Foto: Bain News Service, publisher / Public domain

Písal sa rok 1869, keď sa v Cardiffe rozpútalo hotové šialenstvo.

Stačil jediný hoax na to, aby ľudia uverili, že obri skutočne existujú. Aj keď sa udalosť odohrala už pred desaťročiami, svedčí o tom, že informácie sa šíria rýchlosťou požiaru a ľudia sú ochotní uveriť čomukoľvek.

Zlaté obdobie hoaxov

Čo sa týka hoaxov, 19. storočie bolo takpovediac zlatým obdobím. Ľudia boli ochotní uveriť čomukoľvek, tisícky Američanov dokonca začali veriť aj v existenciu mýtických obrov. Autorom prepracovaného hoaxu bol George Hull, ktorý sa živil obchodovaním s cigarami, okrem toho však bol aj skeptikom a ateistom. Počas jednej zo svojich obchodných ciest sa v Iowe stretol s kňazom, ktorý bral Bibliu veľmi doslovne a veril napríklad aj tomu, že po Zemi kedysi kráčali obri.

Foto: Scan from magazine / Public domain

Po rozhovore s kňazom vzkrsol v Hullovej hlave nápad a rozhodol sa, že vyrobí zo sadry obra, aby videl, či veriaci ľudia skutočne uveria, že je to skamenelina obra. Aj sa mu to napokon po dvoch rokoch a množstve minutých peňazí podarilo. 16. októbra v roku 1869 kopali dvaja muži studňu, keď zrazu natrafili na masívne kamenné chodidlo. Gideon Emmons a Henry Nichols kopali ďalej až kým neodokryli celú sochu. Tá merala viac ako tri metre a vážila takmer 1 400 kilogramov. William Newell, ktorému pozemok patril, okamžite vyhlásil, že istotne ide o prevratný objav.

Obra chceli vidieť tisícky zvedavcov

Postavil si nad objavom stan a od zvedavcov, ktorí chceli obra vidieť, začal vyberať poplatok. Samozrejme, obchod len tak prekvital, obra predsa človek nevidí len tak, každý deň. Obra chceli vidieť všetci a zbiehať sa sem začali ľudia zo šíreho okolia. Newell o podvode vedel, spolupracoval totiž s Hullom a sám sa postaral o to, aby bol obor zakopaný presne na mieste, kam o rok neskôr poslal dvoch mužov vykopať studňu.

Foto: Bain News Service, publisher / Public domain

Titulky amerických novín boli senzáciou zaplavené a o pôvode kamenného obra sa živo diskutovalo. Objav prišlo preskúmať mnoho odborníkov a aj keď niektoré hlasy tvrdili, že je to len socha, mnohí skutočne uverili, že je to obor, o akom sa píše aj v Biblii. Hovorilo sa dokonca o zázraku alebo o indiánskom prapredkovi a Newell na ňom veľmi dobre zarábal. Len v priebehu prvých týždňov si obra prišlo pozrieť viac ako 2 500 ľudí a keď do mesta zavítal George Hull, nastal čas obra predať – za 30 000 dolárov.

Netrvalo dlho a podvod bol odhalený

Nový majiteľ sa rozhodol, že s obrom bude putovať po krajine a predvádzať ho za peniaze. Ľudia však začali byť čoraz viac podozrievaví. Tam, kde jeden človek videl zázrak či podvod, iní videli peniaze a patril k nim aj slávny majiteľ cirkusu, P.T. Barnum. Ten chcel obra od nového majiteľa kúpiť, odmietol ho však, preto sa Barnum rozhodol, že si dá vyrobiť repliku sochy a vystaví ju v manhattanskom múzeu. Do konca roka sa po Amerike pohybovalo pol tucta kópií cardiffského obra.

Foto: Martin Lewison from Forest Hills, NY, U.S.A. / CC BY-SA

Netrvalo však dlho a zo zázraku sa stal terč posmechu. Ľudia si začali uvedomovať, že to bol podvod a dokonca aj samotný Hull začal o sebe šíriť, že práve on je autorom celého hoaxu. Čoskoro sa v novinách objavilo aj priznanie sochárov, ktorí obra vytesali. V roku 1877 Hull svoj trik zopakoval, tentoraz pochoval obra s chvostom v Colorade, ľudia však podvod rýchlo odhalili.

Hull zomrel v roku 1902, mnohými nenávidený, ďalšími zas obdivovaný, až do posledného dychu však bol hrdý na to, ako pobláznil celý svet.

All That Is Interesting, History, Smithsonian Mag, Live Science
0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )