Cesta do vesmíru, aj po toľkých rokoch výskumu a množstve letov, je stále veľmi náročnou úlohou. Doletieť iba k najbližším planétam slnečnej sústavy je mimoriadne obtiažne a, samozrejme, drahé. Takáto cesta si totiž vyžaduje silný raketový motor a obrovské množstvo paliva a čím chceme letieť ďalej, tým paliva treba viac. Tým pádom ale zákonite rastie aj hmotnosť a veľkosť samotnej rakety, čo vytvára ďalší problém. 

A teraz si predstavte let ešte ďalej do vesmíru, napríklad k iným hviezdam. To je pri súčasných technológiách, teda, že raketa vyžaduje klasické raketové palivo, nemožné. Preto sa inžinieri zamýšľajú nad inými spôsobmi ako cestovať vesmírom rýchlejšie a ideálne bez paliva. A jeden takýto návrh, ako uvádza portál Science Alert, predstavil David Burns,  ktorý je jedným z inžinierov pre NASA.

Hneď na úvod je treba poznamenať, že návrh nie je oficiálnym projektom NASA a David Burns na ňom pracoval vo svojom voľnom čase. Svoj návrh však na webe NASA  predstavil a pohon nazýva „helical engine“.

This is a big deal. #helicalengine pic.twitter.com/zsDF05cdqN

— Harrison Kavanaugh (@Harrison_Kav) October 15, 2019

Dizajn jeho pohonu je založený na tvare špirály a funguje vďaka urýchľovaču častíc. Aj keď je návrh zaujímavý, s veľkou pravdepodobnosťou nebude možné ho realizovať.

Fungovanie opisuje v myšlienkovom experimente a je založený na základe tretieho Newtonovho zákonu – akcie a reakcie. Je potrebné si predstaviť škatuľu umiestnenú na tyči a vo vnútri nej krúžok s pružinou na každom jeho konci, ktorý sa odráža od stien škatule. Ak by krúžok menil svoju hmotnosť, mohol by škatuľu rozhýbať smerom dopredu. Zmenu hmotnosti by krúžok docielil tak, že krúžok by bol urýchlovačom častíc. Keď by urýchlil častice na jednej strane, tie by tak zvýšili svoju hmotnosť a celý systém by posunuli dopredu.

Vo vákuu, teda napríklad aj v medzihviezdnom priestore, by to malo za následok, že škatuľa by sa roztočila.

David Burns, a NASA Engineer has unveiled the ‚helical engine‘, which could potentially power flights across space without using any fuel at all. It would have to be 200m long and 12m wide to work, and would only operate effectively in the frictionless environment of deep space. pic.twitter.com/zc3YiBsLsG

— Magdeleen Jooste (@JoosteMagdeleen) October 14, 2019

Vďaka tomuto princípu by špirálový motor mohol rozhýbať kozmickú loď takmer na rýchlosť svetla, ak by mal dostatok času a energie. Samotný Burns ale uvádza, že ani jemu nie je jasné, či by to vôbec fungovalo.

Motor by, samozrejme, musel pracovať vo vesmíre, aby nedochádzalo k treniu. Na Zemi by na vytvorenie ťahu o sile jedného newtona potreboval až 125 megawattov energie. Navyše, pohon by musel byť pomerne veľký, podľa New Scientist by to malo byť najmenej 200 metrov na dĺžku a 12 metrov na šírku.

Odborníci sú ale skeptickí. Dať tieto myšlienky do skutočnosti by bolo nesmierne náročné a navyše je dosť možné, že celý koncept odporuje zákonu o zachovaní hybnosti.

Na druhej strane sú takéto myšlienky a koncepty potrebné, lebo práve takéto abstraktné myslenie môže prispieť k vzniku niečoho, čo by v budúcnosti mohlo skutočne fungovať, alebo aspoň vnuknúť niekomu inému nápad, ako to urobiť tak, aby to mohlo byť realizovateľné.

Pozri aj:

Gama lúče dokázali prekonať rýchlosť svetla. Dokonca sa aj vrátili v čase

Science Alert