Kedysi tabu téma, dnes fenomén. Sado-masochistické vzťahy vďaka médiám nabrali nový rozmer, ale len málokto vie, že to, čo médiá prezentujú, nie je jediná forma tejto „úchylky“. Sadizmus sa ľahko môže dostať aj mimo spálne, a prerásť až do šikany alebo zastrašovania v každodennom živote. Akí sú teda skutoční sadisti, ktorým týranie spôsobuje potešenie?

Každý sadista potrebuje po svojom boku masochistu, ktorý splní jeho fantázie

Každý sadista potrebuje po svojom boku masochistu, ktorý uspokojí jeho potreby. Tento koncept však nie je čiernobiely, ako by sa mohlo zdať. Mnoho sadistov má aj masochistické sklony a naopak. Táto škála sa rozprestiera od niečoho hravého a zdanlivo nevinného až po extrémy, ako je znásilňovanie a ponižovanie.

Podľa výskumu sexuálneho psychológa a doktora Justina LeMillera prevádzaného na 391 účastníkoch, všetci účastníci si užívali obidve role – aj sadistickú aj masochistickú, no vo väčšine prípadov spôsobovaná bolesť bola len minimálna.

Sadizmus môže byť dôsledkom detských tráum ako aj každodenného stresu

Psychológovia sa domnievajú, že takáto sexuálna potreba môže pochádzať z traumy z detstva, ako aj zo skúseností, ktoré sadisti zažili počas neskorších rokov, konkrétne počas dospievania. Tieto potreby jedinec často spája so svojimi problémami a akceptovanie bolesti, alebo jej spôsobovanie je preňho ako odľahčenie týchto minulých skúseností.

Tí, čo vedú stresujúci život a sú zahltení zodpovednosťou, sa často uchyľujú k roli submisívneho partnera, pretože chcú spraviť krok vzad od svojho autoritatívneho života a nechať zodpovednosť na chvíľu na niekom inom. Submisívni ľudia môžu taktiež trpieť pocitom viny  a prijímajú bolesť ako trest.

Sadisti na druhej strane môžu byť submisívni v každodennom živote a preto si chcú v tom sexuálnom uľaviť od frustrácie z toho, že v živote nemajú nad vecami kontrolu. Preto sa uchyľujú k sadizmu – aby aspoň na chvíľu cítili, že nad niekým kontrolu majú.

Ľudská myseľ je ako labyrint a závisiac na nálade, ľudia so sado-masochistickými sklonmi môžu veľmi ľahko prepínať medzi rolou sadistu a masochistu, aby uspokojili svoje aktuálne potreby.

Pokiaľ sa sadizmus dostane aj mimo spálne, máte vzťah s niekým, komu sa hovorí „každodenný sadista“

To sa tiež môže pohybovať na rôznych stupňoch. Dokonca aj pocit uspokojenia pri zabití súpera počas video hry je mierna forma sadizmu. Pôžitok zo sledovania konfliktu medzi vašimi obľúbenými postavami v televíznom seriáli taktiež.

Tieto veci síce vyzerajú nevinne, no v podstate sa taktiež jedná o pôžitok z bolesti niekoho iného. Ako sa táto škála stupňuje, každodenné skutky môžu byť zlovestnejšie a škodlivejšie, aby uspokojovali sadistovu potrebu potešenia z bolesti iných ľudí.

Ako spoznáte sadistu?

Neexistuje asi nič, čo by vám na prvý pohľad oznámilo, kto je sadista a kto nie. No keď človeka bližšie spoznáte, existuje celá škála vlastností, ktorá vám dokáže vyslať signál, že sa o sadistu skutočne jedná.

V prvom rade si sadisti užívajú sledovanie toho, ako niekto trpí, čo môže začať už rozširovaním klebiet alebo verejným ponižovaním niekoho. Takisto bolesť radi spôsobujú. Je to podobné ako sledovanie utrpenia, no jedná sa o to, že radi spôsobujú aj fyzickú bolesť.

Ubližovanie ostatným patrí do ich každodenných fantázií, a nie len tých sexuálnych. Vždy, keď majú možnosť niekomu ublížiť, tak to spravia, čo môže zahŕňať aj šikanu a teší ich, keď takéto verejné ponižovanie ostatných priláka pozornosť.

Posledným znakom, podľa ktorého spoznáte sadistu, sú sexuálne tendencie. Pokiaľ vás požiada, aby ste boli submisívni v hocijakej forme, či už ide o otroctvo, bitie alebo dusenie, budete mať jasný obraz toho, že je daná osoba sadista.

Najlepší spôsob, ako sa zbaviť sadistu je nechať ho uveriť, že koniec bol jeho rozhodnutím

V sexuálnom živote je to otázkou preferencie. Pokiaľ vy máte submisívne potreby a tendencie, sadistický partner môže byť do istej miery pre vás ideálny. No aj v takomto prípade by mal sadizmus ostať za dverami spálne a nikdy by nemal prejsť do každodenného života.

Pokiaľ stretnete sadistu, je na mieste najskôr zistiť, do akého spektra sadizmu zapadá. Pokiaľ je to v rámci vášho pohodlia, je to v poriadku, no mali by ste si dať pozor, aby to neprerástlo do extrémneho alebo každodenného sadizmu.

Takíto ľudia potrebujú mať pocit, že majú nad vami kontrolu, takže pokiaľ chcete sadistického partnera nechať ísť, musíte v nich vzbudiť nezáujem voči vám. Samozrejme, že je tu aj možnosť napadnúť ich autoritu, no to môže byť niekedy riskantné a nebezpečné.

Pokiaľ nepatríte vyslovene k ľuďom, ktorí si rolu submisívneho partnera užívajú, a pokiaľ v svojom partnerovi spoznáte sadistu, dobre si rozmyslite, či do takéhoto vzťahu chcete ísť. To, čo na začiatku vyzerá ako nevinná hra sa môže ľahko premeniť na nočnú moru.

Pozri aj: 9-OTÁZKOVÝ TEST, KTORÝ O VÁS PREZRADÍ, ČI MÁTE SKLONY K SADIZMU

psych.sk (Ivana G.), lifehack