Foto: Flickr.com (Nguyen Hung Vu)

Čo má na človeka zásadnejší vplyv, dedičnosť alebo výchova?

Touto otázkou sa odborníci z rôznych oblastí zaoberajú už desiatky rokov a názory na túto tému ich rozdelili na dva tábory. Jeden z nich tvrdí, že genetika je mocnejšia, kým tí druhí veria citátu slávneho psychológa Johna Watsona: „Dajte mi zdravé dieťa do 5 rokov a ja vám zaručím, že z neho vychovám čokoľvek – lekára, právnika, umelca, obchodníka, dokonca aj žobráka či zlodeja, bez ohľadu na vlastnosti predkov.“ Watsonovej teórii veril aj maďarský šachista László Polgár, vďaka čomu zo svojej dcéry vychoval najlepšiu šachistku v dejinách ľudstva.

Géniova sú tvorení, nie rodení

Judit Polgárová sa narodila 23. júla 1976 do židovskej rodiny maďarského pôvodu ako najmladšia z troch sestier. Ich otec, László Polgár, bol učiteľom šachu, no zároveň aj psychológom a pri výchove dcér sa rozhodol, že sa bude držať hesla: „Géniovia sú stvorení, nie rodení.“ Keďže bol učiteľom šachu, povedal si, že Zsuzsa, Zsófia a Judith budú šachové majsterky a hrať šach sa začali učiť skôr, ako vôbec začali chodiť.

Rodičovstvo ako experiment

Judit a jej sestra Sofia, foto: GFHund [GFDL or CC BY 3.0], from Wikimedia Commons
Experiment Polgára vyvolal vo svete vlnu nevôle a kontroverzie, z vlastných dcér si totiž urobil subjekty experimentu. Aj manželku Klaru, učiteľku cudzích jazykov, si získal vďaka listu, ktorý jej napísal. V ňom popísal, aké sú jeho plány a ako by chcel z detí vychovať géniov. Klara súhlasila a chcela deti učiť jazyky a matematiku, kým László ich mal učiť šach. Úspech sa však v tomto prípade nedá poprieť, každá z jeho dcér totiž vo svete šachu skutočne uspela, pričom Judit sa stala najlepšou šachistkou v dejinách ľudstva.

Mužský svet

Dievčatá však takýto život nevnímali ako traumu, sestry vnímali šach ako aktivitu, ktorá rodina robila šťastnou, ktorá medzi nimi vytvárala tesné puto a učili sa šach hrať dobrovoľne. Samozrejme, museli bojovať s kritikou a pochybnosťami. Ženy, ktoré boli vzdelávané doma, predsa nemohli byť v tých časoch múdrejšie ako muži, a teda nemohli byť ani dobrými šachistkami. Šach bol primárne mužskou záležitosťou.

Foto: R. Cottrell [CC BY-SA 3.0 or GFDL], from Wikimedia Commons

Najväčší úspech

Judit a jej sestry sa však nenechali odradiť a čoskoro svetu dokázali, že ich otec László mal pravdu. Judit trénovala šach aj 5 či 6 hodín denne a keď mala 5 rokov, dokázala v hre poraziť svojho otca, učiteľa. Postupne vyhrávala jednu súťaž za druhou, súťaženie so ženami však už pre ňu nepredstavovalo výzvu. Zlom nastal, keď sa v roku 1986 Zsuzsa dostala do súťaže medzi mužov a Judit sa čoskoro vydala v jej šľapajách.

Popredné priečky

Najväčší úspech Judit dosiahla, keď mala len 15 rokov a 4 mesiace. Stala sa totiž šachovou veľmajsterkou a získala tak titul, ktorý sa dovtedy udeľoval len mužom. Okrem toho, prekonala rekord, ktorý držal 33 rokov v rukách Robert Fischer. Napriek talentu, ktorý sa nedal poprieť, aj najväčší šachoví majstri, medzi ktorých patril napríklad aj Garry Kasparov sa vyjadrovali, že aj keď je Judit nadaná a jej sestry tiež, ženy jednoducho nemôžu hrať šach tak dobre, ako muži. Čoskoro po Kasparovom vyjadrení sa však Judit umiestnila na 10. priečke v svetovom rebríčku, čím sa zaradila medzi najlepších šachistov sveta. V roku 2008 sa dokonca posunula na 8. priečku.

V roku 2006 však napokon Judit zo sveta šachu odstúpila, narodila sa jej totiž dcéra a priority sa zmenili. Samozrejme, na šach nezanevrela celkom, dnes píše knihy a organizuje šachové podujatia. Na istý čas dokonca opäť začala súťažiť, v roku 2014 však definitívne odišla do šachového dôchodku.

wikipedia, wikipedia, allthatisinteresting
Uložiť článok

Najnovšie články