NP Poloniny, foto: Archív TASR

Doterajšie nejasné vymedzenie hraníc územia komplikovalo aj zaistenie jeho adekvátnej ochrany, čo kritizoval aj Výbor pre Svetové dedičstvo UNESCO.

Slovensko po dvanástich rokoch presne vymedzilo hranice Karpatských bukových pralesov, ktoré sú zaradené do svetového dedičstva UNESCO. Návrh ministerstva životného prostredia dnes schválila vláda. Výbor pre Svetové dedičstvo UNESCO totiž opakovane vyzval Slovensko, aby zabezpečilo primeranú ochranu Karpatských bukových pralesov a vytýčilo presné hranice, v ktorých sa bude najprísnejšia ochrana dodržiavať. V opačnom prípade hrozilo, že lokalitu by mohli pre nedostatočnú ochranu vyňať zo Zoznamu svetového dedičstva.

Ako informoval hovorca ministerstva Tomáš Ferenčák, ministerstvu sa podarilo nájsť dohodu, že na asi 4300 hektároch bude platiť prísny bezzásahový režim. Toto územie bude tvoriť jadrovú zónu lokality UNESCO. Prísna nárazníková zóna, teda ochranné pásmo, kde nebude možné vykonávať výruby, bude mať výmeru ďalších zhruba 1700 hektárov. A širšia nárazníková zóna, kde sa bude môcť hospodáriť len v obmedzenej forme v súlade s princípmi prírode blízkeho spôsobu obhospodarovania, bude mať výmeru vyše 13 300 hektárov.

NP Poloniny, foto: Archív TASR

Vymedzenie územia je výsledkom dlhých rokovaní so štátnymi i neštátnymi vlastníkmi. Ministerstvo im ponúklo všetky dostupné možnosti – od odkúpenia pozemkov, cez dlhodobé nájmy či náhrady za bežné obhospodarovanie. „Na ministerstve sme skutočne presadzovali férový prístup k súkromným vlastníkom. V danom území vlastnia približne 1 000 hektárov,“ uviedol minister životného prostredia László Sólymos.

Jedinú výnimku predstavujú súkromné pozemky v Národnej prírodnej rezervácii Šípková s rozlohou približne 150 hektárov. Tu sa dohodu nepodarilo dosiahnuť, a preto územie nebude zaradené medzi lokality UNESCO. Šípková je už dnes v piatom stupni ochrany, jej vyňatie z návrhu teda neznižuje ochranu tejto lokality, pripomenul Ferenčák.

Problematika nedostatočne chráneného vzácneho územia sa ťahá už 12 rokov. Problematickým bol už samotný nominačný projekt predložený v roku 2007. Ako informovalo ministerstvo, v projekte sa totiž uvádzali dve odlišné rozlohy územia. Kým v texte sa uvádzalo 5,7-tisíca hektára, v mapovej časti bolo zakreslených len 3,5-tisíca hektára. Práve nejasné vymedzenie územia komplikovalo aj zaistenie adekvátnej ochrany.

NP Poloniny, foto: Archív TASR

Lesoochranárske zoskupenie Vlk tvrdí, že návrh ministerstva stále nezaručuje primeranú ochranu slovenskej časti Karpatských bukových pralesov. Schválený návrh podľa Vlka počíta so zmenšením ich územia o štvrtinu, teda o viac než 1 300 hektárov, ktoré by mali byť prísne chránené. Vlk preto navrhoval stiahnutie tohto dokumentu z medzirezortného pripomienkového konania a jeho opätovné prepracovanie, čo envirorezort odmietol. Tvrdí, že že výmery boli stanovené „na základe presných mapových vrstiev, digitálne spracovaných na jednotky priestorového rozdelenia lesa“.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )