Odborník na GDPR: Ak máte v práci kamery, mali by ste poznať svoje práva. Ich použitie má jasné pravidlá

Kamery na pracovisku sú dnes pre väčšie firmy či maloobchodné prevádzky takpovediac štandardom. Zamestnávatelia ich inštalujú z rôznych dôvodov a posledné dni vytiahli na svetlo sveta možné problémy spojené s ich využitím. Pracovníci by preto mali poznať účel inštalácie a tiež svoje práva.

Problematika GDPR je často pre bežných ľudí komplikovanou spleťou predpisov, práv a povinností. Odborník Tomáš Jendrál sa prostredníctvom svojej firmy codamore angažuje práve v oblasti ochrany osobných údajov. Ako spoločnosť deklaruje na svojom webe, snaží sa prenášať často zložitý jazyk zákonodarcu do zrozumiteľnej reči.

Kamery majú jasné pravidlá

Ako upozornil portál Aktuality.sk, značnú diskusiu na sociálnych sieťach rozprúdila odborová organizácia ZO OZ KOVO Kaufland, ktorá na svojej sociálnej sieti uverejnila viacero príspevkov, v ktorých sa pracovníci ohradili napríklad aj voči možnému neprimeranému využívaniu kamerového systému na pracovisku.

S prosbou o vyjadrenie sme sa obrátili aj na samotný Kaufland. „Kamerové systémy sú v našich priestoroch inštalované za účelom prevencie a odhaľovania kriminality, ochrany našich zákazníkov, zamestnancov a nášho majetku ako aj optimalizácie čakacích dôb. Chceme tým zvýšiť bezpečnosť zákazníkov a zamestnancov, zabezpečiť ochranu majetku a skvalitnenie služieb. Ochrana súkromia je pre nás zásadná a manipulácia s kamerovými záznamami podlieha prísnym pravidlám,“ povedala pre interez hovorkyňa Kauflandu Nikoleta Lörincová.

„Zneužívanie kamerových systémov netolerujeme, každému podnetu sa dôsledne venujeme a v prípade zistenia nesúladu či individuálneho zlyhania vyvodzujeme dôsledky a prijímame nápravné opatrenia. Naši pracovníci sú k tejto téme pravidelne školení, a zároveň aj povzbudzovaní, aby akékoľvek podozrenie na nevhodné nakladanie s osobnými údajmi nahlásili priamo našej osobe zodpovednej za ochranu osobných údajov. Kontakt na ňu je verejne dostupný na viacerých miestach, vrátane vývesiek v našich predajniach a na našich pracoviskách,“ doplnila.

Z rôznych diskusií či komentárov však vyplýva, že s podobnými problémami/podozreniami sa stretávajú aj zamestnanci v iných sférach a vo firmách. Mnohí z nich nepoznajú svoje práva. Faktom ale je, že používanie kamier na pracoviskách má jasné pravidlá, zamestnanci s nimi musia byť uzrozumení a mali by tiež vedieť, ako postupovať pri ich možnom porušovaní.

„Zamestnanci by mali vedieť predovšetkým to, prečo sú kamery nainštalované. Účel musí byť jasný, konkrétny a zákonný,“ uvádza pre interez odborník na GDPR Tomáš Jendrál s tým, že podľa Nariadenia GDPR nemožno osobné údaje spracúvať bez určeného účelu. Rovnako Zákonník práce stanovuje, že zamestnávateľ nesmie bez vážneho dôvodu spočívajúceho v osobitnej povahe činnosti narúšať súkromie zamestnanca monitorovaním.

„To znamená, že kamery nemôžu slúžiť na všeobecné alebo preventívne sledovanie zamestnancov „pre istotu“. Európske usmernenia zdôrazňujú, že monitoring má byť primeraný a nevyhnutný. Ak možno cieľ dosiahnuť miernejšími prostriedkami, kamerový systém nemusí byť oprávnený,“ dodáva.

Nesmú byť všade

Zároveň platí, že zamestnávateľ vás musí o kamerách informovať. Zamestnanci by mali poznať rozsah monitorovania, účel, spôsob, právny základ či dobu uchovania. Transparentnosť je základnou podmienkou zákonnosti monitorovania.

Monitoring tiež nesmie zasahovať do ľudskej dôstojnosti a kamery by teda nemali byť inštalované na toaletách, v šatniach, v sprchách či v priestoroch určených na osobnú hygienu.

„V takýchto prípadoch by išlo o neprimeraný zásah do súkromia, ktorý nemožno odôvodniť ani ochranou majetku. Zásada proporcionality znamená, že čím intenzívnejší je zásah do súkromia, tým silnejší musí byť dôvod – a v týchto priestoroch taký dôvod v zásade neexistuje,“ vysvetľuje Jendrál.

Z uvedených informácií vyplýva, že samotné kamerové záznamy možno použiť výlučne na účel, na ktorý boli získané, a len ak bol samotný monitoring zákonný. To znamená, že kamerový systém bol zavedený oprávnene, zamestnanci boli riadne informovaní, účel bol vopred jasne stanovený a použitie záznamu zodpovedá tomuto účelu.

To ale nedáva zamestnávateľovi právo monitorovať konkrétneho zamestnanca bez toho, aby existoval konkrétny, vážny a preukázateľný dôvod. „Preventívne alebo dlhodobé sledovanie konkrétneho zamestnanca bez objektívneho dôvodu by bolo v rozpore s právnymi predpismi, aj keby bolo formálne oznámené,“ doplnil odborník na GDPR.

Čo robiť v prípade podozrenia na porušenie práv?

V praxi má zamestnanec dve možnosti, ako riešiť podozrenie na porušenie svojich práv. „V prvom rade odporúčam obrátiť sa na zamestnávateľa alebo na zodpovednú osobu – tzv. Data protection officera, ak je určený,“ uviedol pre interez Jendrál. Pracovník má v takomto prípade právo požiadať o informácie o spracúvaní, požiadať o prístup k svojim údajom, namietať proti spracúvaniu a tiež žiadať nápravu.

„Ak problém pretrváva, môže sa obrátiť na dozorný orgán, ktorým je Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky,“ uzatvára odborník z firmy codamore.

Pozri aj:

Bojkot samoobslužných pokladníc je skutočný: Zamestnanci opísali, čo denne zažívajú so zákazníkmi