Rekonštrukcia pozostatkov neandrtálca, foto: 120 / V. Mourre [CC BY-SA 3.0], via Wikimedia Commons

Vedci stále pátrajú po odpovedi na otázku, čo stálo za vyhynutím neandertálcov.

V Európe žili stovky tisíc rokov, potom prišiel človek a neandertálci v pomerne krátkom čase zmizli. Čo sa s neandertálcami stalo, prečo vlastne vyhynuli a akú úlohu v tomto príbehu zohral človek, je do dnešného dňa pre vedcov záhada. Najnovšia štúdia tvrdí, že človek neandertálsky mal jednoducho smolu.

Teórií bolo už mnoho. Raz vedci hovorili o zmene podnebia a tým vyvolaný environmentálny tlak na spoločenstvá neandertálcov, inokedy o neschopnosti konkurovať vyspelejšiemu druhu človeka, ktorý začal osídľovať európsky kontinent. Najnovšia štúdia odborníkov z univerzity v Eindhovene však tvrdí, neandertálci mohli zmiznúť jednoducho pre nešťastnú zhodu náhod.

Lebka neandertálca, Foto: Luna04 [CC BY-SA 3.0], via Wikimedia Commons

Paleoantropológovia sa zhodujú na tom, že človek neandertálsky z Európy zmizol približne pred 40-tisíc rokmi a to za dodnes nevysvetlených okolností. Len krátko predtým však Európu a Blízky východ začal osídľovať človek. Práve preto sa vedci roky pokúšali tieto udalosti spojiť do súvisu. Najnovší výskum však zisťoval, či mohli neandertálci vyhynúť aj bez vplyvu vonkajších faktorov, medzi ktoré najčastejšie patrí práve konkurencia zo strany moderného človeka.

Kirst Vaesen z Technickej univerzity v Eindhovene preto zobral záznamy o neandertálskych populáciách lovcov a zberačov a vytvoril modelové skupiny. Tie sa skladali z 50, 100, 500, 1000 a 5000 jedincov. Neandertálci totiž žili roztrúsení na veľkých územiach v pomerne izolovaných a nie práve veľkých spoločenstvách. V početných simuláciách potom Vaesen vyberal rôzne faktory a zisťoval ako mohli ovplyvniť populáciu neandertálcov v období 10-tisícov rokov.

Ak má sociálna skupina málo členov, v priebehu času dochádza čoraz častejšie k príbuzenskému páreniu. V dôsledku toho spoločnosť chradne, degeneruje a vymiera. Podľa simulácii však takýto scenár mohol platiť len v tých najmenších spoločenstvách neandertálcov, ktoré mali do 50 členov. Oveľa väčší zásah mohli mať pre populáciu neandertálcov demografické výkyvy a problémy s reprodukciou. Skupiny do 1 000 jedincov mohla vyhladiť napríklad nerovnováha medzi počtom narodených mužov a žien.

Rozšírenie neandertálcov, foto: Berria [CC BY-SA 4.0], via Wikimedia Commons

Podľa Vaesenových simulácií však súhra spomínaných faktorov mohla spôsobiť vyhynutie aj tých spoločenstiev, ktoré mali až 5 000 členov. Demografické výkyvy, problémy s reprodukciou, vysoká úmrtnosť a v neposlednom rade príbuzenské párenie mohli podľa najnovšej štúdie spôsobiť vyhynutie neandertálcov a to aj v priebehu pomerne krátkeho obdobia od príchodu prvých moderných ľudí.

Nová štúdia naznačuje, že neandertálci mohli vyhynúť jednoducho preto, že mali smolu. Celý druh mohla vyhubiť súhra nešťastných náhod. Ak k tomu všetkému pridáme súperenie o územie a zdroje s novými a vyspelejšími obyvateľmi Európy, neandertálci mali len mizivú šancu na prežitie. V kontraste k novému výskumu sa však len prednedávnom vo vedeckých kruhoch objavil názor, že vyhynuté druhy človeka mohli byť prvými obeťami šiesteho masového vymierania druhov spôsobeného modernými ľuďmi.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )