Foto: J. Goodinson; scientific advisor J. Svolos; via Sneed, Antiquity, 2020

V súčasnosti sa kladie čoraz väčší dôraz na to, aby boli služby dostupné každému.

Je nevyhnutné, aby sa do budov úradov či potravín vedeli dostať aj ľudia s rôznymi telesnými postihnutiami. Dôležitosť týchto opatrení si uvedomovali už stavitelia v antickom Grécku. Už pred 2500 rokmi sa chrámy stavali tak, aby do nich mali prístup aj telesne postihnutí.

Už antickí Gréci mysleli na to, ako do spoločnosti začleniť každého

Ľudia s telesným postihnutím to neraz nemajú jednoduché. Je pre nich náročné dostať sa nielen do budov, ale napríklad aj do mestskej hromadnej dopravy, neraz chýba taká základná vec, akou je napríklad obyčajná rampa. Ako informuje portál All That Is Interesting, nedávna štúdia publikovaná v časopise Antiquity naznačuje, že už antickí Gréci sa snažili chrámy navrhovať tak, aby mal do nich prístup každý, aj ľudia s telesným postihnutím.

Ako informuje portál CNN, niektoré špeciálne navrhnuté budovy boli podľa archeológov vybudované skôr ako v 4. storočí pred naším letopočtom. Nálezy naznačujú, že už vtedy mysleli ľudia aj na to, ako začleniť do spoločnosti každého, vrátane ľudí s rôznymi telesnými postihnutiami.

Fakt, že už antickí Gréci stavali rampy však nie je žiadnou novinkou. Až donedávna ale archeológovia v diskusiách túto tému akosi prehliadali. Zaujímavé je, že téma telesného postihnutia nechýba ani v gréckej mytológii a v umení. Na hrnčiarskych výrobkoch z antických čias sa podarilo nájsť nákresy starších, ale aj telesne postihnutých ľudí. Napríklad Héfaistos, starogrécky boh kováčskeho remesla, sa narodil s postihnutím nohy, následkom čoho celý život kríval.

Telesným postihnutím trpela nemalá časť gréckej populácie

Archeológovia sa nazdávajú, že v antickom Grécku trpela telesným postihnutím nemalá časť populácie. Napríklad, v meste Amphipolis archeológovia objavili cintorín s množstvom ľudských pozostatkov, pričom až 60 % jedincov, ktorí boli na danom cintoríne pochovaní, trpelo osteoartritídou. V najvážnejších prípadoch môže toto ochorenie zapríčiniť, že jedinec nie je schopný vykonávať ani bežné činnosti.

Čo sa týka rámp pre telesne postihnutých ľudí, tie archeológovia objavili najčastejšie pri vstupoch do svätýň a chrámov, kam sa ľudia chodili modliť k Asklépiosovi, bohovi lekárstva. Ľudia tu neraz nechávali dary reprezentujúce postihnutú končatinu v nádeji, že ich boh lekárstva vylieči. Najvýznamnejší chrám zasvätený Asklépisovi sa nachádzal v Epidaurose. Archeológovia napočítali v okolí tohto chrámu až 11 kamenných rámp.

Vedci však upozorňujú, že nálezy treba brať s istou opatrnosťou, ani antickí Gréci totiž neboli dokonalou spoločnosťou. Je však na zamyslenie, že v tom čase neexistovali legislatívy, ktoré by niečo také prikazovali. Napriek tomu však Gréci investovali svoj čas, zdroje a energiu, aby pomohli telesne postihnutým. Vyjsť v ústrety telesne postihnutým ale neznamená len postaviť rampy na správne miesta. Je to komplikovaná záležitosť, ktorá ostáva nedoriešená ešte aj v 21. storočí.

All That Is Interesting
0
Uložiť článok
Komentovať ( 0 )