Málokto tomu síce uverí, no skutočne je to tak. Filmové spracovanie prvého príbehu o Harrym Potterovi v týchto dňoch oslavuje už 20. výročie premiéry. O čom prvý diel s podtitulom Kameň mudrcov je, vie aj ten, čo Harryho Pottera nikdy nevidel či nečítal. Existuje totiž len veľmi malá šanca, že niekoho tento čarodejnícky fenomén ani nelízol.
O filme/knihe Harry Potter a Kameň mudrcov (Harry Potter and the Philosopher’s Stone) sa toho už na všetkých frontoch popísalo aj porozprávalo veľa. Pri príležitosti okrúhleho výročia sme sa preto rozhodli zosumarizovať najzaujímavejšie veci, o ktorých možno doposiaľ netušili ani tí najvernejší Potteromaniaci.
Nájsť hlavných hrdinov nebolo jednoduché
O tomto sme už nie raz písali aj na našom webe. Tvorcom filmu i štúdiu Warner Bros. robilo nemalé problémy nájsť vhodných adeptov, ktorí všetky postavy v ságe stvárnia. Mohla za to aj požiadavka autorky knižnej predlohy J. K. Rowling, ktorá si priala, aby každý jeden herec, ktorý sa vo filmoch objaví, mal britskú alebo írsku národnosť.
To produkujúcemu štúdiu výrazne skrížilo plány najmä pri výbere hereckého predstaviteľa hlavného hrdinu. Ich herecké tipy tak nevyšli.
Aby však tvorcovia vybrali tých najvhodnejších adeptov, každé dieťa, ktoré chcelo stvárniť Harryho, Rona alebo Hermionu, muselo podstúpiť konkurz pozostávajúci z troch samostatných častí. V tej prvej bolo ich úlohou prečítať jednu stránku z knihy podľa vlastného výberu. Následne museli improvizovať scénu príchodu do Rokfortu v postave, ktorú chceli hrať a až tak sa dostali pred režiséra snímky Chrisa Columbusa. Tam už dostali do rúk scenár a čítali priamo z neho.
Samozrejme, tomu všetkému ešte predchádzali aj rôzne ďalšie kolá – k oficiálnym prihláškam museli zaslať aj videonahrávku, pričom tam sa fantázii medze nekládli.
Aj režisér mal byť iný
Keď už rozprávame o hercoch, tak aj post režiséra bol pomerne lukratívnym miestečkom, na ktorý si robilo zálusk hneď niekoľko zvučných mien. Britsko-írska požiadavka Rowlingovej totiž platila len na hercov, režisérom tak mohol byť človek akejkoľvek národnosti.
Spočiatku sa tak na projekte podieľal aj Steven Spielberg, ktorého plány boli ale diametrálne odlišné, než aké si vo Warner Bros. predstavovali. Spielberg chcel do jedného filmu dať aj prvky zo zvyšných dielov a navyše nechcel pracovať na hranom, ale animovanom filme. A to bol problém.
Druhým menom, ktoré sa mohlo ocitnúť na režisérskej stoličke, bolo Terry Gilliam. Navrhla ho samotná Rowlingová očarená jeho predchádzajúcou prácou na projektoch ako Monty Python, 12 opíc (12 Monkeys) či Strach a hnus v Las Vegas (Fear and Loathing in Las Vegas). Takmer sa na režisérsku stoličku dokonca aj posadil, no vo Warner Bros. sa napokon rozhodli pre režiséra, ktorý už mal skúsenosť s nakrúcaním rodinných filmov. Za Chrisa Columbusa hovoril najmä úspech vianočných komédií Sám doma (Home Alone).
Mimochodom, ďalšími voľbami boli aj Alan Parker (Evita, Midnight Express) či Brad Silberling (Casper, City of Angels).
Štyri filmy naraz?
Vo Warner Bros. si veľmi dobre uvedomovali potenciál tohto fantasy sveta, preto keď sa rozhodli odkúpiť od J. K. Rowling práva na sfilmovanie príbehu, nepočkali na moment, či sa vôbec už prvý diel stretne s diváckym úspechom. Poistili sa a nakúpili rovno práva na prvé štyri knihy. Harry Potter a Ohnivá čaša (Harry Potter and the Goblet of Fire) vtedy ešte ani len nevyšiel v knižnej podobe. Autorka príbehu za predaj práv zinkasovala rovný milión libier. Ak by k podobnej kúpe došlo dnes, stálo by to viac ako 2 milióny libier len za prvé 4 knižky.
Dohľad nad všetkým
Samozrejme, aby filmári jej knižné dielo na veľkom plátne neskazili, autorka mala plný dohľad na tým, čo vo filme mohlo byť a ako to tam malo byť. Skrátka, dozerala doslova nad všetkým.
Režisér i producenti s ňou komunikovali vo všetkých ohľadoch, najviac počas postprodukčných prác, keď sa museli vystrihávať hodiny materiálu. Práve ona určila, čo bolo a nebolo pre filmový príbeh podstatné. Scenárista si dokonca musel od nej pýtať špeciálne povolenie, ak chcel do dialógov postáv pridať niečo, čo v knihe nebolo.
Začali koncom
Keď už bolo všetko pripravené, mohli filmári začať nakrúcať. Každý ale vie, že aj keď má scenár nejakú kontinuitu, na pľaci to vyzerá celkom inak a jednotlivé scény sa nakrúcajú v úplne inom poradí, pre bežného smrteľníka doslova chaotickom.
V prípade prvého filmu však tvorcovia začali pomerne nezvyčajne – záverečnou scénou zo stanice Rokfort, v ktorej sa trojica ústredných hrdinov lúči s Hagridom. Aj pre samotných hercov to bolo veľmi zvláštne, pretože práve scénou lúčenia odštartovali 10 rokov trvajúcu jazdu pred kamerami.
Problémové šošovky i zubná protéza
Ďalšou z podmienok, ktoré si Rowling pri predaji práv na sfilmovanie prvého Pottera dala, bolo čo najvernejšie zobrazenie príbehu na plátne. Aj preto mali detskí herci vyzerať čo najvernejšie svojej predlohe. Aj napriek tomu však vo výsledku nevidíme herca Daniela Radcliffea so zelenými očami, ale s modrými, a predstaviteľku Hermionu, herečku Emmu Watson, s veľkými prednými zubami.
Tvorcovia sa o to aj pokúšali – Daniel musel nosiť kontaktné šošovky a Emma zubnú protézu. Avšak prvý menovaný dostal zo šošoviek alergickú reakciu a mladá dáma nevedela s umelými zubami rozprávať. Napokon sa tak od tohto upustilo. Jednu scénu ale Emma so zubnými nadstavcami nakrútila. Všimnúť si ich môžete v spomínanej záverečnej scéne Kameňa mudrcov.
Niektoré scény točili dvakrát – kvôli rozličnému prekladu
Istotne ste si už všimli, že prvý diel Harryho Pottera vyšiel v angličtine v dvoch rozličných názvoch. V britskej angličtine znie podtitul Philosopher’s Stone, v tej americkej Sorcerer’s Stone. Aj preto sa scény, v ktorých sa Kameň mudrcov spomína, museli nakrútiť na dvakrát – pre britskú aj americkú verziu filmu. Ide o scény, kde sa kameň nielen spomína, ale aj objavuje v písanej podobe.
Mnohým istotne napadlo, prečo predmetné pasáže snímky filmári len jednoducho nepredabovali. Problémom bolo, že by bolo vidieť na obraze, ak by postavy rozprávali inak ako znie zvuk z ich úst. Takto to tak bolo jednoduchšie.
6-mesačný výcvik sov
Nie, sovy naozaj nie sú magické stvorenia, ktoré dokážu roznášať poštu. A keďže chceli filmári divákom dodať čo najmagickejší film, rozhodli sa, že namiesto špeciálnych efektov v prípade poštárskych sov využijú živé tvory.
Ani to však nebolo až také jednoduché. Trvalo totiž až 6 mesiacov, kým sa tieto nočné vtáky podarilo naučiť obálku s listami držať v pazúroch či zobákoch.
Chutne vyzerajúce, no smradľavé jedlo
Dokážete si v tejto chvíli v hlave pripomenúť všetky tie scény odohrávajúce sa počas slávnostných banketov, kde sa to na stoloch len tak hemžilo haldami jedla?
Ani tu tvorcovia nechceli zbytočne vyrábať umelé napodobeniny a rýchlejšie pre nich bolo všetko jedlo navariť a poukladať na stôl. Keby však tušili, koľko času im nakrútenie týchto scén trvá, zrejme by si vybrali menej komplikovanú alternatívu. Nič totiž nie je večne čerstvé a inak to nebolo ani v prípade jedla na stoloch v Rokforte.
Tri dni nakrúcania si ale vybrali svoju daň a už na druhý deň jedlo nevoňalo práve najkrajšie. Čo to teda muselo byť na tretí deň – tak o tom by vám vedeli rozprávať všetci tí, ktorí sa na nakrúcaní zúčastnili. Aj keď jedlo vyzeralo skutočne vynikajúco, až tak pekne nevoňalo.
Deťom platili nielen za účinkovanie vo filme
Keďže náročná produkcia spôsobila, že detskí herci zrazu nemohli fyzicky študovať na školách, museli sa zmieriť s individuálnymi študijnými plánmi.
Aby filmári svojich detských hercov nijakým spôsobom nezdržiavali aj s ich školskými povinnosťami, dostali nariadené si počas prestávok v nakrúcaní, no aj pri filmovaní niektorých scén, písať domáce úlohy. Filmári tým, samozrejme, nič nestratili, práve naopak.
Pri scénach, kde si herci niečo píšu a podobne, si v skutočnosti plnili svoje školské povinnosti z reálneho života. V podstate tak dostali zaplatené za to, že účinkujú v Potterovi a zároveň za to, že si robia domáce úlohy. No a filmári vďaka tomu získali hodnoverné scény.
Pozrite si trailer na film Harry Potter a Kameň mudrcov:
Screen Rant, Mental Floss, ČSFD, Insider, Cinemablend, Geeks
Nahlásiť chybu v článku