Hrochy v Kolumbii na území Escobarovho ranču, foto: SITA/AP

Nepôvodné druhy veľkých cicavcov, zdá sa, dokážu obnovovať procesy a vlastnosti prastarých ekosystémov.

Keď v roku 1993 zastrelili známeho drogového baróna Pabla Escobara, znamenalo to pre korupciou a mafiou zdrvenú Kolumbiu veľké víťazstvo. Prinieslo to však aj niekoľko mimoriadne neobyčajných problémov. Napríklad, štyri hrochy, ktoré Escobar priviezol do svojej súkromnej zoo v srdci Južnej Ameriky. Z hrozby environmentálnej katastrofy sa však podľa najnovších poznatkov stal presný opak.

Pablo Escobar si popri riadení drogového kartelu v kolumbijskom meste Medellín zriadil aj svoju súkromnú zoo. S vedomím, že si postavil vlastné väzenie, v ktorom si odpykával súdom nariadený trest, to azda nikoho neprekvapuje. V Escobarovej zoo sa po jeho smrti nachádzali aj štyri hrochy, ktoré si drogový barón nechal priviezť z afrického kontinentu, ktorý tieto veľké bylinožravce prirodzene obývajú. Po Escobarovej smrti ostali na barónovom ranči nekontrolované a ich populácia sa zvýšila na 80-100 jedincov. Namiesto hrozby však podľa nových poznatkov biológov z Univerzity v Massachusetts predstavujú nádej na obnovu zaniknutých ekosystémov.

Hrochy v Kolumbii na území Escobarovho ranču, foto: SITA/AP

Obavy z nepôvodných druhov

Keď po Escobarovi ostali v Kolumbii nekontrolované hrochy, mnohí odborníci sa obávali, že veľké bylinožravce môžu v ekosystéme spôsobiť nerovnováhu. Argument, že ide o invazívny druh škodca bol celkom namieste. Hrochy žijú iba v subsaharskej Afrike a na pobreží Nílu. Štyrom jedincom v Kolumbii sa však evidentne dobre darilo. V priebehu rokov sa populácia hrochov v Kolumbii rozrástla na minimálne 80 jedincov.

Podľa nových zistení biológov z Massachusettskej univerzity, ktorí pracovali s celosvetovou analýzou, ako aj analýzou údajov z Kolumbie, však malo introdukovanie hrochov v Južnej Amerike pozitívny vplyv. Ukazuje sa, že veľké bylinožravce dokážu obnoviť a naštartovať dôležité procesy a vlastnosti, ktoré miestne ekosystémy stratili v dôsledku masového vymierania. To odštartovala ľudská činnosť už pred 100-tisíc rokmi, najvýraznejšie dôsledky však ekosystémy pociťujú v posledných desaťročiach.

Hrochy v Kolumbii na území Escobarovho ranču, foto: SITA/AP

Obnovujú „stratený svet“

Aj keď závery nemožno zovšeobecniť, populácia hrochov v Južnej Amerike prináša pozitívne výsledky.

„Divoké hrochy v Južnej Amerike sa stravou aj veľkosťou tela podobajú na dávno vyhynuté živočíšne druhy. Ich úlohu v ekosystémoch nenahrádzajú dokonale, dokážu však obnoviť niektoré dôležité vlastnosti prostredia,“ vysvetľuje evolučný biológ a spoluautor štúdie zverejnenej v časopise PNAS John Rowan.

Hrochy v Kolumbii dokážu podľa biológov do určitej miery nahrádzať dávno vyhynuté cicavce, ktoré žili na území Južnej Ameriky v období pleistotocénu. Konkrétne ide o Macrauchenie podobné obrovským lamám a notougulaty, ktoré sa podobali dnešným hrochom. Odborníci tvrdia, že hrochy v prostredí Južnej Ameriky dokážu oživovať „stratený svet“ zvláštnych veľkých pravekých cicavcov, ktorý začal miznúť približne pred 100-tisíc rokmi pravdepodobne zapríčinením predchodcov moderného človeka.

Hrochy v Kolumbii na území Escobarovho ranču, foto: SITA/AP

Podobný trend pritom biológovia pozorujú aj v iných oblastiach sveta. Napríklad v Severnej Amerike mnoho odborníkov a časť verejnosti vníma prítomnosť stád divokých koní na juhozápade kontinentu veľmi negatívne. Napriek tomu, že ide o introdukované druhy živočíchov zo Španielska, skutočnou pravlasťou koní je práve Severná Amerika. Divoké kone v USA tak dnes dokážu obnovovať vlastnosti ekosystémov, ktoré naštartovali pred desiatkami rokov ich prapredkovia.

0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )