Ale ja sa tentoraz vydám niečím iným a rýchlejším. Rýchlovlakom. Napriek tomu, že Uzbekistan je ďaleko v HDP za Slovenskom, niektoré politické špičky si tu uvedomili, že treba investovať do skvalitnenia infraštruktúry. Ešte pred ôsmymi rokmi mal Uzbekistan nielen katastrofálne cesty, ale aj železnice.
Odvtedy sa všetko postupne mení ako šibnutím čarovného prútika v tejto polopúštnej krajine, kde je priemerný mesačný zárobok 250 USD. Samozrejme, rýchlovlak nejde všade a stále sú miesta, kde železničná súprava ide drasticky pomaly. Ale stavím sa, že týmto tempom, akým sa buduje, budú mestá spojené rýchlejšie, ako u nás bude vybudovaná diaľnica medzi Bratislavou a Košicami.
V Samarkande nasadám na vlak Afrosyab. Už samotná železničná stanica ma prekvapuje neskutočnou čistotou a službami na vysokej úrovni. Kto by si povedal, že Uzbekistan bude na tom lepšie ako my, čo sa týka železničných staníc? Na Slovensku máme často o týchto bývalých postsovietskych krajinách veľmi pokrivenú optiku a myslíme si, že tu zastal čas. Sem tam sa uškŕňame pri zmienkach o krajinách v Strednej Ázii a pritom o nich poriadne nevieme.
Mali by ste vidieť tie pohľady našincov, akí sú prekvapení, keď prídu na železničnú stanicu. Fotia si to tu, ako keby boli niekde v Japonsku a obdivovali šinkanzeny. Výpravcovia v krásnych a čistých uniformách ma dokonalou angličtinou navigujú do pýchy Uzbekistanu. Usádzam sa v pohodlných kreslách a mám toľko miesta, ako keby som bol práve v japonských rýchlovlakoch. Presne na minútu sa vlak pohne a naberie rýchlosť 250 km/h. Cítim sa ako v lietadle aj vďaka digitálnym obrazovkám, ktoré informujú o rýchlosti a polohe.
Bavlníkové a pšeničné polia sa mihajú za oknom a popritom popíjam silný čierny čaj, ktorý je typický pre túto krajinu. Vzdialenosť medzi Samarkandom a Bucharou je viac než 250 kilometrov a vlak to prejde za necelé dve hodiny. A koľko stojí lístok? 10 eur. Keď si zoberiem, koľko stojí vzdialenosť medzi Bratislavou a Košicami pomalším vlakom…
Ste hladný a nechce sa vám ísť do reštauračného vozňa? Stačí privolať usmiatu zamestnankyňu a vybrať si z jedálneho menu. Rýchlostné vlaky nie sú výsadou len pre bohaté krajiny. A pritom z nášho pohľadu zaostalé krajiny sú na tom niektoré lepšie a nastúpili na cestu modernizácie. Aj v susednom Kazachstane, ktorý si spájame s filmom Borat, postavili vyše tisíc kilometrov rýchlostných železníc! Kde robíme chybu?
A teraz si viem predstaviť, že niekto povie, nech ukážem aj tie pomalšie vlaky. Dokonca sa do mňa obuli Železnice slovenskej republiky, že Uzbekistan má aj iné vlaky. Páči sa, teraz sa dozviete, aké to je, keď cestujete pre zmenu najpomalším vlakom v Uzbekistane na trase Taškent – Kokand, ktorý nájdete vo Ferganskej doline a prechádza niekoľkými horskými priesmykmi.
Vlak prekoná 250-kilometrovú vzdialenosť za 4 hodiny a 30 minút. Nielenže vlak po trase prekonáva náročné stúpanie, ale aj prechádza niekoľkými tunelmi. A samotný vlak? Na tejto trase cestujete lôžkovým vlakom za cenu 8 eur v 1. triede a za 4 eurá v 2. triede. Kupé síce nie je tak krásne ako v najrýchlejšom vlaku, ale všetko je v rámci možností čisté, toalety zamestnanci neustále čistia a klíma ide v tejto polo-púštnej krajine na plné obrátky.
Už ma ani neprekvapuje, že opäť prídeme na čas a v meste, kde žiadni turisti vôbec nechodia, je železničná stanica nová, krásna a voňavá. Neveríte? Pozrite si video aj z tohto vlaku.
Ja nevravím, že musíme mať rýchlovlaky, ale prečo služby a železničné stanice na Slovensku vyzerajú ako vyzerajú? ŽSR mi argumentovali, že Uzbekistan nie je demokratická krajina, ale neviem, čo je toto za argument o kvalite cestovania. Fajn, nemusíme sa preháňať šialenou rýchlosťou a radšej si vychutnávajme krajinu pri pomalšej jazde, ale tu ide hlavne o služby, železničné stanice a presnosť. A v tomto nás Uzbekistan predbehol, či sa nám to páči alebo nie.
Všetky cestovateľské rady do sveta nájdete na www.travelistan.sk
Nahlásiť chybu v článku