Príslušník kmeňa Kawahiva v amazonskom pralese v Brazílii. Ilustračná foto: archív TASR/AP

Správy o brazílskych požiaroch sa objavujú v médiách každý deň.

Dokazuje to, že situácia je naozaj kritická,  prales je na tom totiž každým dňom horšie a horšie. Ohrozená však nie je len vegetácia. Ako uvádza denník The Guardian, džungľa je domovom aj pre izolované kmene, tie však nemajú kam utiecť.

Izolované kmene sú v ohrození

Brazílska džungľa je už dlhé roky ničená odlesňovaním, teraz však dostáva ďalšiu ranu pod pás a je otázne, do akej miery sa s ňou dokáže popasovať. Najväčší dažďový prales je totiž v plameňoch a ohrozené sú aj chránené prírodné rezervácie. Medzi 15. až 20. augustom ich vzbĺklo až 131.

Plamene boli spozorované napríklad aj v oblasti Araribóia v Maranhão, vo východnej časti džungle. Tá je, žiaľ, oblasťou, ktorá rukou človeka prišla v posledných rokoch o obrovskú zalesnenú plochu. Okrem toho je však aj domovom kmeňa Awá, ktorý je podľa NGO Survival International jedným z najviac ohrozených domorodých kmeňov na svete. Už dnes žije v izolovanom kmeni len 80 ľudí, ak to však takto pôjde naďalej, čoskoro sa kmeň stane len minulosťou zachytenou na niekoľkých stránkach kníh.

Kritizovaný Jair Bolsonaro

Za svoj prístup k tejto problematike je ostro kritizovaný aj brazílsky prezident, Jair Bolsonaro, ktorý pred niekoľkými dňami vydal dekrét. Ten na 60 dní zakázal zakladanie požiarov v džungli, ide však len o symbolické riešenie, ktoré situácii príliš nepomôže. Požiare sa totiž počas suchých zimných mesiacom zámerne zakladajú na to, aby vyčistili odlesnené oblasti, za posledný mesiac ich však bolo narátaných viac ako 28 000, čo je absolútny rekord. Doteraz nebolo ani jediný rok od roku 2010 počas augusta založených toľko požiarov, ako počas tohto mesiaca.

Na pozemky si robia nároky farmári a drevorubači

Bolsonaro síce tvrdí, že sa snaží pomôcť Amazonke v rozvoji a chce domorodé kmene ochrániť, pomoc však vyzerá celkom ináč. Namiesto ochrany sa stávajú izolované kmene ľahkým terčom útokov, na ich pozemky si totiž nárokujú nielen drevorubači, ale napríklad aj farmári a usadlíci. Pre brazílsky portál Carta Capital sa vyjadril Antenor Vaz, ktorý bol kedysi zamestnancom agentúry Funai, ktorá sa snaží domorodcov chrániť. Hovorí, že škody majú už teraz oveľa väčšie rozmery, než si je brazílska vláda ochotná priznať.

Domorodci sa nemajú ako brániť

Medzi 15. až 20. augustom horelo až v 131 rezerváciách, pričom 15 z nich obývajú domorodé kmene, ktoré sú od zvyšku sveta takmer úplne izolované. Aby toho nebolo málo, požiare boli zámerne založené drevorubačmi a tí teraz robia všetko pre to, aby domorodcom zabránili v hasení požiarov. Brazílsky vesmírny inštitút INPE uverejnil zábery, na ktorých je možné vidieť, ako sa požiare objavili v oblastiach obývaných domorodcami. Práve tieto oblasti sú neraz vzdialené od civilizácie a len málo chránené.

Na mnohých miestach, kde sa požiare podarilo uhasiť, sa už objavil dobytok, čo nasvedčuje tomu, že situácia najviac vyhovuje spomínaným farmárom a drevorubačom.

theguardian
0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )
Príbehy