Luciu Chmelovú pôvodom z Česka, ktorú môžete poznať z profilu Travel to Kiss Him, zavial život spoločne s manželom Tanguyom až na Bali. Zadovážili si tu unikátne bývanie, ktoré pôsobí priam rozprávkovo. Tento tropický ostrov je lákadlom aj pre mnohých Slovákov, preto nám z prvej ruky prezradila, ako vyzerá bežné fungovanie na tomto exotickom mieste a že nie je všetko tak, ako to prezentujú sociálne siete. 

Na svojom konte máte zaujímavý príbeh, ktorý predchádzal vášmu presťahovaniu sa na Bali. Priblížite nám ho?

V roku 2014, kedy som prišla o prácu, bývanie a aj o štvorročný vzťah som sa rozhodla, že už nechcem žiť obyčajný život v Česku, a že nastal čas na životný reštart: začať naplno žiť život, aký som vždy chcela — na tropickom ostrove a precestovať svet. Najprv som chcela svoje šťastie vyskúšať ako letuška u Emirates v Dubaji, ale vzhľadom na moju výšku som neuspela. Nevzdala som to a vo februári 2016 som sa vydala na dovolenku do Dubaja, kde som si v priebehu týždňa nazbierala kontakty a o dva mesiace neskôr som dostala prácu recepčnej v jednej z najlepších reštaurácii. Môj nový život mohol začať.

Každé dva mesiace som niekam cestovala, až ma osud vo februári 2017 zavial na Filipíny, kde som pri kempovaní na opustenom ostrove spoznala dnes už môjho manžela Tanguyho. Tanguy žil v Paríži a ja v Dubaji, delilo nás 6-tisíc kilometrov, ale to nás nezastavilo, aby sme sa každé tri-štyri týždne vídali niekde vo svete. V podstate sme na to obaja utratili svoje úspory, ale stálo to za to.

Po 6 mesiacoch som sa za Tanguyom odsťahovala do Paríža, ale pod podmienkou, že tam budeme maximálne jeden rok a potom pôjdeme niekam do trópov. Nakoniec trvalo dva roky, než sme sa rozhodli skúsiť život na Bali.

Čo vám na živote na Bali vyhovuje najviac? Akí sú miestni ľudia?

Mne tu najviac vyhovuje celoročné teplo, pokoj a všeobecná pohoda miestnych. Pocit slobody, že nemusím riešiť, ako vyzerám, alebo čo mám na sebe. To bolo po živote v luxusnom Dubaji a Paríži veľmi oslobodzujúce. Vedomie, že jeden deň môžem stráviť celý deň v chlade na horách a ďalší sa opaľovať na pláži. Na Bali je neskutočne krásna a rozmanitá príroda.

Čo sa týka ľudí, všeobecne sú miestni ľudia veľmi priateľskí a večne usmievaví. Fungujú na princípe komunít, avšak nie každý turista alebo „prisťahovalec“ do takej komunity zapadne. Aj Balijčania majú svoje „muchy“. Veria na karmu, žijú v súlade s prírodou a silne veria vo svoje náboženstvo, ktorým je hinduizmus. S tým sa spája každodenné modlenie, ceremónie, ktoré sú vidieť na každom kroku a ktoré vytvárajú tú neopísateľnú energiu, ktorou je zahalené celé Bali.

A naopak, je niečo, čo turisti vidia na Bali cez ružové okuliare, no v skutočnosti to také pozitívne nie je?

Takých vecí je hneď niekoľko. Množstvo turistov vidí Bali ako tropický raj vystrihnutý z pohľadnice alebo hollywoodskeho filmu. Realita je ale niekedy dosť šokujúca. Napríklad, nefunguje tu systém spracovania odpadkov. Miestni ľudia boli v minulosti zvyknutí všetko baliť do banánových listov, ktoré potom zahodili do prírody a list sa rozložil. S veľkým množstvom turistov a novou dobou, ktorá priniesla plastové obaly, aj Balijčania začali tieto technológie používať, ale, bohužiaľ, im už nikto nedal riešenie, čo s nimi ďalej robiť. Preto je po Bali množstvo ilegálnych skládok a, žiaľ, aj veľa odpadkov, ktoré sa váľajú okolo ciest, v prírode, alebo končia v riekach či na plážach. Myslím si, že miestni veria, že odpadky zmiznú rovnako ako kedysi zmizli tie banánové listy.

Ďalším veľkým problémom sú dopravné zápchy. Podľa môjho názoru je na Bali až príliš veľa dopravných prostriedkov, áut a motoriek. Dopravné predpisy tu úplne nefungujú, tak je to niekedy pekný chaos. Predovšetkým v turistických oblastiach. A s tým sa tiež spája znečistenie ovzdušia.

Posledná vec, ktorá ma osobne zaskočila a doteraz trápi, je veľké množstvo chorých pouličných psov. Veterinárna starostlivosť je tu dosť drahá a miestni si ju väčšinou nemôžu dovoliť. Preto všade v uliciach uvidíte psy s kožnými problémami, rakovinou alebo nevyliečenými zlomeninami.

Našťastie, na množstvo problémov sa tu už začínajú objavovať riešenia, ktoré väčšinou pochádzajú práve od ľudí, ktorí sa sem presťahovali z vyspelejších krajín. Takže verím, že sa situácia bude obracať k lepšiemu.

Na Slovensku sa stále hovorí, že Bali je lacnou destináciou. Je to skutočne tak? Dá sa po Bali cestovať alebo tu žiť aj s nižším rozpočtom?

Určite to tak kedysi bolo. Prevažne počas covidu ceny spadli na minimum a bolo možné si prenajať krásnu vilu s bazénom aj za 300 eur mesačne. Bohužiaľ, behom covidu väčšina Balijčanov prišla o živobytie a skutočne živorila, a tak teraz, kedy sa Bali opäť otvorilo, ceny vystrelili neskutočne hore. Tiež k tomu prispela vojna Ruska s Ukrajinou, kedy sa sem presťahovalo cez 70-tisíc utečencov, ktorí začali preplácať a kompletne tým ovplyvnili ekonomiku.

Ceny ubytovania išli hore, cena jedla v reštauráciách tiež. Momentálne by som Bali nezaradila medzi lacnú turistickú destináciu. Samozrejme, sú výnimky, a keď sa človek dosť uskromní, tak tu môže cestovať za lacno — spať v guesthousoch u miestnych ľudí a jesť hlavne lokálne jedlo.

Majú podľa vás ľudia mylné predstavy o Bali? Ak áno, aké sú to a aká je realita?