Foto: Taz [CC BY 2.0], via Wikimedia Commons, Google Earth

Envirostratégia 2030 je oficiálne hotová.

Tvorili ho od roku 2017, teraz po takmer dvoch rokoch je konečne hotový. Dokument ministerstva životného prostredia s názvom Envirostratégia 2030 je oficiálne zverejnený a po dlhom medzirezortnom pripomienkovaní, mieri na stôl vlády Slovenskej republiky. Tá môže program, ktorý obsahuje ciele a nariadenia o ochrane prírody a životného prostredia schváliť či neschváliť už na najbližšom zasadnutí. Čo dokument vlastne obsahuje? 

Slovensko sa riadi environmentálnou stratégiou schválenou pri zrode republiky. Platia u nás pravidlá, nariadenia a zákony, staré viac ako 25 rokov. Za štvrťstoročie sa ale zmenilo Slovensko, svet, domáca aj celosvetová spoločnosť. Naša planéta v posledných desaťročiach „kričí o pomoc“ a je v prvom rade úlohou jednotlivých krajín, aby jej túto pomoc poskytli. Pre ministerstvo životného prostredia vypracovalo novú stratégiu takmer 160 odborníkov. Celý dokument si môžete prečítať na tomto odkaze. Nás z neho zaujali najmä tieto časti.

Ochrana prírody a lesov

V dokumente Envirostratégia 2030 kladie rezort životného prostredia veľký dôraz na ochranu prírody a biotopov, obnovu zdevastovaných území či sprísnenie ťažby dreva v chránených územiach. Azda najvýznamnejším cieľom je zmena legislatívy ochrany prírody. Envirostratégia 2030 hovorí o zjednodušení systému chránených území a stupňov ochrany prírody, čo by malo viesť k jej prísnejšej a dôkladnejšej ochrane. V návrhu je napríklad zonácia národných parkov s cieľom vytýčiť do roku 2025 bezzásahové územia na 50% rozlohe národného parku. Do roku 2030 by sa mali bezzásahové územia rozšíriť na 75% rozlohy národných parkov.

Foto: Hrebeň Nízkych Tatier medzi Polomkou a Pohorelou/Google Earth

Vytvorenie bezzásahových území by mohlo konečne viesť k zastaveniu kontroverznej a nadmernej ťažby dreva na území Slovenska. V týchto častiach národných parkov by totiž platil absolútny zákaz ťažby a spracovania (aj kalamitného) dreva, okrem prípadov ohrozujúcich ľudské zdravie a majetok, vyčistenia prístupových komunikácií a chodníkov, prípadných ohrozujúcich prekážok na vodných tokoch.

Menej potravinového odpadu, viac recyklácie

Zaujímavé a veľké zmeny obsahuje Envirostratégia v oblasti odpadu a recyklácie. Tá v roku 2017 dosahovala na Slovensku mieru 29 %. Do roku 2030 by ju rezort životného prostredia chcel zvýšiť až na 60%. Avizované sú aj zmeny v oblasti skládkovania odpadu. Samosprávy si za skládky v budúcnosti priplatia a štát by chcel množstvo komunálneho odpadu, ktorý končí na skládkach znížiť na hranicu 25% napriek tomu, že nás európska legislatíva zaväzuje toto číslo skresať na 10%.

Foto: Taz [CC BY 2.0], via Wikimedia Commons
Slovensko sa v Envirostratégii 2030 konečne púšťa aj do boja s potravinovým odpadom, v ktorom je naša legislatíva aktuálne veľmi prísna. Reštaurácie a supermarkety budú povinné potraviny, ktoré neskončia u spotrebiteľa ďalej využiť, a teda napríklad darovať charite. Ak už potraviny nebudú vhodné na konzumáciu, reťazce by ich mali kompostovať, energeticky využiť či predať za zníženú cenu na kŕmne účely.

Veľkým krokom je zrušenie minimálnej trvanlivosti. Túto informáciu by mala nahradiť len informácia spotrebujte do. Pri dobrom skladovaní je totiž mnohé potraviny možné konzumovať aj po dátume minimálnej trvanlivosti a je preukázané, že táto informácia vedie len k zvyšovaniu potravinového odpadu. Slovensko ju chce preto, podobne ako väčšina krajín Európy v minulosti, odstrániť.

Dokument Envirostratégia 2030 obsahuje ďalšie veľké množstvo pripravovaných zmien a cieľov v oblasti ochrany životného prostredia a prírody. Slovensko sa jej schválením môže konečne o krok priblížiť ku krajinám „západného sveta“. Je už len na vláde našej republiky, či dokument schvália, alebo sa budeme naďalej riadiť stratégiou schválenou v roku 1993.

euractiv.sk
0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )
Príbehy