite Komenského v Bratislave. Ich názory sa rozchádzajú v tom, či možno núdzový stav následne vyhlásiť nanovo.

Vyľudnená Bratislava, Foto: TASR

Berdisová si myslí, že text ústavného zákona o bezpečnosti štátu treba vykladať zužujúco. „Práve zužujúci výklad nás chráni pred zneužitím núdzového stavu na eróziu našich práv. Teda nás chráni pred mocou,“ podotkla. Poukázala na to, že zákon síce hovorí o možnosti predĺžiť výnimočný stav, ale nie o predĺžení núdzového stavu.

Domin podobne poukázal na to, že kým ústavný zákon pri výnimočnom stave špecificky hovorí o jeho možnom predĺžení, pri núdzovom stave táto formulácia chýba. „Ale v zásade, pokiaľ by aj po tých 90 dňoch, po uplynutí núdzového stavu, trvali dôvody, pre ktorý bol vyhlásený, tak si viem predstaviť, že by bol nanovo opätovne vyhlásený,“ uviedol.

V súvislosti s dĺžkou trvania núdzového stavu sa obaja zhodujú, že lehota 90 dní sa počíta od jeho pôvodného vyhlásenia a nie od prípadného rozširovania na ďalšie oblasti.

„Stále trvá a tie dôvody, pre ktoré bol vyhlásený, trvajú,“ podotkol Domin s tým, že došlo len k rozšíreniu z hľadiska územia, či v otázke, ktoré základné práva a slobody je možné obmedziť. „Takže by som sa priklonil k záveru, že od pôvodného dátumu vyhlásenia sa má počítať najdlhšia prípustná lehota,“ doplnil.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )