Navštívili sme hrad Šášov, ktorý preslávila legenda o odvážnom šašovi. Zisťovali sme, ako pokračuje jeho rekonštrukcia a či sa po okolí stále pohybujú odvážne kozy. To, čo sme odhalili pri pátraní po pôvode názvu hradu, nás prekvapilo.
správy od nás budete mať ako prví.
Okolie Štiavnických vrchov sa na jeseň mení na pestrofarebnú paletu. Jazda po R1 pripomína cestu cez krajinu, v ktorej sa zelená postupne stráca medzi odtieňmi žltej, oranžovej a červenej. Neďaleko Žiaru nad Hronom sa v diaľke vynára výrazný kopec a na jeho vrchole sa týči stredoveká zrúcanina hradu Šášov.
Hrad Šášov preslávili viaceré povesti. Tá najznámejšia z nich vysvetľuje pôvod jeho názvu a hovorí o šašovi, ktorý mal zachrániť kráľa pred medveďom. Je však táto legenda aj skutočným vysvetlením jeho mena? Vybrali sme sa na Šášov zistiť, ako pokračuje jeho záchrana, či po skalách stále lozia nebojácne kozy a čo o pôvode jeho názvu hovoria historické pramene.
Na parkovisku pod hradom rozhodujú centimetre
Z R1 odbočujeme smerom na Ladomerskú Viesku. Túto časť Žiaru nad Hronom sme navštívili nedávno, keď sme pátrali po zvyškoch zaniknutej obce Horné Opatovce. Tentoraz si krátime cestu a ešte pred čerpacou stanicou odbočujeme smerom na Šášovské Podhradie.
Úzka cesta pomedzi stromy nás privedie do obce. Ponad domy vyčnieva strmé bralo, ktoré sme videli už od Žiaru. Naše ďalšie kroky smerujú na jeho vrchol.
Cesta v obci sa ešte viac zužuje, sotva by po nej prešli dve autá vedľa seba. Našťastie zaparkujeme už po pár metroch. Parkovisko pod hradom je rovnako stiesnené ako cesta pri ňom. Pod skalou, ktorá sa môže každú chvíľu odlomiť, už stoja dve ďalšie autá. Napokon sa nám podarí natlačiť k nim aj to naše.
Prejdeme k odbočke na hrad a hneď si všimneme niekoľko informačných tabúľ. Turistický smerovník, ukazovateľ na plote domu aj tabuľa pri chodníku nás posielajú jedným smerom – k hradu Šášov. Prečítame si niekoľko informácií o obci a vyberieme sa strmým kopcom smerom do lesa.
Výstup trvá len niekoľko minút
Prvé zmienky o Šášove pochádzajú z 13. storočia. Ako približuje informačná tabuľa, v stredoveku spolu s neďalekým hradom Revište bránil priechod cez hronský úval. Hrad počas storočí menil majiteľov aj správcov. Jeho dejiny sa spájajú napríklad s uhorským kráľom Žigmundom Luxemburským a s vojenským veliteľom Jánom Jiskrom z Brandýsa. Hradu sa v 17. storočí zmocnil lúpežný rod Dóciovcov, neskôr ho poškodili vojaci počas Tököliho povstania. K ďalším škodám na konštrukcii došlo začiatkom 18. storočia, keď naň zaútočili cisárske vojská. Hrad postupne strácal svoj význam a začal chátrať.
Od parkoviska kráčame strmším kopcom cez les asi päť minút, kým dôjdeme na menšiu čistinu. Stále nie sme pri hrade, no už naň máme dobrý výhľad. Na čistine si na chvíľu oddýchneme, sedieť sa dá aj na drevených lavičkách pri altánku. Ľahko si tu predstavíme letnú opekačku či menšie kultúrne podujatie. Keby bol hrad v noci vysvietený, dodával by tomuto miestu magickú atmosféru.
Po oddychu zamierime späť do lesa, opäť o čosi vyššie. Hoci sa zdá, že hrad je nepríjemne vysoko, cesta k nemu už netrvá dlho. Celý výstup nám zaberie približne pätnásť minút a zvládnu ho aj deti. Cestou stretávame jedného návštevníka, ktorý sa vracia nadol. Aj uprostred týždňa hrad vyhľadávajú turisti.
Odvážne kozy sme nestretli
Na úpätí hradného brala nás víta kovový panel s nápisom Šášov. Hneď za ním sa nám naskytne veľkolepý pohľad na východnú stenu hradu. Aj keď ju obopína lešenie, odspodu pôsobí majestátne.
Na lúčke pod hradom stoja ďalšie altánky s lavicami, nájdeme aj pokladničku určenú na dobrovoľné príspevky. Vstup na hrad je bezplatný a o jeho jednotlivých častiach sa dozvedáme z informačných tabúľ. Prvá tabuľa upozorňuje na komoru uprostred svahu. Dnu sa nedostaneme, no vďaka tabuli sa dozvedáme, že ide o ľadovňu, historickú obdobu mrazničky. V zime do nej ukladali ľadové kryhy z Hrona, aby chladom konzervovali potraviny.
Ešte pred niekoľkými rokmi sa v okolí Šášova pohybovalo stádo kôz, ktoré liezli aj po strmých skalných bralách. Pre turistov predstavovali nečakanú atrakciu, pre správcov hradu však mali aj praktický význam. Vďaka schopnosti dostať sa na ťažko prístupné miesta pomáhali odstraňovať náletové dreviny. Pri našich posledných návštevách sme ich však nestretli. Cestou na hrad sme si ale všimli prístrešok, v ktorom sa predtým zhromažďovali.
Pri vstupe na hrad nás prekvapí drevená bránka, ktorú si z predchádzajúcich návštev nepamätáme. Nie je to však jediná novinka. V kamenných múroch si všímame nové drevené dvere a viaceré časti opevnenia pôsobia pevnejšie než pri našej poslednej návšteve.
Hrad preslávila povesť o šašovi
Šášov sa každý rok mení a rekonštruuje, k čomu od roku 2003 prispieva najmä Združenie na záchranu hradu Šášov. Zdá sa, že so záchrannými prácami zďaleka nekončí. Svedčí o tom nielen lešenie na vonkajšej strane hradu, ale aj prístrešok s drevenými doskami vnútri.
Združenie osadilo na hrade a v jeho okolí aj informačné tabule s opisom jednotlivých častí. Všimli sme si napríklad zakryté miesto v zemi pri východnom paláci. Ako sme sa dozvedeli, ide o cisternu na vodu, ktorá sa v minulosti nachádzala v interiéri. „Voda do nej bola zberaná zo striech tohto paláca prostredníctvom zvodov umiestnených v jeho útrobách,“ informuje text na tabuli.
Najviac nás zaujala informácia o pôvode názvu hradu. Kedysi tu stála len jedna tabuľa s textom o známej povesti. Dnes však pribudli ďalšie, ktoré ju dopĺňajú.
Podľa rozšírenej povesti sa zvolenský hradný pán vybral na poľovačku na medvede. Keď ho jeden z nich napadol, zachrániť ho mal jeho dvorný šašo. Na pamiatku tejto udalosti potom na skalnom brale postavili hrad, ktorý dostal meno po tomto hrdinovi.
Ako to bolo naozaj?
Podľa Združenia na záchranu hradu Šášov pôvod jeho názvu nie je taký jednoznačný. Ako poukazuje v príspevku na Facebooku, najstaršia povesť o názve hradu pochádza z roku 1742 a zachytil ju polyhistor Matej Bel. Povesť hovorí o strachu Slovákov z Nemcov, ktorí sa usídlili v Banskej Štiavnici. Kmeň Sasov preto z mesta vyhnali a tí sa rozpŕchli na rôzne svetové strany. Jedna skupina sa usídlila pri Hrone, kde postavila hrad. Ten dostal meno Saský kameň.
Historické názvy hradu naznačujú, že jeho meno má zložitejší pôvod. V starších písomnostiach sa objavuje latinské pomenovanie castrum Saskew aj maďarské názvy Saskő či Szászkő vára. Maďarské slová sas a kő znamenajú orol a kameň, a tak sa názov spájal aj s predstavou Orlieho kameňa. Hrad sa v nemčine označoval ako Sachsenstein a toto pomenovanie používal aj Ľudovít Štúr.
Ešte v druhej polovici 19. storočia bol hrad známy ako Sásov. K zmene došlo až pod tlakom maďarizácie na území Slovenska: „Posledná tretina 19. storočia sa vyznačovala silným maďarizačným tlakom, čo sa výrazným spôsobom prejavilo aj na miestnom obyvateľstve. A tak sa zrejme z hradu Sásov stal Šášov (keďže „s“ sa v maďarčine číta ako „š“),“ vysvetlilo združenie.
Rozlúčka so Šášovom a jeho tajomstvom
Nad horami sa drží opar a pomaly zahaľuje klesajúce slnko. Príroda v okolí naberá zlatistý nádych a do zlata sa ponárajú aj chladné hradné múry. Pomaly sa zberáme na cestu nazad na parkovisko, spoločnosť nám robia už len drobné spevavce. Z dediny sa ozýva zvuk cirkulárky, miestni sa už pripravujú na zimu.
Zatvárame za sebou bráničku a pomaly schádzame lesom nadol. Lesná cesta je šmykľavá a pustá, v myšlienkach si pripomíname povesť o love na medvede. Keď sa napokon dostaneme k autu, čaká nás ešte trochu manévrovania na stiesnenom parkovisku. Pri odchode sa v spätnom zrkadle naposledy obzrieme za zrúcaninou na strmom brale.
Šášov dnes láka turistov nielen svojou polohou a výhľadmi, ale aj príbehmi, ktoré sa k nemu viažu. Povesť o odvážnom šašovi je asi najznámejšia, historické pramene však naznačujú, že pôvod mena hradu je oveľa zložitejší. Práve to robí z návštevy Šášova viac než len obyčajný výstup na zrúcaninu.
Štěpán žije na 500-ročnom panstve v jednej z najkrajších oblastí sveta: Stará sa o záhradu aj o husiNajnovšie články
Nahlásiť chybu v článku