Reprofoto: Youtube/naturalist2008

Vodný chrobák Regimbartia attenuata je skutočným unikátom.

Keď žaba zožerie bežného chrobáka a ten sa ocitne v jej žalúdku, čoskoro nastáva jeho koniec a premení sa na živiny. Ak však žaba zožerie vodného chrobáka s latinským pomenovaním Regimbartia attenuata, pre neho ešte nie je nič stratené. V skutočnosti sa vydá iba na cestu vnútornosťami žaby a po vylúčení pokračuje vo svojom živote ďalej. 

Chrobáky skupiny, do ktorej patrí aj Regimbartia attenuata, môžu byť škodcami v rybích liahňach. Tento konkrétny chrobák obýva ryžové polia v Japonsku, ktoré sú však tiež domovom viacerých druhov žiab. Aj preto si vyvinuli jedinečný spôsob obrany, uvádza portál Science Alert.

Pokus v laboratóriu

Aj keď žaby dospelé chrobáky bez problémov zhltli, 90 % z nich sa vylúčilo do šiestich hodín po zjedení a prekvapivo ostali nažive,” uvádza Kobe Shinji Sugiura v štúdii uverejnenej v Current Biology.

V jednom z najpodivnejších experimentov vedci vzali tieto vodné chrobáky a žaby s latinským pomenovaním Pelophylax nigromaculatus a umiestnili ich spolu do laboratória. Po ich zjedení netrvalo dlho, keď sa chrobáky začali opäť objavovať po tom, ako vyšli “z druhého konca” žaby.

Ak sa nemohli hýbať, zomreli

Sugiura v následnom experimente chrobákom zatavil nohy voskom a znemožnil im pohyb. Následne boli vylúčení po čase 38 až 150 hodín a neprežili. Keď však nemali chrobáky obmedzený pohyb, drvivá väčšina z nich sa objavila nezranená po pár hodinách. Jeden chrobák bol neuveriteľne rýchly a zo žaby sa dostal iba za necelých 7 minút.

Po prechode tráviacim ústrojenstvom žaby žili chrobáky ešte dlhé týždne, a tak sa nezdá, že by im táto “exkurzia” uškodila.

Väčšinou, keď žaba alebo aj iný živočích zožerie iného, dostáva sa skonzumované zviera do pasívnej situácie. V prostredí bez kyslíka a na mieste plnom žalúdočnej kyseliny prežije iba chvíľu.

Sofistikovaný únik

To ale nie je prípad tohto vodného chrobáka. Nesedí nečinne v žalúdku, ale vydá sa cestou cez tráviaci trakt. Je to prvý zdokumentovaný prípad aktívneho úniku koristi. Vodný chrobák prejde do tenkého a hrubého čreva a následne dosiahne kloaku, odkiaľ je vylúčený.

Chrobák ale nemôže odtiaľ vyjsť bez pomoci žaby. Tlak jej zvierača udržuje otvor uzavretý a chrobák sa nemá ako dostať von. No aj tu má malý trik v rukáve. Chrobák začne so stimuláciou čreva žaby a tá pocíti nutkanie sa vyprázdniť. Takýmto spôsobom sa dostáva chrobák na slobodu.

Nie všetky vodné chrobáky, dokonca ani tie, ktoré sú príbuzné Regimbartia attenuata toto dokážu. Pri experimentoch boli všetky chrobáky mŕtve. Naopak, spomínaný vodný chrobák nemal problém uniknúť aj z iných druhov žiab.

Výskum ešte nekončí a vedci budú podrobne skúmať, čo chrobák presne robí vo vnútri žaby a či náhodou neexistujú ešte ďalšie vodné chrobáky, ktoré dokážu vykonať takýto trik hodný kúzelníka Houdiniho.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )