Európska komisia (EK) v stredu zažalovala Slovensko na Súdnom dvore EÚ preto, lebo účinne nerieši otázku segregácie rómskych detí vo vzdelávaní. Informuje o tom spravodajca TASR.
Komisia pripomenula, že pravidlami EÚ o rasovej rovnosti (smernica z roku 2000) sa prísne zakazuje diskriminácia na základe etnického pôvodu v kľúčových oblastiach života vrátane vzdelávania.
Na Slovensku sú však rómske deti často umiestňované do špeciálnych škôl pre žiakov s miernym mentálnym postihnutím. A aj mnohé rómske deti, ktoré sú zapojené do hlavného vzdelávacieho prúdu, sú často segregované v oddelených triedach alebo školách.
EK už v roku 2015 iniciovala právny postup v prípade nesplnenia povinnosti proti Slovensku a v roku 2019 mu ako ďalší krok zaslala odôvodnené stanovisko.
Podľa EK Slovensko odvtedy uskutočnilo niekoľko legislatívnych reforiem a prijalo viaceré stratégie a akčné plány na podporu začlenenia Rómov do vzdelávania. Avšak po dôkladnom posúdení týchto opatrení a monitorovaní situácie na mieste EK dospela k záveru, že tieto reformy sú nedostačujúce.
Diskriminácia rómskych detí vo vzdelávaní na Slovensku pokračuje, čo potvrdil aj prieskum o Rómoch, ktorý vykonala Agentúra EÚ pre základné práva (FRA). Na Slovensku navštevuje 65 percent rómskych žiakov vo veku šesť až 15 rokov školy, v ktorých sú všetci alebo väčšina žiakov Rómovia. V porovnaní s rokom 2016 to predstavuje nárast o päť percentuálnych bodov. Slovensko je tak členským štátom EÚ s najvyššou mierou segregácie Rómov vo vzdelávaní.
EK na Slovensko podala aj ďalšiu žalobu
EK taktiež zažalovala Slovensko na Súdnom dvore EÚ pre absenciu včasných platieb podnikom za dodávky tovaru a služieb. Problém sú platby od nemocníc. Pre nesprávne uplatňovanie pravidiel smernice o oneskorených platbách komisia okrem Slovenska zažalovala aj Portugalsko.
Pokiaľ ide o Slovensko, eurokomisia sa obracia na Súdny dvor z dôvodu výrazných oneskorení verejných nemocníc s platbami ich dodávateľom. Komisia začala postup v prípade nesplnenia povinnosti už v roku 2017, keď rovnako poukázala na to, že výraznými oneskoreniami platieb zo strany verejných nemocníc sa brzdí konkurencieschopnosť a odolnosť podnikov pôsobiacich v sektore zdravotníctva, najmä malých a stredných podnikov.
Exekutíva EÚ vysvetlila, že oneskorené platby majú negatívny vplyv na podniky, pretože znižujú mieru ich likvidity. Tým bránia rastu, znemožňujú budovanie odolnosti a môžu obmedzovať úsilie o prechod na ekologickejší spôsob fungovania s výraznejšou orientáciou na digitalizáciu.
Nahlásiť chybu v článku