Foto: Starr from Gilbert [CC BY 2.0], via Wikimedia Commons

Malá krajina produkujúca obrovský potravinový odpad.

Otázka plytvania potravinami rezonuje v dnešnej dobe nejednou krajinou. Situácia v tomto smere je žalostná a uvedomovať si to začínajú aj vládne kruhy. Čísla sa pohybujú v tonách a Slovensko nie je výnimkou. Zatiaľ čo milióny ľudí vo svete hladujú, my ročne vyhodíme až priam neuveriteľných 600-tisíc ton. 

Jednou zo základných otázok, ktoré si mnohí z nás položia je, ako sme sa do tejto situácie dostali. Státisíce ton potravín vyhodených maličkou krajinou, akou je Slovensko, je príliš veľa. V akých výškach sa pohybujú iné, väčšie štáty si v tomto prípade človek ba priam bojí predstaviť.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Disco Sopa Chile (@discosopachile),

Európsky priemer v tomto smere je podľa zistení približne 173 kilogramov na obyvateľa ročne. Možno si poviete, že sme na tom lepšie, no to vôbec nie je pravda. V rámci kontinentu, na ktorom žijeme, sme sa umiestnili na žalostnom 8. mieste. V tomto prípade by sme sa mali snažiť byť od prvej priečky vzdialený čo najďalej.

Do spletitého potravinového labyrintu nás ale neraz privedú zľavy, ktoré na nás kričia z každého regálu v supermarketoch, ale aj v menších obchodoch. S vidinou zaobstarania si potravín v lepšej cene nakúpime viac, než dokážeme poňať, a tak častokrát nevyužité potraviny poputujú do koša. Stačilo by, ak by sme kupovali len to, čo v skutočnosti aj spotrebujeme.

Čo sa ale deje s potravinami v obchodoch, ktoré si nik nekúpi a ich doba trvanlivosti sa neúprosne blíži k svojmu koncu? Vo Francúzsku vymysleli systém, ktorý dáva priestor potravinám, ktoré už viac nemôžu byť vzhľadom na tento fakt v obchode predané zákazníkom.

Pred tromi rokmi podstúpili zásadný krok, ktorý zakazuje reťazcom s rozlohou nad 400 metrov štvorcových vyhadzovať potraviny do odpadu. Zo zákona sú títo predajcovia povinní posunúť dané produkty ďalej charitám, či iným organizáciám, ktoré sa zameriavajú na pomoc ľuďom. V prípade porušenia im hrozí mastná pokuta.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Foodsharing Copenhagen (@foodsharingcph),

Obyvatelia si tento systém veľmi pochvaľujú a snažia sa o to, aby sa rozšíril do celej Európskej únie. Niektoré členské krajiny ho dokonca už prijali. Napríklad v Českej republike sa od minulého roka podarilo zachrániť pred zbytočným zničením jedlo v hodnote takmer 11 miliónov eur.

Čo sa týka nášho Slovenska, od roku 2017 majú predajcovia povolenie darovať potraviny so skončenou dobou trvanlivosti charitám a tie ich poskytnú ďalej, ľuďom v núdzi. Záujem Slovákov využiť túto možnosť bol dokonca vyšší, ako sa predpokladalo. Situácia by sa mala ale v blízkej budúcnosti sprísniť.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa @sharing_in,

Do roku 2030 by mala vstúpiť do platnosti envirostratégia, podľa ktorej budú musieť obchody a reštaurácie posunúť nevyužité potraviny na ďalšie spracovanie a využitie. Teda nepôjde len o slobodnú voľbu, ale povinnosť.

Fungovanie tohto systému ale nebude možné bez podpory štátu, nakoľko bude potrebné zriadenie odberných a skladovacích miest. Tieto miesta budú pochopiteľne potrebovať aj osoby, ktoré sa postarajú o ich chod.

pravda.sk
Uložiť článok

Najnovšie články