Petrohrad, mesto na severozápade Ruska, v súčasnosti známe ako ekonomické, priemyselné, vedecké a kultúrne centrum. Kedysi bolo chránené šnúrou pevností rozmiestnených naprieč fínskym zálivom. Na tomto území Baltského mora mnohé z nich ležia dodnes. Väčšina z týchto pevností bola skonštruovaná okolo ostrova Kotlin, ktorý je situovaný v strede zálivu, zhruba 30 km od Petrohradu. Niekoľko pevností bolo vybudovaných aj na pobreží ostrova, dohromady tvorili komplexnú obranu proti nepriateľom útočiacim z mora.

Konštrukcia týchto pevností začala krátko po tom, ako bolo založené samotné mesto kvôli Severnej vojne medzi rokmi 1700 – 1721 a prebehla expresne. Nasledujúce dve storočia Rusko pokračovalo v opevňovaní tejto oblasti, postavených bolo 40 pevností medzi južnými a severnými brehmi fínskeho zálivu. Takmer polovica týchto pevností bola vybudovaná na umelých ostrovoch. Najznámejšou z týchto pevností je Pevnosť Alexander, ktorá bola postavená na podnet cisára Mikuláša I. a pomenovaná bola podľa jeho brata cisára Alexandra. Bola postavená medzi rokmi 1838 až 1845.

Tak, ako väčšina týchto pevností, aj táto bola postavená na umelom ostrove. Jeho základy sa skladajú z viac než 5500 kusov 12 metrových pilierov ponorených v mori za účelom zaistenia stability. Tie boli neskôr zakryté vrstvou piesku, nasledovala vrstva betónových blokov a žulových dosiek. Na vrchu tohto všetkého bola postavená budova oválneho tvaru s vnútorným nádvorím. Pevnosť meria 90 x 60 metrov a s tromi podlažiami a priestorom dostatočne rozloženým na to, aby tu mohla ukryť až 1000 vojakov. Je tu 103 kanónov, na streche je dokonca priestor pre 34 zbraní v prípade potreby. Keďže sa bavíme o ruskej pevnosti, táto potreba tu zrejme bola vždy.

Aj keď sa pevnosť nikdy nezúčastnila žiadneho vojnového konfliktu, zohrala veľmi podstatnú rolu počas Krymskej vojny, kedy chránila Ruskú námornú základňu v Kronstadte pred Kráľovským námorníctvom a Francúzskou flotilou. Jej existencia bola dosť podstatná k tomu, aby odstrašila nepriateľom snažiacich sa dobyť Petrohrad.

V roku 1897 premenená na laboratórium zaoberajúca sa výskumom smrteľných chorôb ako cholera, tetanus, týfus šarlach a streptokokové infekcie. Ale najmä bola známa pre experimenty s baktériou Yarsenia, ktorá spôsobovala čierny mor. Vďaka tejto temnej histórii je pevnosť neslávne známa aj pod menom Morová Pevnosť. Potom, čo ju v roku 1917 prebrali komunisti, laboratórium bolo uzavreté a pevnosť bola odovzdaná ruskému námorníctvu. Námorníctvo využívalo priestory pevnosti ako sklad, až bolo toto miesto nakoniec opustené v roku 1983. V priebehu deväťdesiatych rokov a krátko po miléniu slúžil tento priestor na súkromné párty, rave koncerty a diskotéky. Dnes sa môže pýšiť tým, že je vďaka svojej bohatej histórii obľúbenou turistickou atrakciou.

Pozri aj: Boyard: Pevnosť, ktorá sa začala stavať za čias Napoleona len preto, aby tu neskôr mohla vzniknúť slávna súťažná šou

interez.sk (Ľuboš Belko), amusingplanet.com, en.wikipedia.org