Andreas s rodinou rozbehol biznis v raji na zemi: Dom si prenajmete od 523 eur na mesiac, plávanie so žralokmi musíte zažiť

Ak by ste mohli žiť v raji, ktoré miesto na svete by ním bolo? Čech Andreas a jeho rodina sa rozhodli pre Honduras, konkrétne pre ostrov Roatán. Rozbehli tu úspešné podnikanie a vo svojej reštaurácii vás radi pohostia vyberanými dobrotami. Vezmú vás plávať so žralokmi a ukážu vám ten najkrajší východ slnka. Ako sa na Roatán dostali a prečo by ste sa sem mali pozrieť aj vy? 

Ako na ostrove Roatán vznikla česko-slovenská komunita? Ako ste sa stali jej súčasťou?

Naša komunita vznikla v roku 2012 a založil ju môj otec Ivan Soška. Ten si v Česku prečítal o ostrove a rozhodol sa prísť sa sem pozrieť. Býval v jednom českom spoločenstve a ostrov si ho úplne získal, takže sa rozhodol kúpiť pozemok – ako sám hovoril, „kus džungle“ – v oblasti Diamond Rock, ktorá bola vtedy obývaná najmä miestnymi obyvateľmi a viedla tam prašná napodobenina cesty.

Po kúpe pozemku si najal desať miestnych chlapcov s mačetami, a až vtedy sám prvýkrát uvidel, ako terén vlastne vyzerá. Postupne tiež zistil, že pod pozemkom sa nachádza pitná voda, takže máme ako jediní z mála vlastný prístup k pitnej vode. Otec mal jednoducho veľkú víziu – vybudovať tu prírodný rezort a domov nielen pre našu rodinu, ale aj pre mnohých ďalších. Tak vznikol Diamond Hill and Beach Resort.

Dovolím si povedať, že jeho vízia/sen sa splnil. Dnes tu máme postavených viac než 40 domov, bazén, druhá časť projektu, teda Diamond Beach, bude mať čoskoro hotové cesty, už má tiež dokončené domy a stále sa rozrastáme. Hoci väčšina našich klientov pochádza z Česka, máme tu aj rodiny zo Slovenska, z Kanady, z USA, zo Švajčiarska, z Hondurasu a ďalších krajín. Preto sa nepovažujeme za čisto českú komunitu a radi k sebe do roatánskej rodiny prijmeme kohokoľvek zo sveta.

Ako vzniklo rozhodnutie otvoriť si reštauráciu práve na tomto mieste?

Celá naša rodina miluje jedlo a varenie. Už od detstva sme skúšali rôzne kuchyne aj suroviny, či už doma od rodičov, na cestách, alebo v dvoch reštauráciách, ktoré rodičia prevádzkovali v Česku, v Rožnově pod Radhoštěm. Po presťahovaní do Lipna sme prevádzkovali hotel s reštauráciou, ktorá sa stala najlepšou v okolí. Tam sme sa veľa naučili, skúšali nové chute aj recepty.

Keď sme otvorili reštauráciu Diamond Hill, mnoho ľudí nám hovorilo, že je pre nich trochu „od ruky“ (a v tej dobe k nám navyše viedla prašná cesta) a uvítali by podobný koncept niekde bližšie. Preto, keď sme začali výstavbu nového projektu Diamond Apartments vo French Harbour a vznikol nápad otvoriť reštauráciu, rozhodnutie bolo jasné.

Otec vymyslel, že sa bude volať po mne, teda Restaurant by Andreé. Spojili sme v nej všetko, čo máme radi – stredomorskú kuchyňu, recepty, ktoré naši rodičia používali vo svojich reštauráciách alebo varili doma, skúsenosti z Lipna, a zároveň honduraskú kuchyňu a využívanie čerstvých miestnych surovín.

Žijete na Roatáne natrvalo? Ako sa vám tu žije? Akí sú miestni a ako sa stavajú k ľuďom, ktorí sa sem prisťahujú? Zažili ste nejaký kultúrny šok?

Áno, naša rodina žije na Roatáne natrvalo už siedmy rok, a to priamo v našom rezorte Diamond Hill, kde sme si za tie roky vybudovali rodinnú komunitu. Navzájom sa poznáme a s niektorými sa stretávame aj v Česku. Život na Roatáne je plný tepla a slnka, keďže sa tu teplota počas roka takmer nemení a priemerne je okolo 28 stupňov. Človek prestane sledovať predpoveď počasia, lebo jednoducho vie, že mu vždy bude teplo, aj keby začalo pršať.

Pre ostrov je turizmus kľúčový, preto sú miestni podľa mňa zvyknutí na ľudí z celého sveta, či už tých, ktorí tu žijú natrvalo, alebo dovolenkujúcich. Celkovo sú príjemní, pozitívni, radi tancujú a užívajú si život. Väčšina sa riadi myšlienkou, že peniaze si do hrobu aj tak nevezmú, tak si treba život užívať. Povedal by som, že si od nich v Európe môžeme brať príklad. Tešia sa z maličkostí a aj keď toho možno nemajú veľa, dokážu byť šťastní. Nehľadajú vo všetkom komplikácie a neženú sa len za úspechom a peniazmi.

Samozrejme, je dobré mať v tom rovnováhu. Niekedy je pre nás náročnejšie niečo vybaviť, keďže miestni majú na všetko dosť času a veľmi si nepotrpia na dochvíľnosť. Človek s tým však počíta a prispôsobí sa. Naopak, ich silnou stránkou je rešpekt voči zamestnávateľom. Vážia si, že majú prácu a môžu zabezpečiť rodinu. Nenazval by som to priamo kultúrnym šokom, niekedy ma niečo prekvapilo a stále prekvapí, ale nič zásadné.

Aké sú tu priemerné náklady na život?