Umelecká predstava exoplanéty, foto: NASA

Zem nemusí byť taká jedinečná, ako sme si mysleli.

Život na Zemi je jedinečný a vedcov už roky fascinuje to, ako vznikol, ako sa postupne vyvíjal, prispôsoboval a napriek rôznym nástrahám vždy pretrval. Našu planétu považujeme za zázrak, obdivujeme unikátnu silu a jedinečnosť prírody aj samotného života. Vedci však na základe novej štúdie tvrdia, že Zem vlastne nemusí byť až taká unikátna. Ba čo viac, iné planéty môžu poskytovať podmienky pre ešte dokonalejšie ekosystémy. 

Vedci pod vedením Dr. Stephanie Olson z univerzity v Chicagu zaujímavé výsledky svojho výskumu prezentovali počas vedeckej konferencie Goldschmidt Geochemistry Congress v Barcelone. Ako v skratke popisuje tlačová správa, Olsonovej a jej tímu sa v podstate poradilo zistiť, že vzdialené exoplanéty by mohli vytvárať také podmienky, ktoré podporujú vznik a fungovanie života lepšie ako na Zemi.

Exoplanéta – je planéta mimo našej Slnečnej sústavy. Po prvý raz takú vedci objavili v roku 1992, dodnes ich poznáme viac ako 4000, pričom najbližšia známa sa nazýva Proxima Centauri b. Hľadanie mimozemského života sa vo veľkom sústreďuje práve výskumom exoplanét nachádzajúcich sa v obývateľných zónach hviezd, okolo ktorých obiehajú.

Existencia oceánu nie je zárukou existencie života

Hľadanie života vo vesmíre sa zameriava na exoplanéty v obývateľných zónach, čo je priestor, ktorý poskytuje potenciál pre existenciu vodných oceánov na povrchu jednotlivých exoplanét, vysvetľuje Olsonová a dodáva, že oceán, ešte nepredstavuje záruku existencie organického života.

„Život v oceánoch Zeme závisí od pohybu vody v oceáne. Cirkulácia vody v oceánoch vracia živiny z temných a hlbokých častí oceánu späť do pobrežných a slnkom zaliatych oblastí, kde je prítomný fotosyntetický život. Viac pohybu vody znamená väčší prísun živín a teda viac biologickej aktivity. To sú podmienky, ktoré musíme na exoplanétach hľadať,“ tvrdí v tlačovej správe Olsonová.

Umelecká predstava exoplanéty, foto: NASA

Exoplanéty, ako samotný názov aj definícia napovedajú, sú však pre človeka priďaleko. Skúmať ich možno len nepriamo, napríklad s pomocou teleskopov a získané dáta je nutné spracovať  pomocou počítačových modelov. Olsonovej tím simuloval klimatické podmienky a možné vlastnosti oceánov na jednotlivých exoplanétach. S využitím počítačových modelov sa im podarilo určiť, aké typy exoplanét majú teoretický najlepšie podmienky na existenciu života.

Dôležitá je aj prítomnosť kontinentov

Hlavným záverom štúdie je, že najlepšie podmienky pre existenciu života majú planéty s vyššou hustotou atmosféry, pomalšou rotáciou a prítomnosťou viacerých kontinentov. Štúdia tiež naznačuje, že z veľkého množstva exoplanét je celkom pravdepodobné aj to, že niektorá z nich môže mať podstatne lepšie podmienky pre vznik života ako tie, ktorými disponuje naša Zem.

Umelecká predstava exoplanéty, foto: NASA

Olsonová tiež dodáva, že ľudstvo zatiaľ nedisponuje takými technológiami, ktoré by dokázali potrebné vlastnosti na vzdialených exoplanétach identifikovať. Znamená to teda, že síce poznáme teóriu, no nie sme schopní ju pri pátraní po mimozemskom živote pretaviť do praxe. Ak však vyvinieme dostatočne silné teleskopy alebo sa nám podarí k exoplanétam vyslať medziplanetárnu sondu schopnú získavať potrebné údaje, budeme vedieť, ako pri hľadaní života postupovať.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )
Príbehy