Jednou z viacerých zvrátených ideí nacizmu bolo vyhladenie židovskej rasy. Keďže likvidácia miliónov ľudí je logisticky náročný úkon, nacisti sa naň intenzívne pripravovali. Veľké množstvo Židov sa nachádzalo aj v Poľsku a tých bolo potrebné najprv koncentrovať a následne ich vyhladzovať. Najväčším miestom, kde ich koncentrovali, bolo varšavské geto.
Už od roku 1940 nacisti umiestňovali poľských Židov do get v poľských mestách. Takto ich dokázali udržiavať pod väčšou či menšou kontrolou až tri milióny.
Jedna izba na deväť Židov
Na jeseň roku 1940 vzniklo úplne najväčšie geto židov v hlavnom meste Varšava. Bolo to v podstate niekoľko ulíc, ktoré nacisti uzavreli a pod hrozbou zabitia strážili ich hranice. Varšavské geto v porovnaní s rozlohou Varšavy zaberalo iba 2,4 % z nej, avšak žilo tu asi 30 % jej obyvateľov. Tí tu prežívali v stiesnených a neľudských podmienkach. Ako informuje Profimedia, na ploche 3,4 km2 tu vo vrchole geta žilo až 460-tisíc Židov. Na jednu izbu v gete pripadalo až 9,2 osoby.
Geto slúžilo ako akási „medzistanica“, odkiaľ boli Židia deportovaní do nemeckých koncentračných táborov nachádzajúcich sa najmä v Poľsku.
Výstavba geta
Aby geto plnilo svoj cieľ, teda nedalo sa do neho bez kontroly prichádzať a najmä odchádzať, začal sa stavať múr, ktorý vytvorí bariéru. S jeho výstavbou sa začalo 1. apríla 1940 a 16. októbra 1940 bolo zriadené nemeckým generálnym guvernérom Hansom Frankom. Ten nariadil varšavským Židom, aby sa okamžite zhromaždili pred getom a začali v ňom bývať.
16. novembra 1940, teda presne pred 80. rokmi, nacisti varšavské geto uzavreli. Ten, kto sa pokúšal z neho utiecť, aj napríklad ponad trojmetrový múr s ostnatým drôtom, bol na mieste zastrelený.
Život v gete
Každý deň v gete znamenal boj o prežitie. Ako informovalo TASR pred dvomi rokmi, Židia nemali prístup do obchodov a boli odkázaní na nemecké zásobovanie. To sa obmedzovalo na nutné minimum – dostali len toľko, aby vládali pracovať v továrňach, ktoré si tam Nemci zriadili. Tí, ktorí nepracovali, hladovali. Keď zomreli, nenašiel sa nikto, kto by ich pochoval a mŕtvoly sa pomaly rozkladali na uliciach.
Ľudia sa tlačili v malých nevetraných miestnostiach. Lieky a základné hygienické potreby neexistovali. Aj preto vypukla v gete epidémia týfusu.
Predohra povstania
Už v lete 1942 bolo z geta v rámci operácie Großaktion Warschau odvedených najmenej 254-tisíc obyvateľov do vyhladzovacieho tábora Treblinka pod zámerom presídlenia na východ. Geto sa tak razantne preriedilo, zmenila sa aj skladba jeho obyvateľstva. Do vyhladzovacieho tábora putovali najmä starci a deti a ostali tu zvyčajne iba zdraví a silní muži, ktorí dokázali pracovať.
Nacisti nemali v úmysle ponechať geto natrvalo. Ich cieľom bolo vyhladenie, čo znamená aj likvidácia samotného geta. Najprv ho plánovali zrušiť do roku 1942 napokon Himmler vydal 9. januára 1943 rozkaz na likvidáciu geta. Obyvatelia geta mali byť presunutí do koncentračných táborov, kde by boli naďalej nasadzovaní do prác.
K obyvateľom geta sa však dostali správy o tom, čo sa stalo s odvedenými deťmi a starcami. Dobre si uvedomovali situáciu a nechceli sa vzdať iba tak bez boja. Začali sa ozbrojovať s úmyslom, že sa nacistom budú brániť.
Deväť dní po Himmlerovom rozkaze vstúpilo do geta asi 1 000 nemeckých vojakov. Židia sa im ale schovávali, následne sa niektorí nechali zatknúť, aby v stanovený čas na vojakov zaútočili. Nacisti boli z útokov prekvapení, tie sa opakovali nasledujúce štyri dni. V dôsledku útokov sa podarilo z geta odsunúť asi 5-tisíc mužov a potom sa s tým prestalo.
Povstanie geta
Obyvatelia geta si uvedomili, že nacisti skôr či neskôr podniknú veľký útok. Rýchlo začali stavať barikády, zákopy a ozbrojovať sa. Boli však vyzbrojení iba pištoľami, niekoľkými granátmi a zápalnými fľašami. Údajne mali maximálne tri guľomety a všeobecný nedostatok munície.
Večer 18. apríla varšavské geto obkľúčili nemecké vojská a poľská polícia. Na druhý deň skoro ráno vošli do geta. Zaskočil ich odpor Židov a ich útoky. Večer sa museli vojaci stiahnuť pričom ich asi 40 padlo.
Nacisti však proti povstaniu nasadili najmenej 2 000 vojakov, poľskú kolaborantskú políciu, aj letectvo. Nemcom sa postupne darilo prekonávať odpor, pomocou plameňometov likvidovali domy, jedovatým plynom otravovali bunkre. Po nasadení Luftwaffe a bombardovaním vybraných lokalít už Židia kládli iba lokálny odpor.
Zničením synagógy 16. mája 1943 sa boje oficiálne skončili a varšavské geto bolo zničené. Väčšina obyvateľov zahynula alebo bola odvlečená do koncentračných táborov. Z tých, ktorým sa podarilo z geta ujsť, sa stali partizáni, no mnohých sa podarilo dodatočne vypátrať.
Význam pre históriu
Pravdepodobne aj samotní obyvatelia geta si plne uvedomovali, že ich povstanie je beznádejné a že ich odpor bude potlačený. Aj napriek tomu sa rozhodli nevzdať sa a prejaviť snahu zachrániť sa. Ich hrdinstvo sa zapísalo do dejín nezmazateľnými písmenami.
Nikdy sa asi presne nedozvieme, koľko ľudí počas bojov vo varšavskom gete padlo. Uvádza sa, že na strane Židov bojovalo asi 1 000 bojovníkov, z ktorých 75 % padlo. Na strane Nemcov to oficiálne bolo iba 16 zabitých a 85 zranených, avšak neoficiálne čísla hovoria asi o 300 až 500 vojakoch.
Toto nebolo jediné povstanie vo Varšave. Približne po roku, 1. augusta 1944 prepuklo Varšavské povstanie, v ktorom bojovalo aj niekoľko Židov z povstania vo varšavskom gete. Aj toto povstanie však bolo potlačené.
Nahlásiť chybu v článku