foto: SITA/AP

Tvrdé protipandemické opatrenia vo forme 24-hodinového zákazu vychádzania platia v krajine od štvrtka 14. januára.

Pôvodne mal tvrdý lockdown v Libanone trvať 11 dní do 25. januára, no autority sa ho rozhodli predĺžiť do 8. februára. Denný prírastok nakazených a aj mŕtvych sa v krajine stále neznížil. Od začiatku roka sa počet denne novonakazených drží na čísle 5000, čo je na takmer 7-miliónový Libanon príliš veľa.

Situácia v krajine je stále nesmierne vážna a podľa slov libanonského premiéra Hassána Dijába priam „desivá.“ Vyhlásil, že pandemickú situáciu je možné dostať pod kontrolu jedine úplným, striktným a tvrdým uzatvorením krajiny. Inak podľa jeho slov hrozí, že pandémia bude mať v Libanone ešte horší vývoj ako v Taliansku, píše TASR.

Situácia je kritická i v nemocniciach, kde stále stúpa počet hospitalizovaných pacientov a väčšina z nich už nemá kapacity na prijímanie ďalších. Niektoré kliniky už pacientov s ochorením COVID-19 začali odmietať, iné ich musia ošetrovať priamo v autách, keďže už nemajú voľné lôžka, píše DPA.

foto: SITA/AP

Chaos v supermarketoch

Krátko pred ohlásením nových opatrení sa pred odbernými miestami na testovanie a supermarketmi tvorili dlhé rady ľudí, ktorí sa do nich nahrnuli pred ich plánovaným zatvorením. Podľa nariadení môžu potraviny počas dňa ponúkať len donáškovú službu. Obmedzí sa i prevádzka medzinárodného letiska v metropole Bejrút na 20 percent jeho zvyčajnej kapacity, píše TASR.

Všetky ostatné prevádzky, ktoré sa netýkajú nevyhnutných potrieb, ostanú zatvorené a otvorená zostatne iba nevyhnutná zdravotnícka a bezpečnostná infraštruktúra.

foto: TASR/AP

Vychádzať sa nemôže ani v noci

Niekoľko obyvateľov hlavného mesta Bejrút poskytlo BBC pohľad na to, ako prežívajú tvrdý 24-hodinový zákaz vychádzania.

Holič Walid Kanaan hovorí, že tento rok bol pre neho ťažký po psychickej, ale aj ekonomickej stránke a ďalšie prísne opatrenia jeho situáciu iba zhoršujú. V hlavom meste vlastní holičstvo, ktoré nemôže otvoriť, no aj tak musí platiť svojich zamestnancov.

„Tento najnovší lockdown ma znervózňuje, nie kvôli peniazom, ale kvôli situácii, do ktorej sme sa dostali. Ľudia majú teraz iné problémy, starajú sa najmä o to, čo budú jesť. Kto sa teraz zaujíma o to, ako vyzerá alebo o svoj účes?” povedal Kanaan.

Podobne trpí aj libanonské hotelierstvo či školstvo. Roula Natourová, učiteľka Libanonskej Univerzity tvrdí, že úroveň vzdelania v krajine vplyvom prísnych opatrení rapídne klesla. Veľa študentov totiž nemá zodpovedajúce technologické vybavenie na absolvovanie online prednášok. Ona sama tiež bojuje s učením cez internet. „Niekedy sa cítim, akoby som sa rozprávala sama so sebou, chýba mi interakcia so študentmi,“ hovorí pre BBC.

Obyvatelia sa obávajú toho, čo s nimi bude ďalej. Vláde totiž neveria, že sa o nich postará. „Modlím sa, aby to celé už čoskoro skončilo a mohli sme sa vrátiť k svojim pôvodným životom, máme rodiny, o ktoré sa treba starať,” uzatvára Mouna Sleimanová, sýrska imigrantka v Bejrúte.

Situácia je vážna

Okrem kritickej pandemickej situácie súvisiacej so šírením koronavírusu táto blízkovýchodná krajina momentálne bojuje s vážnou hospodárskou krízou, ktorú ešte viac prehĺbil augustový masívny výbuch v bejrútskom prístave.

Mnoho ľudí sa prepadlo pod hranicu chudoby a žijú „z ruky do úst,“ píše Aljazeera. Fadi Haliso, zakladateľ humanitárnej organizácie Basmeh & Zeitooneh, ktorá bola primárne založená s cieľom pomôcť sýrskym utečencom v Libanone, dnes dostáva prosby o pomoc už aj od bežných libanonských rodín. „Každý deň naša nadácia dostáva stovky až tisíce zúfalých telefonátov z celej krajiny, a to nie iba od utečencov, ale aj od libanonských rodín,“ povedal pre Aljazeeru.

Alarmujúce je najmä to, že aj ľudia z bohatších mestských častí žiadajú o finančnú pomoc, pretože už ďalej nezvládajú platiť mesačný nájom.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )