Najčastejšie porušovaným ľudským právom vo svete je násilie na ženách. Počas života ho na Slovensku podľa štatistiky zverejnenej portálom Euractiv zažije až 34 percent žien. Okrem fyzického, psychického a ekonomického násilia sem spadá aj sexuálne násilie.

Napriek hrozivým štatistikám sa novela Trestného zákona dotkne aj premlčacej doby v prípade znásilnenia, skráti ju o polovicu z 20 rokov na 10. A kým z parlamentných lavíc včera zaznel aj taký výrok, ako „Tak asi o tom vie, všimne si to, keď ju niekto znásilní a môže to nahlásiť,“ odborná verejnosť sa proti takémuto necitlivému vnímaniu traumatizujúcich zážitkov ohradzuje.

Novela Trestného zákona ide proti ľudským právam

Pre novelu Trestného zákona sa na Slovensku už viac ako mesiac každý štvrtok konajú protesty. Pôvodne to začalo rušením Špeciálnej prokuratúry, či znižovaním trestov za korupciu. Včera však v pléne Národnej rady zaznelo, že sa zmeny dotknú aj doby premlčacích lehôt pri znásilnení či sexuálnom zneužívaní maloletých osôb.

Kým v susednom Česku novela vymedzuje znásilnenie poňatím „nie znamená nie“, na Slovensku sa možnosť ohlásiť trestný čin znásilnenia zníži z 20 na 10 rokov.

Ako sa pre interez vyjadrila europoslankyňa Lucia Ďuris Nicholsonová, nerozumie, aký má byť zámer vládnej koalície. „Že chcú pomáhať ženám, je absurdné a chýba mi v tom akákoľvek logika. Je to banda, takže sa vynárajú špekulácie, že po všetkých tých skutkoch, ktorých sa dopustili oni alebo ich ľudia, či aj pri tom znásilnení to neriešia účelovo,“ povedala.

Počas tlačovej konferencie vyjadrila znepokojenie aj poslankyňa Janka Bittó Cigániková, podľa ktorej sú premlčacie doby preto také dlhé, aby mali ženy a deti možnosť a nádej, že sa takéto nechutné skutky vyšetria.

Slovensko má problém, ktorý nerieši

Za sexuálne násilie sa považuje obťažovanie, a to vrátane neslušných rečí a návrhov, nútenie k sexu, násilné vyžadovanie rôznych sexuálnych praktík a ďalšie. Jedna z piatich žien v rámci Európskej únie zažila neželené dotýkanie, objímanie a bozkávanie od dovŕšenia 15 rokov.

Štatistiky dokonca ukazujú, že viac ako jedna z desiatich žien (12 percent) zažila nejakú formu sexuálneho zneužívania, alebo incident zo strany dospelej osoby pred dovŕšením 15 rokov života. Vyplýva to z príručky European Union Agency for Fundamental Rights.

Ako uviedla TASR, v priebehu rokov 2018 až 2021 slovenské súdy právoplatne odsúdili za trestné činy sexuálneho násilia 1 305 osôb. Oslobodzujúcim rozsudkom sa konanie skončilo pre 6,7 percenta obvinených. Obeťami boli v 98,2 prípadoch ženy a dievčatá.

Čísla, ktoré by však odhalili skutočný stav prípadov znásilnenia, sa dohľadať nedajú. Lucia Ďuriš Nicholsonová upozorňuje, že práve prípady znásilnení sa na Slovensku vyšetrujú veľmi ťažko, pretože máme zle postavenú definíciu samotného znásilnenia. „Udeje sa len vtedy, ak ho sprevádzalo násilie, čo je predpotopná definícia. Často je žena znásilnená bez toho, aby mala na sebe modriny. Veľa štátov má definíciu znásilnenia založenú na súhlase,“ uviedla.

Doktorka Sylvia Gancárová, vedúca centra pre obete domáceho násilia, spadajúceho pod centrum Slniečko v Nitre, označila túto zmenu za krutú. „Trvá roky, kým sa obete odvážia hovoriť. Boja sa, čo na to povie rodina, okolia, či sa ich budú pýtať, prečo to nepovedali skôr. A teraz, keď sa odhodlajú, desaťročná premlčacia lehota prejde veľmi rýchlo.“

Obrovským problémom sú podľa jej slov opakujúce sa výsluchy a samotné trestné konania, ktoré sú na Slovensku veľmi dlhé. Znásilnenie je totižto zločin, ktorý sa zväčša deje bez svedkov a aj preto je dokazovanie náročné. Stojí a padá na znaleckých posudkoch a na tom, čo sa prejavuje v psychike obete.