Foto: Unsplash

S klimatickou zmenou je to horšie, ako sme si mysleli.

Britský premiér Boris Johnson označil nadchádzajúcu novembrovú klimatickú konferenciu OSN v škótskom Glasgowe (COP26) za jednu z posledných šancí ľudstva na zmenu v prístupe k riešeniu klimatickej krízy. Vyjadril sa tak v stredu večer miestneho času v rámci všeobecnej rozpravy Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. Svetových lídrov pritom vo svojom prejave vyzval na znižovanie emisií uhlíka, informuje agentúra AFP.

Johnson vo svojom prejave ľudí tiež vyzval, aby sa k planéte nesprávali ako k “nezničiteľnej hračke” a vystríhal pred nezvratnými škodami spôsobenými klimatickou zmenou. “Dosiahneme, že táto nádherná planéta sa stane prakticky neobývateľnou, a to nie len pre nás, ale aj pre mnoho ďalších druhov,” povedal. “Preto je (nadchádzajúci) glasgowský summit COP26 pre ľudstvo prelomovým,” dodal britský premiér.

Foto: Pexels

Klimatické ciele

Johnson uviedol, že ľudstvo musí “vyrásť”, riešiť klimatickú krízu a neznečisťovať ďalej planétu ako tínedžer na fláme. Zároveň zdôraznil, že s týmto musí začať okamžite, ak má splniť svoj záväzok udržať úroveň globálneho otepľovania do 1,5 stupňa Celzia (voči stavu z predindustriálnej éry).

“Ak pôjdeme rovnakou cestou ako doteraz, do konca storočia sa teploty zvýšia o 2,7 stupňov Celzia či viac… Uvidíme dezertifikáciu, sucho, nedostatok úrody, či hromadné pohyby ľudstva v takom rozsahu, aký sme dosiaľ nezažili. A to nie pre nejakú nepredvídateľnú prírodnú katastrofu, ale pre nás, pre to, čo teraz robíme,” povedal podľa agentúry AP ďalej britský premiér.

Johnson zároveň podporil klimatické ciele a vyzval k niektorým aj ostatné krajiny.

Séria výziev pre krajiny:

  • do roku 2040 umožniť celosvetovo predaj iba vozidiel s nulovými emisiami
  • každá krajina musí znížiť emisie uhlíka o 68% do roku 2030 a to v porovnaní s úrovňami v roku 1990
  • spoločne sa zaviazať dosiahnuť do polovice storočia uhlíkovú neutralitu
  • ukončiť používanie uhoľnej energie v rozvojovom svete do roku 2040 a v rozvinutom svete do roku 2030
  • do roku 2030 zastaviť a zvrátiť úbytok stromov a biodiverzity

Britský premiér tiež vyzdvihol sľub čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, ktorý v utorok uviedol, že Peking v rámci boja proti klimatickej zmene prestane financovať projekty v zahraničí, ktoré využívajú energiu zo spaľovania uhlia. Zároveň však vyzval Čínu, ktorá je najväčším producentom emisií na svete, aby uhlie prestala používať aj na svojom území.

Johnson tiež vyjadril nádej, že všetky krajiny budú nasledovať britské ciele, ktoré v tomto smere patria k najambicióznejším na svete, pričom do roku 2030 počítajú so znížením emisií o 68 percent v porovnaní s úrovňami z roku 1990.

S príhovorom vystúpila aj Zuzana Čaputová

Vo videopríhovore v rámci všeobecnej rozpravy 76. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN to v utorok vystúpila aj prezidentka Zuzana Čaputová.

Foto: TASR (Jakub Kotian)

Vyzvala medzinárodné spoločenstvo na rozhodnejšie a rýchlejšie kroky v boji proti klimatickej zmene, pričom pripomenula augustovú správu Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC), ktorá konštatovala, že svet sa otepľuje oveľa rýchlejšie, ako sa doteraz predpokladalo.

“Zistenia nedávnej správy IPCC možno vyzerajú šokujúco, správa však len konštatuje fakty. Nadchádzajúca konferencia COP26 v Glasgowe musí udať tempo pre podstatne rýchlejšiu zmenu nášho konania a radikálne zníženie emisií,” uviedla Čaputová a pripomenula, že Slovensko sa zaviazalo do roku 2023 prestať používať uhlie na výrobu elektriny a tepla.

Svet by podľa nej nemal zabudnúť na ľudí najviac zasiahnutých klimatickou zmenou, avšak ani na tých, ktorých sa dotkne prechod na obnoviteľné zdroje energie.

“Musíme oddeliť hospodársky rast od degradácie, ktorú týmto rastom spôsobujeme našej planéte a podporiť tých, ktorí sú a budú týmito zmenami najviac zasiahnutí. Takzvaný Zelený klimatický fond musí byť dostatočne financovaný a prístupný,” povedala prezidentka.

Záchrana planéty však podľa Čaputovej znamená aj “podporu medzinárodného poriadku založeného na pravidlách a princípoch právneho štátu doma i v zahraničí.” “Porušovanie týchto pravidiel ohrozuje nás všetkých, nielen tých, ktorých sa to priamo dotýka na Ukrajine, v Sýrii, Mjanmarsku alebo v regióne Sahelu,” vysvetlila Čaputová.

0
Uložiť článok
Komentovať