Ľudská psychika je veľmi krehká a i dnes sa lekári pri liečení rôznych psychických chorôb pohybujú po veľmi tenkom ľade. No v minulosti doktori neraz zaobchádzali s mentálne chorými pacientmi horšie než s dobytkom. Lobotómia, celé dni v klietkach či v zvieracej kazajke a mnoho bolestivých metód, ktoré ešte viac zhoršovali už beztak zlý stav pacientov. Psychiater Henry Cotton to síce myslel dobre. Ale svojou bláznivou teóriou a ešte horšou metódou ublížil za svoju 25-ročnú prax stovkám pacientov. 

Dr. Cotton sa na psychický stav svojich pacientov díval z naozaj nezvyčajného pohľadu. Bol pevne presvedčený o tom, že za väčšinu psychických porúch môže infekcia, ktorá sa šíri z pokazených zubov. Práve to ho inšpirovalo k tomu, aby sa premenil na pseudozubára, ktorý chorým pacientom postupne odstraňoval všetky zuby, s cieľom vyhubiť ložisko choroby. Napriek tomu, že jeho teória sa ukázala ako scestná a nezmyselná, jeho prax na Trentonskej psychiatrii mala 25-ročné trvanie. Ako je to možné? Mal za sebou „veľké zvieratá,“ ktoré si ho strážili ako oko v hlave.

Nemohli rozprávať či jesť, no napriek tomu pokračoval v bláznivej terapii

V roku 1907 začali na psychiatrii v Trentone naozaj ťažké časy. Práve v tomto roku sa totiž to dostal k moci Henry Cotton, ktorý sa nemohol dočkať okamihu, kedy si bude môcť overiť svoju teóriu v praxi. Jediným výsledkom jeho barbarského vytrhávania zapálených zubov bolo to, že pacienti nemohli ani jesť, ani rozprávať. Ich psychický stav sa však vôbec nezlepšil. Doktorovi to nevadilo, rozšíril, že jeho metóda má 85 percentnú úspešnosť, a preto sa o jeho „liečenie“ išli rodinní príslušníci duševne chorých pacientov doslova pobiť. Termíny si museli zarezervovať na niekoľko mesiacov dopredu. Metóda tohto doktora sa čoskoro stala obrovským hitom, ale keďže už dávno platí, že lož má krátke nohy, čoskoro vyšlo najavo, že vytrhávanie zubov nie je také úspešné, akoby sa na prvý pohľad zdalo. Úmrtnosť pacientov bola dosť vysoká, veď vďaka Cottonovmu zákroku zomrel každý tretí pacient. Niektorí čoskoro po zákroku, iní sa trápili aj niekoľko mesiacov.

Aby zmieril napätie, vymenil mužských ošetrovateľov za ženy

Lekárovi sa zdalo divné, že pacienti odmietajú dobrovoľne podstúpiť zákrok. Neraz pri pohľade naňho kričali. Jačal by asi každý z nás, keby nás hnali do vyšetrovne, v ktorej prídeme o polovicu chrupu. Cotton urobil naozaj humánny krok a vymenil mužský personál za ženské osadenstvo. Tie boli síce na pacientov oveľa milšie, nedokázali však úplne odvrátiť škodu, ktorú napáchal doktor.

Ide sa ďalej

V roku 1924 sa začalo prvé vyšetrovanie. Trentonskú psychiatrickú nemocnicu navštívil doktor Phyllis Greenacre, ktorý zistil vážne nedostatky. Mal za úlohou zanalyzovať liečenie 62 pacientov, pričom jeho výsledky sú viac než smutné. 17 pacientov zomrelo, 5 sa vyliečilo a traja pacienti naďalej vykazovali symptómy duševnej poruchy. O ostatných si doktor Cotton radšej neviedol žiadnu dokumentáciu. Samotný doktor sa po tomto vyšetrovaní zbláznil, odišiel do exilu, z ktorého sa vrátil prekvapivo zdravý, avšak chýbalo mu pár zubov. Konečne mal možnosť overiť si svoju teóriu aj na vlastnej koži. Greenacre pre istotu spálil výsledky svojej správy, a tak sa už vyliečený doktor Cotton mohol i naďalej beztrestne operoval svojich pokusných králikov, pričom pre istotu vytrhal zuby žene i dvom deťom. Očividne považoval zuby za semenište všetkých chorôb.

Smutná štatistika

Doktor Cotton zomrel v roku 1933 na infarkt. Za svoj život však stihol vytrhať viac než 11-tisíc zubov a vykonať 645 operácii. Napriek tomu, že mal na svedomí stovky životov, ešte dlho po smrti ho verejnosť uznávala ako vynikajúceho odborníka. Na záver by bola škoda nespomenúť jeho názor na zubárov. Nechápal, prečo sa trápia s liečbou zubov, keď je ich možné vytrhnúť. Možno keby sa stal zubárom a nie psychiatrom, priniesol by svetu viac úžitku.

Pozri aj: Žiadne mydlo, lieky a postele. Zničujúci pohľad do Venezuelských nemocníc plných paranoje, kde doktori operujú bez nástrojov

all-that-is-interesting.com