Vtedajší predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda spoločne s premiérmi Bulharska, Estónska, Litvy, Lotyšska, Rumunska a Slovinska odovzdali 29. marca 2004 v priestoroch ministerstva financií USA vo Washingtone americkej vláde, zastúpenej ministrom zahraničných vecí Colinom Powellom, ratifikačné listiny o vstupe do Severoatlantickej aliancie (NATO).
správy od nás budete mať ako prví.
Najväčšie rozšírenie NATO
Počas slávnostného ceremoniálu 2. apríla 2004 pred bruselským sídlom NATO za účasti ministrov zahraničných vecí členských krajín stúpali na pripravené stožiare postupne zástavy všetkých siedmich nových členov Aliancie: Bulharska, Estónska, Lotyšska, Litvy, Rumunska, Slovenska a Slovinska. Išlo o piate a dosiaľ najväčšie rozšírenie NATO.
„Vstup siedmich krajín ukazuje, že princíp slobody je nezvratný. Rozšírenie NATO spolu s rozšírením EÚ najjasnejšie demonštrujú, že v Európe už geografia neznamená osud,“ povedal v úvodnom prejave generálny tajomník NATO Jaap de Hoop Scheffer.
Reagujú aj slovenskí politici
Prioritnou úlohou NATO je riešiť medzinárodné spory mierovými prostriedkami, nie použitím sily. Vyhlásil to minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár (Smer-SD) pri príležitosti 20. výročia vstupu Slovenska do Severoatlantickej aliancie, ktoré si Slovensko pripomína práve dnes. Vstup SR do NATO podľa Blanára predstavoval významný krok potvrdzujúci svoju váhu i dnes v kontexte aktuálne prebiehajúcich konfliktov na Ukrajine, v regióne Blízkeho východu či v severnej Afrike.
„Slovensko pred dvomi dekádami vstupom do aliancie zadefinovalo svoj životný priestor a dôležitosť kolektívnej bezpečnosti. Tá predstavuje pre našu vlasť silnú bezpečnostnú záruku a je hlavnou témou aj v dnešných časoch, kedy mnohí nepovažujú za dôležité slovo mier,“ uviedol šéf slovenskej diplomacie.
Ako rezort diplomacie uviedol, vstupom do NATO na seba SR prevzala nielen záväzky a povinnosti kolektívnej obrany, ale získalo aj výsady suverénnych, rozvinutých štátov, medzi ktoré sa zaradilo aj vďaka svojmu členstvu v NATO a tiež členstvu v EÚ.
Podľa predsedu SaS Branislava Gröhlinga dôležitosť NATO potvrdila aj agresia Ruska na Ukrajine. „Hoci sa nás vojna dotýka na východnej hranici, vďaka dáždniku NATO a princípu jeden za všetkých, všetci za jedného, sme v bezpečí. Bohužiaľ, vládni predstavitelia na čele s Ficom, Dankom a Pellegrinim opakovane útočia na našich spojencov a podkopávajú dôveru v Alianciu,“ uviedol predseda SaS.
Podľa poslanca Juraja Krúpu (SaS) sa po 20 rokoch potvrdila správnosť rozhodnutia vstupu do NATO. „Sme hrdými členmi elitného klubu, ktorý nám poskytuje záruky bezpečnosti. Vďaka tomu vďačíme za mier a stabilitu, ktoré sú predpokladom sociálneho a ekonomického rozvoja. Rozhodnutie vstúpiť do NATO bolo nielen správne, ale aj prezieravé,“ uviedol Krúpa.
Prezidentka hovorí o najdôležitejšom rozhodnutí z hľadiska bezpečnosti
„Toto naše rozhodnutie spred 20 rokov považujem za najdôležitejšie, pokiaľ ide o zabezpečenie istôt bezpečnosti a prosperity našej krajiny. Pretože sme v klube, ktorý nám poskytuje ochranu v súčasnosti aj do budúcna,“ vyhlásila prezidentka a hlavná veliteľka Ozbrojených síl SR Zuzana Čaputová.
„Poskytuje nám to naozaj veľa garancií a veľmi konkrétnej potenciálnej pomoci, ak by bolo potrebné,“ zhodnotila pre médiá. Poukázala napríklad pomoc spojencov pri zabezpečení vzdušného priestoru Slovenska. K perspektíve NATO poznamenala, že po vypuknutí ruskej agresie na Ukrajine Aliancia nikdy nebola zjednotená, tak ako teraz.
Nahlásiť chybu v článku