Matej Béreš/Progroupe sediment removal

Slovenská firma s unikátnou technológiou čistí vodné plochy nielen u nás ale aj v zahraničí.

Začiatkom tohto mesiaca sa v médiách objavila správa o tom, že prebieha čistenie vodnej nádrže Ružín pomocou nemeckého projektu s umelou inteligenciou. Obsluhu stroja zabezpečovala slovenská spoločnosť Progroupe sediment removal, ktorá má s čistením vodných plôch už niekoľkoročné skúsenosti. Na naše otázky odpovedal Matej Béreš zo spomínanej spoločnosti. 

V rozhovore s Matejom Bérešom sa dozviete:

  • Ako prebieha čistenie vodných plôch
  • Prečo je ich technológia svetovým unikátom
  • Aké kuriozity vytiahli z vody
  • Ako sa dostali k čisteniu Ružína
  • Aké bizarné predmety vo vodnej nádrži našli

Ako vznikol nápad začať čistiť vodné plochy?

Celé to vzniklo v roku 2006. Mesto Senec oslovilo projekčnú firmu s tým, že chcú vyčistiť Slnečné jazerá. Rekreačná oblasť pri Bratislave začala mať veľký problém s kvalitou vody a rekreantov obťažovalo množstvo bahna po celom jazere. Projektanti sa obrátili na nás, a spolu sme začali tvoriť nový koncept čistenia vodných plôch.

Vyberanie odpadu harvestorom, Ružín. Foto: Progroupe sediment removal

Prvou požiadavkou bolo, aby ostalo jazero rekreačne funkčné aj počas prebiehajúcich prác. To stanovilo metódu samotnej ťažby sedimentu – plávajúci sací bager. Sací bager pri ťažbe mieša sediment s vodou na suspenziu v pomere 1:4, kde na 1 diel sedimentu pripadajú 4 diely vody. Vzniká tzv. hydrozmes, kde sušina (podiel pevných častí) je iba 5-10 % z objemu. Táto hydrozmes sa musí ďalej spracovať.

Konvenčnou metódou je pumpovanie hydrozmesi do tzv. lagúny.

Ako vyzerá taká lagúna?

Môžete si ju predstaviť ako veľký „bazén“, vytvorený zeminovými násypmi/valmi po obvode relatívne rovnej časti zeme, väčšinou blízkeho poľa. Po napumpovaní lagúny slnko v priebehu nasledujúcich mesiacov odparí vodu a v lagúne ostane vysušený sediment. Ten je následne zaoraný do poľa, alebo ak obsahuje nebezpečné látky, je odvezený na príslušnú skládku.

Prečo ste to tak nerobili v okolí Slnečných jazier?

Nenachádzalo sa tam vhodné miesto na stavbu lagúny. Museli sme teda prísť s iným riešením. Spoločne s projektantmi sme dali dokopy koncept prvej generácie našej odvodňovacej linky DESET PG01, ktorá fungovala súbežne s plávajúcim sacím bagrom. Vďaka tomuto riešeniu nemusela byť prevádzka Slnečných jazier prerušená – práce prebiehali počas plnej prevádzky a rekreačného využitia. Linka PG01 zároveň okamžite odvodnila všetok sediment, ktorý dodal sací bager. Odstredená voda (filtrát alebo fugát) sa vypúšťala hneď naspäť do jazera a odvodnený sediment bol nakladaný na nákladné autá a priebežne odvážaný.

DESET technológia- Čunovo. Foto: Progroupe sediment removal

Ako pri každom pilotnom projekte, aj tu sme sa borili s detskými chorobami. Spätne treba konštatovať, že naša prvá technologická zostava nás riadne vytrápila. Našťastie, pozitív bolo viac ako negatív a skúsenosti z projektu čistenia Slnečných jazier nás technologicky výrazne posunuli. Na nasledujúcom projekte sme už prišli s druhou generáciou našej odvodňovacej linky.

DESET technológia- Čunovo. Foto: Progroupe sediment removal

Vaša linka na čistenie je svetovým unikátom. Kto ho postavil, akú využíva technológiu?

Naša linka DESET je zostava známych strojov a technológii. Asi každý pozná dopravník, čerpadlo, nádrž, miešadlo, ventil, potrubie a pod. Menej známou súčasťou je len industriálna dekantačná odstredivka. Zjednodušene povedané, ide o veľkú práčku stále zapnutú na odstreďovací cyklus. V tejto odstredivke dochádza k oddeleniu vody od pevných čiastočiek sedimentu. Odstredivka, akú používame, sa bežne používa na čistenie vrtných výplachov pri hlbinnom vŕtaní. V našej linke DESET ale našla nové, inovatívne využitie.

Ovládanie linky DESET. Foto: Progroupe sediment removal

Všetky tieto technologické súčasti sme dokázali vhodne poskladať, prepojiť a zosúladiť tak, aby tvorili unikátny celok. Veľkou mierou k správnej funkčnosti prispieva množstvo meracej a riadiacej elektroniky, spolu s našim softvérom DEWASYS, ktorý riadi celý proces odvodnenia sedimentu. Vďaka tomu sa nám podarilo optimálne výkonovo prepojiť sací bager pracujúci na vode a technológiu DESET pracujúcu na pevnine, čo minimalizuje prestoje a zvyšuje efektivitu práce.

DESET technológia, Veľké Kozmálovce. Foto: Progroupe sediment removal

Čo vlastne vaša linka robí?

Naša technológia má dve časti. Na vode pracuje plávajúci sací bager, ktorý dokáže ťažiť sedimenty až z hĺbky 6 metrov a dopraviť zmes sedimentu a vody potrubím na pevninu do vzdialenosti 1 500 metrov. Bager sa postupne presúva po vodnej ploche a odsáva sedimenty z dna nádrže. Vďaka našim investíciám do nových technológií sme sacie bagre vybavili systémom DredgePack, ktorý na základe batymetrickej mapy vodnej plochy a GPS signálu ukazuje operátorovi sacieho bagra kde sa práve nachádza fréza, nasávajúca sediment. Vieme tak veľmi presne odťažiť sedimenty aj tam, kde je vrstva sedimentu nerovnomerná (niekde vrstva s hrúbkou 2 metre a inde iba 10 cm).

DESET technológia, Čunovo + DredgeKing PERM. Foto: Progroupe sediment removal

A druhá časť linky?

Tá je umiestnená na pevnine a je tvorená sústavou nádrží, čerpadiel, potrubí a odstrediviek. Táto časť linky najlepšie pracuje v kontinuálnom režime a vlastný vyvinutý riadiaci systém DEWASYS riadi a monitoruje všetky súčasti linky. Hydrozmes najprv prejde cez prvú filtráciu na vibračných sitách, kde oddelíme kusy dreva, odpady, hrubý štrk a podobné hrubé častice. Následne hydrozmes putuje do homogenizačnej nádrže, ktorá slúži na vyrovnanie parametrov čerpaného materiálu, je to taký náš tlmič extrémov. Z homogenizačnej nádrže čerpajú vysokotlakové čerpadlá suspenziu do dekantačných odstrediviek, kde dochádza vplyvom odstredivých síl k oddeleniu pevných čiastočiek od vody.

Obojživelný sací bager TrexDuke IPEL, DredgeKing PERM Podersdorf, Rakúsko. Foto: Progroupe sediment removal

Sediment vypadáva na dopravník, ktorý ho dopraví na tzv. dočasnú skládku. Odtiaľ sediment prekladáme nakladačom priamo na nákladné autá, ktoré ho odvezú na miesto finálneho uloženia. Prefiltrovanú vodu hneď čerpáme naspäť do vodnej plochy, kde prebieha ťažba. Najmä pri menších jazerách to pomáha udržať výšku hladiny – t.j. nevyčerpáme si všetku vodu. Nesmiem zabudnúť na flokulačnú stanicu, ktoré sa stará o prípravu a dávkovanie flokulantu do suspenzie. Flokulant spôsobuje, že najjemnejšie čiastočky sedimentu sa začnú zhlukovať do vločiek, a sú tak ľahšie odseparovateľné. Výsledkom je číry filtrát s vysokou kvalitou.

Pohľad na vibračné sito. Foto: Progroupe sediment removal

Kde všade chodíte s vaším strojom čistiť vodné plochy?

Všade tam kde je problém so sedimentom. Na rybníku to môže byť zanesený výpustný objekt, na malej vodnej elektrárni nápustný objekt, na jazere miesto určené na kúpania.

Na Slovensku 90 % vodných plôch vlastní Slovenský vodohospodársky podnik, čo je náš najbežnejší zákazník. Treba tiež povedať, že väčšina priehrad na Slovensku, ale všeobecne aj na celom svete, bola postavená v minulom tisícročí. Za tie roky sa v každej nádrži nahromadilo množstvo sedimentov, ktoré znižujú ich úžitnú hodnotu. Ak bola priehrada postavená s cieľom akumulácie vody pre poľnohospodárstvo a v roku 2020 tvorí polovicu zásobnej kapacity sediment, na vodu už neostáva veľa miesta. Preto sú naše práce potrebné.

Vysypávanie odpadu harvestorom Veľké Kozmálovce. Foto: Progroupe sediment removal

Ozývajú sa aj súkromní vlastníci?

Áno, už aj vlastníci jazierok, prípadne ich užívatelia si naše služby objednajú. Napríklad sme odstraňovali sediment z miesta, kde mal byť postavený nový hausbót, no pre množstvo sedimentu sa tam nevedel doplaviť. Alebo v Uherskom Hradišti sme odťažili tenkú vrstvu sedimentu v mieste, kde následne náš objednávateľ postavil pre Českých vodohospodárov nový pontón pre parkovanie lodí.

Všeobecne sa dá povedať, že pracujeme celosvetovo. Projekty sme realizovali na Slovensku, v Českej republike, Rakúsku, Kazachstane a Taliansku. Do budúcnosti sa pozeráme do Číny, Malajzie, Thajska, Singapuru, Maďarska, Nemecka a Poľska. Vďaka tomuto svetovému smerovaniu sme ale menej viditeľní pre ľudí na Slovensku. Preto sme pred časom spustili aj web www.cistejazero.sk, kde sa snažíme byť bližšie slovenskej vode.

Sací bager Dredge Prince LABOREC – Višňové. Foto: Progroupe sediment removal

Pri čistení vodného dna ste museli naraziť aj na rôzne bizarné predmety či poklady. Čo takého unikátneho ste objavili?

Keď sme začínali na Slnečných jazerách, prevádzkovateľ jazier nás upozornil, že budeme ťažiť „zlato“. Z ich skúsenosti nám hovorili, že takmer každý deň počas letnej sezóny nejaký návštevník počas kúpania stratí retiazku alebo zlatý prsteň. Skutočnosť však bola iná, no “poklady” to boli z iného pohľadu. Za dva roky projektu sme na vibračných sitách oddelili iba pár mincí. Ale v tom istom jazere sme v sedimente našli aj sud s naftou pravdepodobne pozostatok z čias socializmu.

Pri prácach v zdrži Hrušov na Čunove sme našli veľkú, dva metre vysokú lodnú kotvu. Nechali sme ju očistiť a opatrili sme ju ochranným náterom. Teraz zdobí exteriér našich kancelárií v Banskej Bystrici.

Kotva v priestoroch firmy. Foto: Progroupe sediment removal

Na tom istom projekte bohužiaľ Dunaj vyplavil aj mŕtvolu ženy, pár metrov od našej odvodňovacej linky. Nie sú to príjemné spomienky, aj keď príslušníci polície boli veľmi korektní a ústretoví.

Pri prácach na dvoch prístavoch v rakúskom Podersdorf am See sme z frézy vytiahli nespočetné množstvo lán, povrazov, káblov, tričiek, mikín a dokonca aj zimných búnd, ale najviac nás prekvapila pneumatika.

Prečo vás najviac prekvapila pneumatika? Pripadá mi to ako pomerne bežný odpad.

Jazero Neusiedler See, kde sme pneumatiku vylovili, je z 80 % napájané podzemnými prameňmi a iba z 20% malou riečkou Wulkou. Väčšina odpadu v jazerách a vodných nádržiach je do nich splavená z povodia napájajúcej rieky, a preto sme predpokladali, že na Neusiedli veľa odpadu nenájdeme. V prístavoch sa síce často využívajú staré pneumatiky namiesto fendrov pre ochranu vyviazanej lode, je to ale zakázané.

Celá oblasť jazera Neusiedler See je navyše súčasťou rakúskych a maďarských národných parkov, a je aj zapísaná v zozname UNESCO. Proste na mieste s takouto právnou ekologickou ochranou sme pneumatiku na dne neočakávali. Ďalej sme nepredpokladali, že do frézy nášho najmenšieho sacieho bagra sa pneumatika vôbec vojde. Ale ako je evidentné z fotografie, vojde sa bez problému. Keď sa na to pozerám z odstupom času, pneumatika nás skutočne prekvapiť nemala. Bol to ale náš prvý projekt ťažby sedimentu v prístave, a aj táto pneumatika nás veľa naučila.

Vylovená pneumatika. Foto: Progroupe sediment removal

Nebojíte sa, že napríklad pri čistení narazíte na niečo nebezpečné, napríklad na mínu z 2. svetovej vojny?

Operátor sacieho bagra, samozrejme, nevidí pod hladinu vody a riziko objavenia takéhoto nežiadúceho objektu je reálne. Z histórie 2. svetovej vojny vieme, že letci, ktorí sa vracali na pristávanie z náletu a mali na lietadle ešte pripevnené bomby, ich zhadzovali pred pristávaním do blízkych riek a vodných plôch, aby obmedzili riziko pri pristávaní. Aj preto vieme, že v sedimentoch nás môže čakať aj takéto „prekvapenie“. Ak o tom vieme, je potrebné pred ťažbou vykonať pyrotechnický prieskum.

Vylovený odpad, Podersdorf, Rakúsko. Foto: Progroupe sediment removal

Ako taký prieskum prebieha?

Pri veľkých projektoch si robíme aj vlastný prieskum sub bottom profilerom, čo je prístroj, ktorý dokáže zvukovými vlnami penetrovať vrstvu sedimentu a podložia. Vďaka tomu máme možnosť vidieť zloženie sedimentu bez fyzického kontaktu. Natrafiť ale týmto spôsobom na nevybuchnutú bombu by bolo viac o šťastí, keďže sub bottom profiler berie dáta vždy iba z línie, po ktorej sa pohybuje merací čln – aby sme bombu detekovali, museli by sme prejsť presne ponad ňu. A tá šanca je malá.

Naposledy sa vaša firma upútala pozornosť médií, keď ste pred pár dňami čistili Ružín pomocou nemeckého zariadenia. Ako ste sa k tomuto projektu dostali?

Niekedy v máji sme na porade rozoberali jednu reportáž z Ružína – aký je znečistený plastami. Rozhodli sme sa, že s tým niečo skúsime spraviť, žijeme v tejto krajine radi a chceli by sme tu mať pekne. Zavolal som teda riaditeľovi firmy BERKY, Felixovi Knollovi.

Felixa poznám, odkedy firmu prebral po svojom otcovi pred piatimi rokmi. Keďže sme rovesníci, komunikácia nám od začiatku išla veľmi dobre a rýchlo sme naše firmy prepojili partnerstvom vo vývoji technológií. Mal som teda dobrú štartovaciu pozíciu, a to aj tým, že sme v priebehu rokov od BERKY kúpili naše tri sacie bagre.

Felixovi som poslal odkaz na reportáž z Ružína a priamo sa ho opýtal, či mi nepožičia jeden zo svojich harvestorov zadarmo na dobrú vec – aby sme mohli vyčistiť Ružín. Felix ostal šokovaný a nadšene mi začal hovoriť, ako s istou nemeckou neziskovou organizáciou hľadajú vhodné miesto na testovanie harvestora novej generácie – špeciálne upraveného na zber a kategorizáciu odpadu.

Foto: TASR

Bolo to neuveriteľné šťastie aj načasovanie. Nasledovali konferenčné hovory so zástupcami neziskovky Pacific Garbage Screening. Po pár dňoch bolo rozhodnuté, skúsime prvý ostrý test nového harvestora realizovať na Slovensku.

V ďalšom kroku spustil Pacific Garbage Screening crowdfundingovú kampaň na serveri startnext.com, kde v priebehu 2 týždňov vyzbierali 21 000 €. Kampaň úspešne skončila 26.7.2020, a do pondelka 3.8. sa nám na Slovensku podarilo celú akciu zorganizovať. Vďaka množstvu firiem, ktoré sa do projektu zapojili za minimálne ceny, sme dokázali stroj vyskúšať hneď na dvoch lokalitách – vo Veľkých Kozmálovciach pri Leviciach a na Ružíne pri Košiciach.

Harvestor, zber odpadu Ružín. Foto: Progroupe sediment removal

Nemôžem nespomenúť občianske združenie Ružínska priehrada o.z., ktorého predseda pán Kojecký nám bol veľkou pomocou s organizáciou a komunikáciou na Ružíne. Ktovie, či by sme tam bez jeho pomoci mohli doniesť tento skvelý stroj.

Čo toto nemecké zariadenie dokáže?

CollectiX, ako Nemci stroj nazývajú, je vlastne iba vylepšenou verziou „weed harvestora“ – čiže akéhosi kombajnu na vodné rastlinstvo. Vo vodných plochách často rastie flóra, ktoré prekáža, či už pri rekreačnom, alebo inom využití danej vodnej plochy. Takéto rastlinstvo je potrebné pravidelne kosiť, a práve toto robia tradičné harvestory. Kosiacou násadou na prednom dopravníku rastlinstvo odseknú a dopravníkový pás skosené rastliny naberie. Vďaka tomu tieto skosené rastliny nehnijú na dne vodnej plochy, ale sú pohodlne a rýchlo odstránené na breh. Tam môžu byť zapracované do kompostu, alebo inak zužitkované. Tento stroj teda dokáže stále kosiť a zbierať vodné rastlinstvo.

Harvestor, vyberanie odpadu Ružín. Foto: Progroupe sediment removal

Hlavnou úpravou, ktorá sa stroju dostala, je nasadenie umelej inteligencie. Collectix je vybavený hmotnostnými snímačmi a kamerou. Tá sníma, čo všetko sa po dopravníkovom páse posúva a vďaka machine learningu dokáže identifikovať jednotlivé kusy zbieraného odpadu. Po vyhodnotení dát bude mať Pacific Garbage Screening dosť presné dáta o tom, koľko topánok, fliaš a plastových tašiek sme z Ružína a Veľkých Kozmáloviec vybrali.

Dá sa odhadnúť, koľko odpadu sa podarilo vyzbierať?

Vo Veľkých Kozmálovciach sme na 70 % naplnili dva veľkokapacitné kontajnery, každý s kapacitou 18 m³. Bohužiaľ, v tejto lokalite tvoril až 80% odpadu organický materiál, najmä kusy dreva. Na jednej strane, drevo je ťažšie ako plast, takže hmotnostne to bude vyzerať lepšie, no my sme chceli odstrániť najmä plasty. Presné čísla nemám k dispozícii, ale odhadol by som to tak na 7 – 10 ton.

Na Ružíne bola situácia o niečo lepšia, väčšinu odpadu tvoril skutočne plast a sklo. Naplnili sme spolu tri kontajnery, každý s kapacitou 19 m³ a všetky sme naplnili až po okraj. Keďže išlo skôr o plasty, ktoré sú výrazne ľahšie ako kusy dreva, osobne by som množstvo vyzbieraného odpadu odhadol na cca 10 – 12 ton. Spolu sme teda odhadom vyzbierali cca 20 ton plávajúceho odpadu.

Aký odpad prevládal? Našli ste niečo zaujímavé medzi ním?

Ako som spomínal, na Kozmálovciach to boli prevažne kusy dreva, fľaše, občas nejaká topánka. Na Ružíne sme vyzbierali neuveriteľné množstvo malých, 0,5 dcl fľaštičiek od liehovín, zopár dverí od chladničiek, prekvapivo veľa pravých topánok (a nepomerne málo ľavých) a tri ruky od plastových bábik, aspoň čo som osobne videl.

Zber odpadu, Veľké Kozmálovce pomocou DredgePrince Laborec. Foto: Progroupe sediment removal

Aký je postup s daným odpadom?

Veľkou požiadavkou Pacific Garbage Screening bolo, aby sa s odpadom urobilo niečo viac, ako ho iba presunúť na skládku. Odpad chceli recyklovať, alebo aspoň energeticky využiť v spaľovni.

Tu nám pomohli pracovníci SVP, ktorý odpad z Veľkých Kozmáloviec po preschnutí roztriedili na drevo a ostatný odpad. Drevo odobrali Technické služby Tlmače, ktoré ho rozomleli a skončí v komposte. Plastový odpad odobralo združenie obci pre separovaný zber TATIAR, ktoré tento plastový odpad ďalej triedi a recykluje.

Kosenie tráv DredgePrince Laborec, Ravenna, Taliansko. Foto: Progroupe sediment removal

Na Ružíne nám vyšiel SVP v ústrety tiež, všetok odpad odobrali bezplatne na ich medziskládku, kam umiestňujú odpad, ktorý sami z Ružína vyberú. Odtiaľ je po preschnutí prevážaný do spaľovne v Košiciach, kde z odpadu vznikne teplo a elektrická energia.

Kde idete najbližšie pracovať?

Otázka, na ktorú nemám jednoznačnú odpoveď. Máme rozpracované viaceré projekty na Slovensku aj v zahraničí, ale žiaden sa zatiaľ nedostal do fáze realizácie. Uvidíme, kam nás vietor zaveje.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )