Navštívili sme miesta, kde útočil Juraj Lupták, známy ako Banskobystrický škrtič či Krvavý bača. V okolí Banskej Bystrice zavraždil tri ženy, za čo ho odsúdili na trest smrti. Pozreli sme sa, ako dnes vyzerajú miesta, kde sa jeho zločiny odohrali.
správy od nás budete mať ako prví.
Bola sobota 6. mája 1978, keď sa Banská Bystrica prvýkrát ponorila do série tragických udalostí. Všetko sa začalo v lokalite známej ako Vysielač SNP. Vtedy tam ešte neznámy páchateľ napadol a zaškrtil mladú ženu. Potúžený alkoholom a čistiacim prostriedkom na okná neskončil len pri vražde. Obeť okrem toho znásilnil a okradol.
Vražda pri vysielači zostala dlhé roky nevyriešená. Prvé náznaky toho, že môže ísť o pokračujúci zločin, sa objavili až o štyri roky neskôr. Sériový vrah, známy aj ako Banskobystrický škrtič, pokračoval v útokoch na Suchom vrchu. Pozreli sme sa aj na ďalšie miesta, kde útočil. Všetky prípady pritom mali niečo spoločné.
Kto bol Juraj Lupták?
Odchovanec detských domovov, neúspešný žiak, alkoholik a povaľač. Všetky tieto slová opisujú Juraja Luptáka, sériového vraha, ktorý v 80. rokoch pripravil o život tri ženy. Ako dopĺňa denník Plus jeden deň, väčšinu voľného času trávil v lesoch okolo Banskej Bystrice. Ak práve nepopíjal alebo nezbieral huby a ovocie, zamestnával sa ako pastier a pomocník baču.
Ako pre denník Pravda uviedol Jozef Polievka, ktorý bol poverený vyšetrovaním prípadu, všetky Luptákove obete mali niečo spoločné. „Vrah bol pod vplyvom okeny aj vína, svoje obete nielen znásilňoval, ale aj okrádal, ale predtým ich vždy surovo bil, až kým ich nezabil,“ priblížil.
Prvú obeť napadol pri vysielači
Naša prvá zastávka je miesto, kde si Lupták vyhliadol svoju prvú obeť. Ide o televízny a rozhlasový vysielač v severnej časti vrchu Laskomer. Na úpätí kopca sa dnes rozkladajú ulice s niekoľkými domami, pred 50 rokmi tu však žiadne alebo takmer žiadne nestáli.
Prvá vražda sa odohrala v máji, my však k Vysielaču SNP prichádzame v chladnom októbri. Cestou hore míňame nenápadnú rampu, za ktorou sa dnes nachádza poľnohospodársky areál. Jeho súčasťou sú aj priestory na skladovanie sena pre dobytok. Pripomenie nám to Luptáka, keďže sa v tom čase živil ako pastier.
Pokračujeme ďalej k širšiemu priestoru s dreveným altánkom. Celou cestou nás sprevádza výhľad na vysoký stĺp pred nami. Vyše 200-metrový vysielač postavili na Laskomeri v rokoch 1935 až 1936, teda pár rokov pred narodením Luptáka. Neskôr pri ňom našli telo jeho prvej obete.
Od altánku sa presúvame k lesnému chodníku. Okolo parkoviska ich je niekoľko, pri jednom z nich nachádzame turistický smerovník s nápisom Pod vysielačom. Práve takéto chodníky 6. mája 1978 prilákali Luptáka. Na jednom z nich si vystriehol nič netušiacu 20-ročnú Elenu, ku ktorej sa zozadu prikradol a udusil ju.
Podrobnosti Luptákovej prvej vraždy opisuje web kriminalistika.eu: „Priskočil k nej zozadu a škrtil ju, kým neupadla do bezvedomia a potom ju znásilnil.“ Ako dodáva, mladej žene po vražde ešte ukradol z kabelky 500 korún.
Druhá obeť vymodelovala jeho podobizeň
Cesta z vysielača je uprostred týždňa osamelá, prechádzajú okolo nás len dve autá. Pomaly sa predierame zápchou v centre Bystrice a pokračujeme k našej druhej zastávke. Je ňou Suchý vrch, kopec nad sídliskom Fončorda, ktorý bol v minulosti vyhľadávaný aj vďaka známej turistickej chate.
Zapchaté centrum strieda rozbitá asfaltka. Cesta k chate vedie cez hustý les, autá ani ľudí nestretáme. Po desiatich minútach jazdy zbadáme malé parkovisko. Stoja tam dve autá, ich majiteľov však nablízku nevidíme. Pokračujeme smerom nadol.
Čoskoro prichádzame k rázcestiu s ďalším altánkom. Za ním pomedzi stromy presvitá budova reštaurácie, na občerstvenie by sme v nej čakali márne – otvorená je len na objednávku. O niekoľko metrov ďalej si pri ceste všímame jednoduchý drevený kríž. Z chodníka ho takmer zakrýva hustý porast.
Lupták sa po prvej vražde na chvíľu ocitol vo väzení. V košickej Šaci „sedel“ za marenie výkonu úradného rozhodnutia, s vraždou to teda nemalo nič spoločné. Až do roku 1982 strávil väčšinu času na slobode v Banskej Bystrici. Všetko sa zmenilo 2. júna, keď zabil ďalšie mladé dievča.
Druhá vražda prebiehala podobne ako prvá. Lupták si na Suchom vrchu vytypoval 15-ročnú Lýdiu, ktorá sa vracala domov z výletu. V alkoholovom opojení napadol dievča odzadu, zvalil ho na zem a udusil. Aj tejto obeti ukradol peniaze a jej telo následne ukryl v lese.
Zaujímavý zvrat vniesla do príbehu matka zavraždenej. Tá podľa denníka SME tvrdila, že Lýdia krátko pred smrťou vymodelovala do plastelíny mužskú tvár. Tá sa mala nápadne podobať na tvár vraha. „Matke povedala, že stvárnila svoju smrť. Vtedy ešte nik nepredpokladal, že nevinná obeť v záhadnej predtuche tragédie zanechala dôležitú stopu,“ píše denník.
Obloha nad Suchým vrchom sa pomaly zaťahuje a nás čaká cesta späť do mesta. Na jej konci sa hustý les náhle premení na širokú panorámu mesta pod nami. Z diaľky vidno nielen vysielač na Laskomeri, ale aj dve kostolné veže na námestí. Neďaleko nich stojí budova mestského úradu, naša posledná zastávka. Tu mal Lupták zavraždiť ďalšiu školáčku – Ivanu.
Trúfol si aj na vraždu v centre
Je večer a ulice mesta sa postupne vyľudňujú. Z malého parku s fontánou dovidieť na policajné autá, ktoré občas križujú prázdne cesty. Po chodníkoch sa prechádza len zopár ľudí. Okná na mestskom úrade sú tmavé, otváracie hodiny sa dávno skončili.
Míňame roh budovy a prechádzame k detským jasliam. Odtiaľ je to len pár metrov ku garážam, kde 18. júla 1982 malo dôjsť k poslednej vražde Krvavého baču. Lupták si opäť zvolil násťročné dievča, tentoraz sa nebál ani verejného priestranstva.
Banskobystrický škrtič si svoj posledný zločin „poistil“ kameňom. Na mladú Ivanu trpezlivo vyčkával v tme, a keď prešla okolo, zaútočil na ňu opäť od chrbta. Surovo ju bil kameňom až do bezvedomia. Keď sa dievča na chvíľu prebralo a prosilo o život, Lupták nepoľavil a školáčku zabil. Neskôr na výsluchu tvrdil, že Ivanu neznásilnil len preto, že v tom čase mala menštruáciu. Na záver jej však ukradol náušnice.
Rozsudok, s akým nerátal
Po poslednej vražde polícia zintenzívnila pátranie. Luptáka napokon zadržali a v rámci vyšetrovania podstúpil aj test na detektore lži. Vyšetrovateľ Polievka spomína, že vrah si bol pri vypočúvaní istý tým, že si svoj trest odpyká vo väzení. Takáto predstava ho však nedesila a zrejme preto sa pred policajtmi neostýchal. „Priam sa predvádzal, ako keby bol pyšný na to, čo spáchal,“ uviedol kriminalista pre Pravdu.
Lupták sa vydesil až po vynesení rozsudku. Súd v Banskej Bystrici ho po dokázaní viny za tri vraždy odsúdil na trest smrti. Napokon ho popravili 16. júla 1987 v Bratislave, čím sa stal predposledným popraveným väzňom na našom území.
Vysielač aj Suchý vrch sú dnes obklopené výstavbou. Obľúbené prírodné lokality navštevuje množstvo Bystričanov, ktorí tu hľadajú oddych od rušného mesta. Centrom zas denne prechádzajú stovky chodcov a áut. Miesta, ktoré si v minulosti vybral Juraj Lupták ako dejisko vrážd, na prvý pohľad ničím neprezrádzajú, čo sa na nich odohralo.
Štěpán žije na 500-ročnom panstve v jednej z najkrajších oblastí sveta: Stará sa o záhradu aj o husiNajnovšie články
Nahlásiť chybu v článku