Tisíce ľudí v Budapešti, padajúca Stalinova socha, výstrely pri rozhlase: 23. október 1956 je jedným z najdôležitejších dátumov moderných maďarských dejín. Pri príležitosti 70. výročia maďarského povstania si pripomíname cenu slobody a udalosť, o ktorej sa dlhé roky nesmelo hovoriť.
správy od nás budete mať ako prví.
Maďari v roku 1956 žiadali politické slobody, slobodu prejavu a možnosť rozhodovať o vlastnej krajine. Študenti, robotníci a obyčajní občania riskovali životy v boji proti režimu a sovietskej vojenskej prevahe. Povstanie bolo napokon vojensky potlačené, no jeho odkaz trvá dodnes. Udalosť sa do dejín zapísala ako maďarské povstanie a pripomíname si ho 23. októbra, dnes presne po 70 rokoch.
Davy ľudí, strhávanie Stalinovej sochy a vlajky s dierou. To, čo sa pôvodne začalo ako pokojná demonštrácia, sa v priebehu pár hodín zmenilo v krvavé potlačenie a tisíce obetí. Mnohí z tých, ktorí nezomreli, napokon z Maďarska utiekli.
Strach, tajná polícia a nádej po Stalinovej smrti
Hoci v Maďarsku vo voľbách v roku 1945 zvíťazila Nezávislá maloroľnícka strana, do roku 1948 krajinu aj tak ovládli komunisti. Využili tajnú políciu ÁVH a postupne odstránili svojich politických odporcov. Maďarský líder Mátyás Rákosi bol zástancom tvrdej komunistickej línie a úzko spolupracoval s Moskvou. Maďari nemali slobodu prejavu. Tajná polícia vytvárala atmosféru strachu a zatýkala ľudí, ktorí kritizovali komunizmus. Dokonca aj počúvanie západnej hudby mohlo viesť k zatknutiu, píše portál BBC.
Prítomnosť tisícok sovietskych vojakov a úradníkov zaťažovala maďarské hospodárstvo a zhoršovala život obyvateľov. Sovietsky zväz sa snažil presadzovať aj ruský jazyk, ktorý sa vyučoval v školách a postupne sa objavoval aj na verejných nápisoch.
Všetko sa začalo meniť po smrti Josifa Stalina v roku 1953. Vo februári 1956 sovietsky líder Nikita Chruščov vo svojom takzvanom „tajnom prejave“ kritizoval Stalinove zločiny a porušovanie ľudských práv. Jeho prejav vzbudil v komunistických krajinách nádej na väčšiu slobodu a politické reformy.
K optimizmu prispel aj príklad Rakúska, ktoré sa v roku 1955 stalo neutrálnym štátom, a reformy v Poľsku. V Maďarsku medzitým narastala nespokojnosť s komunistickým režimom. Študenti, novinári a spisovatelia začali otvorene požadovať reformy a väčšiu slobodu, informuje portál ADST.
Pád Rákosiho a nová nádej: Imre Nagy sa stáva tvárou zmeny
V júli 1956 odvolali Mátyása Rákosiho z čela Maďarskej strany pracujúcich a na jeho miesto nastúpil Ernő Gerő. Ani ten si však nezískal dôveru obyvateľov. Imre Nagy, bývalý predseda vlády a zástanca reformnejšieho smerovania, sa postupne stal symbolom nádeje na politické zmeny. Do čela vlády sa vrátil až 24. októbra 1956, deň po vypuknutí povstania, informuje BBC.
Medzi Nagyove hlavné požiadavky patrili:
- Slobodné voľby, aby si občania mohli sami vybrať svojich predstaviteľov.
- Spravodlivé súdnictvo a nezávislé súdne procesy.
- Odchod sovietskych vojsk z Maďarska.
- Možnosť súkromne vlastniť pôdu a hospodáriť na nej.
- Vystúpenie z Varšavskej zmluvy a vyhlásenie neutrality, aby Maďarsko nebolo podriadené sovietskemu bloku.
Tieto požiadavky vyjadrovali túžbu Maďarov po väčšej slobode, lepších životných podmienkach a nezávislosti od Sovietskeho zväzu. Podnietila sa tak ešte viac nespokojnosť obyvateľov s režimom a boli rozhodnutí niečo s ním urobiť. Navyše to už nebol len Nagy, kto sa nebál sformulovať zmeny, ktoré chcel, aby nastali. Zoznam zostavili aj maďarskí študenti v októbri 1956.
Celý zoznam požiadaviek študentov obsahoval 16 bodov a môžete si ho prečítať v závere článku. Obsahoval napríklad požiadavku odchodu sovietskych vojsk z Maďarska alebo vyšetrenie zločinov komunistických predstaviteľov.
23. október: Stalinova socha padla a pri rozhlase zazneli prvé výstrely
23. októbra 1956 vyšli do ulíc Budapešti tisíce demonštrantov. Žiadali politické zmeny a odchod sovietskych vojsk. Demonštranti strhli Stalinovu sochu a z maďarských vlajok vystrihovali komunistický štátny znak, čím vznikol jeden zo symbolov povstania.
Napätie vyvrcholilo pri budove Maďarského rozhlasu, kde bezpečnostné zložky zadržali študentskú delegáciu. Keď demonštranti žiadali jej prepustenie, príslušníci štátnej bezpečnosti na nich začali strieľať. Udalosť vyvolala v Budapešti vlnu násilia a ozbrojený odpor, čím sa začalo maďarské povstanie.
Krvavý štvrtok: streľba na neozbrojený dav
Do rána 25. októbra Sovietsky zväz vyslal do Maďarska najmenej 34 000 vojakov a 1 350 tankov. V úzkych uliciach Budapešti sa však sovietske jednotky spočiatku nedokázali efektívne pohybovať, čo povstalcom poskytovalo určitú výhodu, píše portál The Collector.
Pred budovou parlamentu a ministerstva poľnohospodárstva sa zhromaždili tisíce pokojných, neozbrojených demonštrantov. To, čo však malo byť tichým protestom, sa rýchlo zmenilo na tragédiu. Príslušníci tajnej polície ÁVH, ktorí boli rozmiestnení na strechách budov s puškami a guľometmi, pravdepodobne spustili paľbu ako prví. Následne začali na dav strieľať z viacerých miest aj tanky. Podľa odhadov prišlo o život približne osemsto až tisíc demonštrantov.
Ľudia, v snahe zachrániť si život, sa pokúšali ukryť v budove ministerstva poľnohospodárstva. Ani tam však nenašli bezpečie, pretože streľba prichádzala aj z jej vnútra. Tí, ktorí prežili, neskôr hovorili o tom, že streľba trvala približne pol hodiny. Svedkovia zároveň mali vidieť, ako sovietske a maďarské vojenské jednotky spoločne odvážali telá obetí. Tanky prechádzali ponad mŕtve telá a buldozéry ich následne zhŕňali na hromady. Potom ich nakladali na nákladné autá a odvážali na cintorín, kde ich pochovali v spoločnom hrobe.
Rozkaz na masovú streľbu údajne vydal Ivan Serov, šéf sovietskej tajnej služby KGB. Napriek snahe však demonštrácie nepotlačil, práve naopak. Po masakri sa mnohí preživší pridali k najbližším skupinám povstalcov a vzali do rúk zbrane. Odpor sa následne zintenzívnil a povstalci prešli do protiútoku.
Udalosti z 25. októbra sa tak zapísali do dejín ako Krvavý štvrtok, jeden z najtragickejších okamihov maďarského povstania.
Krátke prímerie a falošná nádej na slobodu
Počas bojov do 27. októbra 1956 zahynuli stovky maďarských civilistov. Obyvatelia pomáhali povstalcom nosením potravín, odovzdávaním správ a ošetrovaním zranených. Imre Nagy rokoval so sovietskymi predstaviteľmi o ukončení násilia a rozpustení tajnej polície ÁVH.
Po niekoľkých dňoch krvavých bojov sa 28. októbra 1956 podarilo dosiahnuť prímerie. Boje postupne utíchali a sovietske jednotky sa začali sťahovať z Budapešti. Maďari verili, že povstanie sa skončilo víťazstvom a krajina získa väčšiu slobodu a nezávislosť.
Napriek zdanlivému upokojeniu situácie však Sovietsky zväz pripravoval nový vojenský zásah. 30. októbra vypukli ďalšie krvavé boje pri sídle komunistickej strany na Námestí republiky v Budapešti. Počas prestrelky zasiahli do bojov aj tanky a zahynuli príslušníci tajnej polície aj civilisti. Medzitým sa sovietske vedenie rozhodlo prímerie ukončiť a povstanie definitívne potlačiť. Hoci sa časť sovietskych jednotiek už začala z Budapešti sťahovať, čoskoro sa vracali nové vojenské posily a ďalšie jednotky sa zhromažďovali pri maďarských hraniciach. Maďari pritom ešte stále dúfali, že si vybojovali slobodu.
Sovietsky zväz rozhodol o vojenskom potlačení povstania
Povstanie sa však neodohralo len v Budapešti, ale rýchlo sa rozšírilo do celého Maďarska. Tisíce ľudí sa zapojili do ozbrojeného boja proti štátnej bezpečnosti a sovietskym vojakom. V mestách vznikali robotnícke rady, ktoré preberali moc a požadovali politické reformy. Nová vláda rozpustila štátnu bezpečnosť a prisľúbila slobodné voľby, píše ADST.
1. novembra 1956 Imre Nagy oznámil vystúpenie Maďarska z Varšavskej zmluvy a vyhlásil neutralitu krajiny. Chcel tak zabezpečiť nezávislosť Maďarska od sovietskeho bloku. Ten sa však nehodlal vzdať.
Imre Nagy: premiér, ktorého zatkli, popravili a pochovali v neoznačenom hrobe
Počas maďarského povstania v roku 1956 sa Imre Nagy postavil na stranu obyvateľov a podporil ich požiadavky na politické reformy, informuje portál History Skills. 1. novembra vyhlásil neutralitu Maďarska a oznámil zámer vystúpiť z Varšavskej zmluvy. Sovietsky zväz však 4. novembra spustil rozsiahlu vojenskú inváziu, ktorá povstanie potlačila. Odpor povstalcov pokračoval do 10. novembra, no sovietska armáda mala výraznú prevahu.
Po útoku sa Nagy uchýlil na juhoslovanské veľvyslanectvo v Budapešti. Hoci mu predstavitelia nového režimu prisľúbili bezpečný odchod, po opustení veľvyslanectva ho sovietske úrady zatkli a odviezli do Rumunska. Neskôr ho previezli späť do Maďarska, kde ho v tajnom procese odsúdili za vlastizradu a pokus o zvrhnutie štátu. 16. júna 1958 ho vo veku 62 rokov popravili obesením a pochovali do neoznačeného hrobu.
Jeho osud zostal symbolom represálií po potlačení povstania. O Nagyovej poprave a samotnom povstaní sa v Maďarsku desaťročia nesmelo otvorene hovoriť. Až 16. júna 1989, presne 31 rokov po jeho smrti, ho slávnostne pochovali so štátnymi poctami v Budapešti. V tom istom roku ho maďarský najvyšší súd posmrtne rehabilitoval a zrušil obvinenia proti nemu.
Tisíce mŕtvych, 200-tisíc utečencov a „gulášový komunizmus“
Počas bojov zahynulo viac ako 2 500 Maďarov a približne 700 sovietskych vojakov. Z krajiny utieklo asi 200-tisíc ľudí, pričom väčšina z nich utiekla do Rakúska. Komunistický režim zároveň na desaťročia potlačil verejnú diskusiu o týchto udalostiach.
Nový režim na čele s Jánosom Kádárom tvrdo potrestal účastníkov povstania. Viac ako 300 ľudí popravil a tisíce ďalších skončili vo väzení. Väčšinu politických väzňov však prepustili do roku 1963, informuje portál Britannica.
V nasledujúcich rokoch začal režim postupne zmierňovať svoju politiku. Od 60. rokov sa uvoľňovala cenzúra, zoslabli niektoré obmedzenia a obyvatelia získavali väčšiu osobnú aj ekonomickú slobodu. K významným zmenám prispeli hospodárske reformy zavedené v roku 1968 pod názvom Nový ekonomický mechanizmus.
Obdobie Kádárovej vlády, ktoré sa skončilo pádom komunistického režimu v roku 1989, sa označuje ako „gulášový komunizmus“. Hoci Maďarsko zostávalo komunistickým štátom, v porovnaní s mnohými ďalšími krajinami sovietskeho bloku ponúkalo obyvateľom väčšiu mieru osobnej slobody a lepšie materiálne podmienky.
Po páde komunistického režimu v roku 1989 sa 23. október stal v Maďarsku štátnym sviatkom. Pripomína začiatok povstania aj boj Maďarov za slobodu a nezávislosť.
16 požiadaviek maďarských študentov z októbra 1956:
- Požadujeme okamžité stiahnutie všetkých sovietskych vojsk v súlade s ustanoveniami mierovej zmluvy.
- Požadujeme, aby sa všetci členovia strany na všetkých úrovniach volili tajným hlasovaním, ako aj voľbu nových funkcionárov na nižších, stredných a vyšších stupňoch Maďarskej strany pracujúcich. Títo funkcionári zvolajú čo najskôr stranícky zjazd, aby zvolil ústredný výbor.
- Musí sa vytvoriť nová vláda pod vedením Imreho Nagya. Všetci predstavitelia zodpovední za zločiny stalinistického obdobia a éry Rákosiho musia byť okamžite odvolaní.
- Požadujeme verejné vyšetrovanie zločineckej činnosti Mihálya Farkasa a jeho spolupracovníkov. Mátyás Rákosi, ktorý nesie najväčšiu zodpovednosť za zločiny nedávnej minulosti, ako aj za skazu našej krajiny, musí byť vrátený do Maďarska, aby sa postavil pred ľudový súd.
- Požadujeme, aby sa v celej krajine konali všeobecné voľby do nového Národného zhromaždenia na základe všeobecného a tajného hlasovania za účasti všetkých politických strán. Požadujeme uznanie práva pracujúcich na štrajk.
- Požadujeme prehodnotenie a úpravu maďarsko-sovietskych a maďarsko-juhoslovanských vzťahov v politickej, hospodárskej a kultúrnej oblasti na základe úplnej politickej a hospodárskej rovnosti a vzájomného nezasahovania do vnútorných záležitostí.
- Požadujeme úplnú reorganizáciu hospodárskeho života Maďarska pod vedením odborníkov. Celý hospodársky systém založený na plánovaní sa musí opätovne preskúmať s ohľadom na podmienky v Maďarsku a životne dôležité záujmy maďarského ľudu.
- Naše zahraničnoobchodné dohody a presná celková výška reparácií, ktoré nikdy nebude možné splatiť, musia byť zverejnené. Požadujeme presné informácie o zásobách uránu v našej krajine, o jeho ťažbe a o ústupkoch poskytnutých Rusom v tejto oblasti. Požadujeme, aby Maďarsko malo právo slobodne predávať svoj urán za svetové trhové ceny a získavať tak voľne zameniteľnú menu.
- Požadujeme úplnú revíziu pracovných noriem v priemysle a okamžitú, zásadnú úpravu miezd v súlade s oprávnenými požiadavkami robotníkov a intelektuálov. Požadujeme zavedenie minimálnej životnej mzdy pre pracujúcich.
- Požadujeme, aby sa systém rozdeľovania reorganizoval na nových základoch a aby sa poľnohospodárske produkty využívali racionálnym spôsobom. Požadujeme rovnaké zaobchádzanie so súkromnými roľníckymi hospodárstvami.
- Požadujeme, aby všetky politické a hospodárske súdne procesy preskúmali nezávislé súdy, ako aj prepustenie a rehabilitáciu nevinných. Požadujeme okamžitý návrat vojnových zajatcov z druhej svetovej vojny a civilných osôb deportovaných do Sovietskeho zväzu vrátane väzňov odsúdených mimo Maďarska.
- Požadujeme úplné uznanie slobody názoru a prejavu, slobody tlače a rozhlasu, ako aj založenie denníka študentskej organizácie MEFESZ (Zväzu maďarských vysokoškolských študentov).
- Požadujeme, aby bola Stalinova socha, symbol stalinistickej tyranie a politického útlaku, čo najskôr odstránená a nahradená pamätníkom na pamiatku mučeníkov boja za slobodu z rokov 1848 – 1849.
- Požadujeme, aby boli symboly cudzie maďarskému ľudu nahradené tradičným maďarským štátnym znakom – Kossuthovým znakom.
- Požadujeme nové uniformy pre armádu, ktoré budú zodpovedať našim národným tradíciám.
- Požadujeme, aby bol 15. marec vyhlásený za štátny sviatok a 6. október za deň národného smútku, počas ktorého budú školy zatvorené.
Štěpán žije na 500-ročnom panstve v jednej z najkrajších oblastí sveta: Stará sa o záhradu aj o husi
Nahlásiť chybu v článku